Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Dôležité rozhodnutie amerického prezidenta Joea Bidena odstúpiť z prezidentských volieb v roku 2024 znamená záver jeho významnej kariéry vo verejnej službe, ktorá trvala viac ako 50 rokov a počas ktorej prešiel vzrušujúcimi aj zložitými obdobiami v americkej politike a zároveň prekonal osobné tragédie.
Bidenova snaha o prezidentský úrad sa začala ešte tri desaťročia predtým, ako ju napokon v roku 2021 naplnil - stal sa vtedy najstarším prezidentom, aký kedy tento úrad zastával. Z politiky sa však teraz lúči neochotne a pod tlakom, a to vo chvíli, ktorú sám označil za kritický „inflexný bod“ pre Ameriku.
Tento krok uzavrel turbulentnú washingtonskú cestu človeka, ktorý o sebe hovoril ako o niekom, kto vo veľkom "rešpektuje osud", a ktorý chcel ochrániť svoj odkaz tým, že sa priklonil k názoru, ku ktorému dospeli mnohí demokratickí lídri a spojenci: že vo veku 81 rokov a s čoraz väčšími príznakmi starnutia nemá reálnu šancu poraziť bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa.
„Bolo mi najväčšou cťou v mojom živote slúžiť ako váš prezident,“ napísal Biden v liste, ktorý v nedeľu zverejnil na sociálnych sieťach. „A hoci bolo mojím zámerom usilovať sa o znovuzvolenie, som presvedčený, že je v najlepšom záujme mojej strany a krajiny, aby som odstúpil a sústredil sa výlučne na plnenie povinností prezidenta po zvyšok môjho funkčného obdobia.“
Nakoniec sa ukázalo, že pochybnosti, ktoré vyplynuli z jeho politicky katastrofálneho vystúpenia v debate s Trumpom 27. júna, sú príliš veľké na to, aby ich Biden prekonal.
Odchodom zo súboja len niekoľko mesiacov pred hlasovaním sa Biden stal prvým úradujúcim prezidentom od čias Lyndona B. Johnsona pred 56 rokmi, ktorý radšej dobrovoľne odstúpil, než aby sa usiloval o znovuzvolenie.
Do histórie sa zapíše ako prezident na jedno funkčné obdobie, pričom poslednú kapitolu jeho kariéry poznačila neschopnosť odstrániť pretrvávajúce obavy o jeho duševnú bystrosť a fyzickú silu.
V článku sa dočítate:
- odkiaľ pochádza Biden,
- aké tragédie sa mu v živote prihodili,
- prečo zrušil svoju kandidatúru v roku 1988,
- čo Biden dosiahol počas prezidentstva.
V stávke je veľmi veľa
Biden pochádza zo Scrantonu v štáte Pensylvánia, kde vyrastal v skromných pomeroch v katolíckej robotníckej rodine, čo bol aj hlavný faktor jeho politickej príťažlivosti.
Americký prezident je jedným z najdlhšie slúžiacich štátnikov v Oválnej pracovni - strávil 36 rokov ako senátor za štát Delaware a osem rokov ako viceprezident počas úradovania bývalého amerického prezidenta Baracka Obamu, až kým v roku 2020 vymenil vo funkcii Donalda Trumpa.
No čas, za aký získal všetky tieto skúsenosti, tiež prispel k jeho najväčšej výzve vo funkcii prezidenta - jeho pokročilý vek totiž čoraz viac dominoval v podvedomí verejnosti, kým Biden sa snažil zvládnuť náročnú prácu v úrade aj kampaň za znovuzvolenie.

S rastúcim počtom otázok o jeho duševnej a fyzickej spôsobilosti musel Biden čeliť okrem nízkej popularity aj pochybnostiam o tom, či je schopný aj druhého funkčného obdobia, po konci ktorého by mal 86 rokov.
Hoci sa mu občas podarilo tieto pochybnosti utíšiť - silnými vystúpeniami počas prejavov o stave únie alebo počas odvážnych improvizovaných návštev vojnových oblastí - na povrch sa opäť dostali najmä počas júnovej prezidentskej debaty.
Biden mal problémy dokončiť vety a na pódiu občas pôsobil zmätene, čo demokratov vyviedlo z miery a zákonodarcovia, donori a stratégovia otvorene varovali, že Biden v novembri prehrá - a potenciálne tým poškodí svoju stranu aj svoj odkaz.

Biden sa spočiatku bránil, svoj výkon v debate označil jednoducho za „zlý večer“ a vyhlásil, že jeho kognitívne funkcie sú stále silné, aj keď jeho chôdza a reč sa vekom spomalili. Hovoril o svojich skúsenostiach s tým, ako sa vzoprel pochybovačom, obrátil sa na černošských voličov a členov odborov, ktorí jeho politickú kariéru dlhodobo podporovali a snažil sa preformulovať voľby ako boj medzi strednou triedou a „milionármi“.
„Musím dokončiť túto prácu,“ povedal Biden na tlačovej konferencii 11. júla. „Pretože v stávke je veľmi veľa.“
Pri každom kroku prezident využil motívy svojej politickej kariéry, v ktorej sa často vžíval do úlohy outsidera - od chválenia sa tým, že je „najchudobnejším mužom v Kongrese“, až po pravidelné prezentovanie sa ako symbol pracujúcej triedy bojujúci proti elite.
Bidenovi počas rokov narástlo sebavedomie tým, ako využíval šance a prekonával nepriaznivé okolnosti, čo môže pomôcť vysvetliť, prečo v dňoch po debate trval na tom, že zostane v kampani a vyhrá.
Pasáže od iných
Bidenova kariéra vo Washingtone sa začala po tom, ako v roku 1972, dva týždne pred dovŕšením 30. roku života, porazil úradujúceho dvojnásobného senátora a bývalého republikánskeho guvernéra a stal sa podľa ústavy spôsobilým na výkon funkcie v Senáte. Zvíťazil približne o tritisíc z menej ako 230-tisíc odovzdaných hlasov. Nasledujúcich šesť funkčných období už nikdy takým tesným výsledkom čeliť nemusel.
Keď sa Biden po svojich prvých voľbách pripravoval na zloženie prísahy v Senáte, musel sa postaviť veľkej rodinnej traume, ktorá potom formovala aj jeho verejný obraz - jeho manželka Neilia a malá dcérka Naomi zahynuli po tom, ako do ich Chevroletu narazilo veľké nákladné auto. Bidenovi maličkí synovia - Joseph III, známy ako Beau, a Hunter - boli ťažko zranení a museli ich hospitalizovať.
Zvolený senátor opustil Washington a vrátil sa do Delaware, pričom sa rozhodol, že sa vzdá kresla senátora, aby sa mohol venovať svojim malým chlapcom. Niektorí úradujúci senátori ho však naliehavo žiadali, aby dočasne prijal túto prácu - „zostaňte len šesť mesiacov“, povedal jeden z nich - a on súhlasil.
Prísahu zložil vedľa Beauovej nemocničnej postele. Nakoniec zostal viac ako tri a pol desaťročia, pričom sa vypracoval na predsedu prestížneho Výboru pre zahraničné vzťahy, až kým si ho Obama v roku 2008 nevybral za svojho kandidáta na viceprezidenta.
Vytrvalosť a empatia vyformované prekonaním osobnej tragédie sa stali kľúčovou súčasťou Bidenovej politickej značky, keď sa vyšvihol a zameral na Biely dom. Často rozprával publiku o detstve, v ktorom bol šikanovaný pre zajakávanie. Keď dospel v Scrantone a neskôr v Claymonte v štáte Delaware, túto prekážku do veľkej miery prekonal, hoci v dospelosti sa mu občas v politike znovu objavila.
„Je to človek, ktorý čelil mnohým nepriaznivým okolnostiam a prekonal ich,“ povedal David Greenberg, prezidentský historik na Rutgersovej univerzite.
„Myslím, že myšlienka na to, že v takom mladom veku stratil manželku a dcéru pri havárii, je pre každého z nás ťažko predstaviteľná, a predsa sa dal dokopy.“

Napriek tomu, že Biden bol najmladším senátorom v krajine, po prezidentskom kresle túžil už od útleho veku a v roku 1974 povedal časopisu Washingtonian, že jeho rodina očakáva, že „jedného dňa“ bude v Bielom dome.
Bidenovi trvalo viac ako päť desaťročí, kým dosiahol svoj cieľ, v čom mu pomáhala úzka rodina, ktorá ho v politike dlho podporovala, vrátane prvej dámy Jill Bidenovej, s ktorou sa oženil v roku 1977.
Biden sa prvýkrát uchádzal o prezidentský úrad v roku 1988 a už na začiatku ho považovali za favorita na demokratickú nomináciu. Jeho kandidatúrou však otriasol škandál s plagiátorstvom. Rozruch s tvrdením, že jeho predvolebné prejavy obsahovali pasáže od iných politikov bez uvedenia zdroja, bol len predzvesťou toho, akému šialenstvu bude Biden čeliť ako prezident o takmer 37 rokov neskôr po neúspešnom vystúpení v debatách.
Podobne ako pri súčasnej reakcii na kampaňovú krízu, aj v roku 1987 usporiadal tlačovú konferenciu, na ktorej priznal, že urobil „hlúpu“ chybu, a snažil sa obrátiť záujem k iným záležitostiam. Bidenovi sa však nepodarilo utíšiť rozruch a jeho rodina a blízki poradcovia sa zhodli, že by mal odstúpiť.
„Je len jeden spôsob, ako zastaviť žralokov, a to stiahnuť sa,“ povedal mu vtedy Ted Kaufman, jeho priateľ a šéf štábu.
Ujasnime si to, miláčik
Po odstúpení z volieb v roku 1988 sa Biden opäť sústredil na Senát, kde sa vďaka predsedníctvu v justičnom výbore dostal do rozhodujúcej pozície, keď dohliadal na sporné nominácie do Najvyššieho súdu a presadzoval kľúčové právne predpisy týkajúce sa kriminality, zbraní a domáceho násilia.
Bidenova ďalšia kandidatúra na prezidenta, približne o 20 rokov neskôr, bola tiež stelesnením turbulencií, ktoré dominovali jeho politickej kariére. V roku 2008 sa mu nepodarilo prekonať sériu prešľapov a v Iowe získal len menej ako percento hlasov. Biden okamžite odstúpil zo súboja, v ktorom dominovali jeho dvaja slávnejší kolegovia zo Senátu, Barack Obama a Hillary Clintonová.
Jeho ciele dostať sa do Bieleho domu však o niekoľko mesiacov neskôr opäť ožili, keď si Obama zabezpečil prezidentskú nomináciu a požiadal ho, aby sa stal viceprezidentským kandidátom.
Biden ponuku najprv odmietol, ale Obama ho požiadal, aby sa o tom porozprával so svojou rodinou, spomínal Biden v rozhovore s komikom Conanom O'Brienom v roku 2023.

Hovoril aj o svojej matke, keď jej povedal o ponuke. Povedala mu: „Ujasnime si to, miláčik. Prvý černošský kandidát má šancu stať sa prezidentom. Hovorí, že ťa potrebuje, a ty si mu povedal nie?“
Bidenovi sa tento argument zdal presvedčivý. Pridal sa k Obamovi, ktorý v novembri toho roku porazil republikánskeho senátora Johna McCaina.
Počas ôsmich rokov vo funkcii viceprezidenta zohrával Biden kľúčovú úlohu ako spojka s Kongresom a ako posledný poradca v miestnosti pred zásadnými rozhodnutiami, najmä v oblasti zahraničnej politiky. Oslavoval Obamove vrcholné okamihy - prijatie prelomového zákona o zdravotnej starostlivosti označil za „sku*vene veľkú vec“ - a zároveň neskrýval sklamanie po tom, ako republikáni získali Snemovňu reprezentantov aj Senát v pre demokratov zničujúcich voľbách v polovici jeho funkčného obdobia.
Spočiatku sa zdráhal uveriť
Ku koncu svojho druhého viceprezidentského obdobia čelil Biden ďalšej rodinnej tragédii, keď jeho syn Beau, vtedajší generálny prokurátor štátu Delaware, vnímaný ako budúci kandidát na vysokú štátnu funkciu, v roku 2015 vo veku 46 rokov zomrel na rakovinu mozgu. Beauova smrť mala veľký vplyv na Bidenovu politickú budúcnosť, keďže v nasledujúcich rokoch stál pred viacerými rozhodnutiami, či bude kandidovať za prezidenta.
Biden zvažoval kandidatúru v roku 2016, ale nakoniec sa rozhodol, že sa o ňu nebude uchádzať, pričom sa verejne odvolával na svoj smútok nad Beauovou smrťou a v súkromí sa rozčuľoval nad tým, že ho Obama a ďalší demokratickí lídri odsunuli na vedľajšiu koľaj v prospech Clintonovej.

Trump v novembri porazil Clintonovú, čo viedlo Bidena k záveru, že by sa mu darilo lepšie a svoje rozhodnutie nekandidovať oľutoval. To posilnilo jeho odhodlanie spoliehať sa v budúcnosti na vlastné inštinkty a motivovalo ho, aby kandidoval a porazil Trumpa v roku 2020.
Táto „vnútorná sebadôvera“ sa prejavila, keď Biden po debate čelil vlne výziev, aby sa vzdal kandidatúry v roku 2024, povedal Kaufman.
„Bol prezidentom Spojených štátov a viceprezidentom a 36 rokov strávil ako senátor Spojených štátov,“ povedal Kaufman v rozhovore niekoľko týždňov predtým, ako Biden odstúpil. „Nedá sa vyviesť z miery tým, čo jednotliví ľudia hovoria o tom, čo by mal urobiť.“
Loading
...
Biden sa spočiatku zdráhal uveriť prieskumom verejnej mienky a odborníkom, ktorí naznačovali, že v novembri tohto roku s Trumpom prehrá, čiastočne aj vďaka svojim skúsenostiam z volieb v roku 2020.
Demokratické primárky v tom roku začal brutálnymi prehrami, keď sa umiestnil na štvrtom mieste v Iowe a na piatom v New Hampshire. Pokračoval však v rozmanitejších štátoch a v Južnej Karolíne dosiahol ohromné víťazstvo vďaka širokej podpore černošských voličov, ktoré jeho kandidatúre vdýchlo nový život.
„Vytvoril o sebe dojem, že je niekto, s kým ľudia počítajú a kto sa vráti,“ povedal Greenberg.

Biden potom vyhral demokratickú nomináciu a vo všeobecných voľbách porazil Trumpa, aby sa stal 46. prezidentom krajiny. Jeho viceprezidentka Kamala D. Harrisová sa zapísala do histórie ako prvá žena, černoška a Američanka ázijského pôvodu, ktorá zastávala túto funkciu. Získal viac ako 81,2 milióna hlasov, čo je najviac zo všetkých prezidentských kandidátov v histórii, hoci v kolégiu voliteľov bol taký tesný súboj, že posun o menej ako 45-tisíc hlasov v troch štátoch by voľby zvrátil v prospech Trumpa.
Biden sa v lete zdráhal odstúpiť z volieb, pretože „celý život sa tam snažil dostať“, povedal Chris Whipple, autor knihy „The Fight of His Life: Inside Joe Biden's White House“.
Spomienky na Johnsona
Podobne ako väčšina jeho politickej kariéry, aj Bidenovo funkčné obdobie v Bielom dome bolo plné kontrastov. Úspešne presadzoval dôležité právne predpisy týkajúce sa infraštruktúry, zmeny klímy a hospodárskej obnovy. Dohliadal na vytvorenie 15 miliónov pracovných miest a pomohol obnoviť dôležité globálne spojenectvá.
Zároveň však zaznamenal historicky najnižšiu podporu v prieskumoch verejnej mienky, spôsobenú chaotickým sťahovaním vojsk z Afganistanu v roku 2021, vysokou infláciou, rekordnou migráciou na južnej hranici a pretrvávajúcimi obavami z jeho veku.
Biden nastúpil do funkcie s vyhlásením, že je prechodným lídrom strany, a sľuboval, že bude „mostom“ k ďalšej generácii demokratických lídrov. Akékoľvek pochybnosti o tom, či bude slúžiť jedno funkčné obdobie, však zahnal, keď oznámil, že sa bude uchádzať o znovuzvolenie po tom, ako jeho strana dosiahne dobré výsledky v takzvaných midterms voľbách v roku 2022.
Jeho rozhodnutie odstúpiť z boja tak neskoro v priebehu volebného cyklu zaručuje, že na jeho vládnutie sa bude spomínať ako na prechodné - hoci výsledok volieb môže rozhodnúť o tom, k čomu tento prechod nakoniec povedie.

Bidenovo rozhodnutie vyvoláva spomienky na Johnsona, demokrata, ktorý sa v roku 1968 rozhodol nekandidovať na celé druhé funkčné obdobie. Odstúpil po tom, čo síce dosiahol úspechy v domácej politike, no tiež pre tlak v súvislosti s jeho postupom vo vietnamskej vojne.
Johnsonov viceprezident Hubert Humphrey nakoniec aj vďaka americkému volebnému systému prehral s republikánom Richardom M. Nixonom. Podobnému výsledku sa v súboji s Trumpom chce vyhnúť aj Biden.
V čase, keď sa diskutuje aj o Bidenovom politickom dedičstve, musí súčasný prezident sústrediť svoju energiu na posilnenie kandidátky či kandidáta, ktorý sa vzoprie mužovi, ktorého Biden označil za existenčnú hrozbu pre demokraciu.
Pred odstúpením z kampane a celoživotnej verejnej služby sa Bidena opýtali, čo by znamenalo, keby zostal a prehral s Trumpom.
„Nie som tu pre svoje politické dedičstvo,“ povedal Biden na tlačovej konferencii 11. júla. „Som tu, aby som dokončil prácu, ktorú som začal.“