BAKU. Azerbajdžan navrhuje podpísať dokument s Arménskom o základných princípoch budúcej mierovej zmluvy ako dočasné opatrenie, zatiaľ čo krajiny diskutujú o rozsiahlejšej dohode. V nedeľu o tom informoval vysokopostavený azerbajdžanský predstaviteľ.
Obe krajiny už opakovane vyhlásili, že chcú podpísať mierovú zmluvu, aby tak ukončili konflikt o región Náhorného Karabachu.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev v sobotu uviedol, že text zmluvy je už na 80-90 percent hotový.
Zároveň však zopakoval, že nie je možné podpísať zmluvu pred tým, než Arménsko upraví svoju ústavu, v ktorej sa nachádza nepriama zmienka o nezávislosti Karabachu, pretože tú Arménsko odmieta.
Prezident Azerbajdžanu sa zaviazal pomôcť francúzskym územiam získať nezávislosť Čítajte Etnickí Arméni z Náhorného Karabachu žili viac ako tri desaťročia v "de facto" nezávislosti až do septembra 2023. Vtedy ofenzívou zabral toto územie Azerbajdžan a prinútil približne 100-tisíc Arménov odísť.
Arménsko aj Azerbajdžan sa počas uplynulých mesiacov snažili dosiahnuť pokrok v mierových rokovaniach, ktoré sa týkajú aj vymedzenia hraníc, pričom Arménsko súhlasilo s odovzdaním štyroch sporných pohraničných dedín Azerbajdžanu.
Dokument o základných princípoch by mohol poslúžiť ako dočasné opatrenie a dať základ bilaterálnym vzťahom medzi oboma krajinami. K jeho podpísaniu by mohlo dôjsť už počas novembrového summitu o klíme COP29 v Azerbajdžane, dodal poradca.
Aj arménsky premiér Nikol Pašinjan v júni uviedol, že mierová zmluva s Azerbajdžanom je blízko dokončenia, ale jeho krajina nebude akceptovať požiadavku na zmenu ústavy.
V reakcii na výroky premiéra došlo ku konfliktom medzi políciou a protestujúcimi, nakoľko demonštranti odsudzujú jeho politiku a rozhodnutie vrátiť zničené dediny Azerbajdžanu, vyzývali dokonca aj na jeho odstúpenie.
