DHÁKA. Bangladéš v piatok oznámil zavedenie zákazu vychádzania a zároveň aj nasadenie vojenských jednotiek po tom, čo sa polícii nepodarilo potlačiť niekoľkodňové nepokoje v krajine.
Tohtotýždňové strety si podľa údajov agentúry AFP vyžiadali najmenej 105 mŕtvych a stali sa tak vážnou výzvou pre autokratickú vládu premiérky Hasíny Vadžídovej po 15 rokoch v úrade.
"Vláda sa rozhodla zaviesť zákaz vychádzania a nasadiť armádu, aby tak pomohla civilným orgánom," informoval tlačový tajomník Vadžídovej a zároveň dodal, že zákaz má okamžitú platnosť.
Polícia už predtým v hlavnom meste Dháka pristúpila k prísnym opatreniam, keď zakázala všetky verejné zhromaždenia. Došlo k tomu prvýkrát od začiatku protestov v snahe zabrániť ďalším násilnostiam.
Policajný veliteľ uviedol, že tento krok bol nevyhnutný pre zaistenie "verejnej bezpečnosti".
Ani to však nezabránilo ďalším konfrontáciám medzi políciou a protestujúcimi v meste s 20 miliónmi obyvateľov. Dokonca to nezmenilo ani vypnutie internetu, ktoré malo obmedziť organizovanie zhromaždení. "Žiadame okamžité odstúpenie Hasíny Vadžídovej. Za zabíjanie je zodpovedná ona," uviedol jeden z protestujúcich.
Demonštrujúci študenti v piatok vtrhli aj do väznice a oslobodili stovky väzňov pred tým, ako zariadenie podpálili. Nemenovaný policajný dôstojník dodal, že nepozná presný počet väzňov, ale že to budú zrejme stovky.
Podľa zoznamu, ktorý vypracovala nemocnica Dhaka Medical College Hospital bolo v piatok v hlavnom meste zabitých najmenej 52 ľudí. Príčinou viac ako polovice hlásených úmrtí bola pritom policajná streľba.
Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk označil útoky na protestujúcich študentov za "šokujúce a neprijateľné".
Podľa je ho slov "musí prebehnúť nezávislé, rýchle a dôsledné vyšetrovanie týchto útokov a zodpovední musia niesť následky".
Hovorca metropolitnej polície v Dháke informoval, že zadržali aj jedného z najvyšších predstaviteľov hlavnej opozičnej Bangladéšskej nacionalistickej strany (BNP).
Takmer každodenné pochody demonštrantov požadujú, aby štát prestal vyčleňovať 30 percent štátnych pracovných miest pre rodiny ľudí, ktorí bojovali vo vojne za nezávislosť od Pakistanu v roku 1971.
