PARÍŽ, BRATISLAVA. Ľudia bez domova sledovali v posledných mesiacoch rušné parížske ulice z odchádzajúcich autobusov. Odvoz do neznámych končín im sprostredkovala francúzska vláda, pretože nezapadali do vizuálneho konceptu tohtoročnej letnej olympiády v Paríži.
„Vylúčili nás kvôli olympijským hrám,“ povedal pre denník The New York Times Mohamed Ibrahim z Čadu. Najprv ho vysťahovali z opustenej budovy v blízkosti olympijskej dediny, a potom ho presunuli z miesta neďaleko Paríža do mesta Orléans, ležiaceho 130 kilometrov od francúzskej metropoly.
Mnohých prisťahovalcov donútili nastúpiť do autobusov policajné razie. „Sľúbili nám ubytovanie a sociálnu pomoc, ale nič z toho sa nestalo,“ povedal pre denník The New York Times Yussuf Ahmed zo Sudánu, ktorý pracuje na parížskom letisku Charlesa de Gaulla, kde čistí lietadlá.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron uviedol, že nadchádzajúce športové podujatie svetu ukáže majestátnosť Francúzska, ale podľa aktivistov pôjde o klam.
„Francúzska vláda chce vytvoriť mesto ako z pohľadnice,“ povedala pre denník SME Guillemette Soucachetová z organizácie Médicins du Monde (Lekári sveta). „Chcú, aby bolo všetko dokonalé pre milióny novinárov a turistov, ktorí prídu do Paríža na olympiádu. Je to však iba fatamorgána: keď Paríž nie je olympijským mestom, tak na uliciach žijú [tisíce] chudobných ľudí.“
V článku sa dočítate:
- koľko ľudí bez domova úrady presídlili,
- čo sú sociálne čistky,
- kde postavili olympijskú dedinu,
- ako sa k situácii stavia Paríž.
Upratovacia akcia
Ešte v priebehu minulého roka sa viac ako 80 neziskových organizácií, ktoré pracujú s prisťahovalcami, spojilo v skupine „Le Revers de la médaille“ teda „Druhá strana medaily“ a spoločne odsúdili to, čo nazvali sociálne čistky, ktoré sa konajú v Paríži.
„[Politici] zametajú biedu pod koberec. Ak by to naozaj bolo dôstojné riešenie problému, ľudia by bojovali o nastupovanie do autobusov. To však nerobia,“ povedal pre denník The Guardian Paul Alauzy, hovorca skupiny.
Skupina uvádza, že úrady sa zameriavajú na množstvo skupín: ľudí bez domova, migrantov, Rómov, sexuálne pracovníčky či užívateľov drog. „Počas leta sa Paríž bude môcť prezentovať spôsobom, ktorý úrady považujú za priaznivý: sterilné mesto bez žobrákov, užívania drog a prostitúcie,“ uvádza sa v správe skupiny.
„Tieto vysťahovania počas obdobia 2023 – 2024 postihli 12 545 ľudí, čo predstavuje nárast o 38,5 percenta v porovnaní s obdobím 2021 – 2022,“ vysvetlila Soucachetová a upozornila, že 12 545 osôb je počet obyvateľov malého mesta. Dokopy išlo o 138 vysťahovaní v regióne Île-de-France.
Paríž sľubuje hry, aké ešte neboli. Olympiádu pre masy budú strážiť policajti aj tajní agenti Čítajte Počas tejto „upratovacej akcie“ ľudí presídlili najmä do iných miest vo Francúzsku, ako je Orléans, Besançon, Toulouse, Lyon či Marseille. Iní zostali v Paríži alebo Île-de-France aj napriek policajným raziám.
Alauzy uviedol, že existujú rôzne dôkazy, ktoré skupine umožňujú používať termín „sociálna čistka“ a prípad sa netýka iba Francúzska. V posledných rokoch sa udiali početné prípady sociálnych čistiek ľudí bez domova v rôznych štátoch, ktoré organizovali obrovské podujatia.
„Pod sociálnou čistkou myslíme prenasledovanie, vyhostenie a zmiznutie obyvateľstva, ktoré štátne orgány klasifikujú ako nežiaduce, z miest, kde sa konajú olympijské hry, a všeobecnejšie z hostiteľských miest,“ povedala Soucachetová.
Podobné opatrenia sú v prípade riešenia bezdomovectva zvyčajne vysoko neefektívne, pretože presídľovanie obyvateľstva nerieši ich nedostatočný prístup k bývaniu a podporným službám na zlepšenie ich situácie.
Nevytlačia chudobu, ale chudobných
Olympijskú dedinu postavili v Saint-Denis, jednom z najchudobnejších parížskych predmestí, kde je približne každý tretí človek prisťahovalcom a tisíce ľudí v ňom žijú v pouličných prístreškoch alebo v opustených budovách.
Paríž získal možnosť usporiadať tohtoročné letné olympijské hry čiastočne aj na základe prísľubu, že okres skrášlia. Francúzska vláda minula niekoľko miliárd eur na prestavbu oblasti, ale žiadané výsledky sa ešte nedostavili.
„Olympiáda mohla predstavovať pre Saint-Denis obrovskú príležitosť, ale zatiaľ sa to nestalo. Výhody neboli prerozdelené medzi obyvateľov mesta,“ povedala Soucachetová.
Saint-Denis sa dlho snažil prekonať svoju problematickú povesť. Okres má jednu z najvyšších úrovní nezamestnanosti vo Francúzsku, ide o 20 percent obyvateľov.
Mathieu Hanotin, starosta Saint-Denis, uznáva, že oblasť má značné sociálne problémy, ale olympiádu vidí ako príležitosť situáciu zmeniť. „Je to šanca ukázať ľuďom inú stránku Saint-Denis a pripomenúť každému historický význam tohto mesta,“ vysvetlil pre rádio The World.
Do konca roka 2025 sa má 2800 nových obydlí, v ktorých budú ubytovaní športovci, premeniť na trvalé domovy pre šesťtisíc ľudí. Mnohých však trápi, že v sociálnych jednotkách v Saint-Denis žije viac ako 50 percent obyvateľov, ale iba štvrtina nových priestorov bude slúžiť na tento účel.
Učiteľ histórie Alexandre Schon pre rádio The World povedal, že drvivá väčšina ľudí žijúcich v tejto oblasti si nebude môcť dovoliť kúpiť žiadne z nových obydlí. Schon sa obáva džentrifikácie - zmien, ktoré sa začínajú skrášľovaním oblasti, prerastú do vyšších cien nehnuteľností a tým vytlačia chudobných ľudí preč.
Prvé luxusné obydlia sú už na predaj.
Predsieň pred deportáciou
Po presune žijú ľudia bez domova v dočasných útulkoch asi tri týždne a v danom období úradníci preverujú, či migranti vôbec majú nárok na azyl. Asi 60 percent z nich nakoniec skončí bez získania dlhodobého bývania.
Niekoľkí dokonca dostali doklad o vyhostení z krajiny, a preto právnici vyzývajú ľudí, aby nenastupovali do autobusov. „Je to predsieň pred deportáciou,“ povedal pre denník The New York Times právnik Emmanuel Pereira.
Prisťahovalci totiž ani len netušili, že vstupom do autobusu zároveň vstupujú do vládneho programu, ktorý má preveriť ich azylovú situáciu. Podobný postup vo Francúzsku nie je novinkou, ale pravidelné policajné razie zvýšili počet vysťahovaných ľudí, ktorí hľadajú pomoc a chytili sa do pasce.
Podľa denníka Le Monde francúzska vláda zvykne deportovať migrantov na pravidelnej báze.
V krajine sa nachádza približne 330-tisíc ľudí bez domova. „Stále ide o pomerne konzervatívny odhad,“ povedal pre Euronews Manuel Domergue z nadácie Abbé Pierre.
Núdzového bývania je nedostatok, takže vláda zriadila niekoľko desiatok dočasných útočísk po celej krajine, medzi ktoré patrí aj útulok v ošarpanom trojposchodovom hoteli na okraji mesta Orléans.
„Klamali, aby nás dostali do autobusov,“ povedal Ahmed. V komplexe sa nenachádzajú žiadni sociálni pracovníci ani štátni zamestnanci, na ktorých by sa mohli migranti obrátiť.
Po niekoľkých týždňoch im povedali, aby odišli. Väčšina ľudí tak zvyčajne končí opäť bez domova, ale v inom meste.
Ahmed sa vrátil do Paríža, pretože sa snažil udržať si prácu na letisku, ale budovu, v ktorej kedysi býval, už chránila ochranka.
Ibrahim sa rozhodol na mieste zostať. Čas trávi niekoľkohodinovými prechádzkami do Orléans a späť v snahe zamestnať sa. Kľúč od izby v útulku už nefunguje, a tak sa do nej vlámal cez okno.
Do akej miery je táto politika udržateľná, zostáva otázne. France 24 uvádza, že podľa parížskej polície bude systém údajne financovaný „do konca roku 2024“ – inými slovami, len pár mesiacov po skončení olympiády.
Za účelom skrášlenia
Soucachetová spresnila, že počas poslednej „Noci solidarity“, organizovanej v januári 2024, napočítali v uliciach Paríža 3462 ľudí bez domova.
Medzi starostkou Paríža Anne Hidalgovou a predstaviteľmi vlády zatiaľ panuje slovný pingpong v súvislosti s hľadaním vinníka.
Hidalgová uviedla, že radnica žiadala vládu, ktorá je zodpovedná za núdzové bývanie, aby prišla s dôveryhodným plánom pre tisíce ľudí žijúcich v uliciach hlavného mesta už celé roky. Minulý rok podľa denníka The Guardian trvala na tom, že nikto nebude nútený Paríž opustiť.
„Hnevá ma, že sa to posúva na mestský úrad, pretože to nie je naša zodpovednosť a my už beztak pri hľadaní urgentného ubytovania robíme viac ako je našou povinnosťou. Každý týždeň umiestňujeme rodiny do domovov,“ povedala.
Serge Grouard, starosta Orléans, tiež kritizoval vládu za to, ako sa k problému postavila, pretože ho podľa jeho slov nevyriešila, iba premiestnila.
Olympijskými víťazmi môžu byť aj deti. Na olympiáde bude súťažiť aj 11-ročná senzácia Čítajte Úrady už niekoľko mesiacov popierajú akúkoľvek súvislosť medzi súčasnou politikou vysťahovania a olympiádou vo francúzskom hlavnom meste.
„Nemá to nič spoločné s hrami, nejde o žiadne sociálne čistky,“ povedala v marci francúzska ministerka športu Amélie Oudéaová-Castéraová.
Osobitný spravodajca OSN pre právo na bývanie Balakrishnan Rajagopal medzitým v apríli vyzval Francúzsko, aby sa zaoberalo ťažkou situáciou, ktorej čelia marginalizované skupiny.
Na sociálnej sieti X uviedol: „Vysťahovanie za účelom skrášlenia Paríža pred hrami je podobné tomu, čo Čína, India alebo mnohé iné štáty urobili pred inými obrovskými udalosťami. Ako to Francúzsko ospravedlňuje?“
Sociálne čistky však majú pre ľudí bez domova vážne následky, medzi ktoré patrí napríklad strata sociálnych pracovníkov v teréne. „Všetky tieto vyhostenia sú premárnenou príležitosťou nájsť dôstojnejšie riešenia pre ľudí bez domova, ktorí majú svoje práva a zaslúžia si k nim prístup,“ dodala pre denník SME Soucachetová.
