ŠTRASBURG. Európsky parlament v tajnej voľbe rozhodol o tom, že Ursula von der Leyenová zostane predsedníčkou Európskej komisie aj v druhom funkčnom období.
Zo 707 hlasujúcich europoslancov získala 401 hlasov, 284 bolo proti a 16 poslancov sa zdržalo hlasovania. Na zvolenie jej stačilo 360 hlasov.
Poslanci europarlamentu ju prvýkrát potvrdili do kresla šéfky EK v júli 2019.
Pôvodné informácie uvádzali, že von der Leyenová potrebuje na znovuzvolenie najmenej 361 hlasov.
Tlačová služba parlamentu však upozornila, že situáciu zmenila skutočnosť, že španielsky europoslanec Antoni Comín i Oliveres zo skupiny Nezaradených sa ešte nemohol ujať svojho mandátu poslanca, a tak sa potrebný prah pre absolútnu väčšinu prepočítal zo 719 poslancov namiesto 720.
Podpora aj z frakcie Zelených
Konečný zisk 401 hlasov europoslancov znamená, že von der Leyenová bude na ďalších päť rokov šéfkou Európskej komisie a môže sa začať zaoberať zostavovaním nového kolégia komisárov a rozdeľovaním pracovných portfólií.
V tejto súvislosti bude rokovať s každým členským štátom EÚ o portfóliách pre eurokomisárov.
Po vytvorení novej exekutívy EÚ predstúpia všetci nominanti na eurokomisárov pred poslancov z príslušných pracovných výborov EP, ktorí počas trojhodinového "vypočúvania" preveria ich bezúhonnosť a tiež odbornosť na agendu, ktorú im zverila šéfka eurokomisie. Celé kolégium komisárov musí následne schváliť EP počas plenárneho hlasovania.
Uvedený počet hlasov znamená, že von der Leyenovú okrem proeurópskych skupín – Európskej ľudovej strany (EPP), socialistov a demokratov (S&D) a liberálov z Obnovme Európu (RE) – podporili aj poslanci z frakcie Zelených a časť skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR).
Loading
...Spolupredsedníčka Zelených Terry Reintkeová po opustení rokovacej sály po hlasovaní pre médiá uviedla, že podporila von der Leyenovú.
Zdroje z RE pre Euronews naznačili, že asi desať zo 77 liberálnych poslancov mohlo hlasovať proti, najmä írski poslanci za stranu Fianna Fáil, a to pre politiku EÚ ohľadom vojny v Pásme Gazy.
Proti opätovnej kandidatúre von der Leyenovej boli aj niektorí liberálni poslanci nemeckej Slobodnej demokratickej strany (FDP).
Veľmi jasne sa voči druhému mandátu von der Leyenovej ešte pred hlasovaním vymedzili frakcie Patrioti pre Európu a Európa suverénnych národov (ESN). Poľská europoslankyňa Ewa Zajaczkowská-Herniková z ESN obvinila von der Leyenovú, že sa zaslúžila o ničenie európskeho poľnohospodárstva a že zodpovedná za "každé znásilnenie a útoky zo strany nelegálnych migrantov v Európe".
"Mali by ste ísť do väzenia, a nie do Európskej komisie," odkázala jej Zajaczkowska-Herniková počas svojho vystúpenia v pléne EP.
Europoslanci zo strany Bratia Talianska (FdI) talianskej premiérky Giorgie Meloniovej hlasovali proti zotrvaniu Ursuly von der Leyenovej vo funkcii predsedníčky Európskej komisie aj na druhé funkčné obdobie, uviedol taliansky europoslanec z FdI Nicola Procaccini.
Hlasovať za Ursulu von der Leyenovú by znamenalo ísť proti niektorým našim zásadám," povedal Procaccini, podpredseda frakcie Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Meloniovej strana FdI má v Európskom parlamente 24 poslancov.
Ako hlasovali slovenskí europoslanci?
Zatiaľ čo europoslanci za Smer, Hlas a Republiku pred voľbou pre TASR potvrdili, že budú hlasovať proti zvoleniu von der Leyenovej, predstavitelia PS a KDH uviedli, že si počkajú, ako počas štvrtkového vystúpenia v pléne bude reflektovať ich požiadavky.
Von der Leyenovú nakoniec podporili na post predsedníčky EK všetci šiesti europoslanci za PS. Podľa slov Martina Hojsíka sa strane podarilo presadiť do jej programu väčšinu požiadaviek.
"Oproti minulému týždňu, keď sme s von der Leyenovou absolvovali stretnutie v rámci frakcie Obnovme Európu, tak v dnešnom (štvrtkovom) prejave prezentovala priority, ktoré sú vnímané ako posun správnym smerom najmä v oblastiach, ktoré považujeme za dôležité," uviedla pre TASR Ľubica Karvašová.
Europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann uviedla, že jej strana rešpektuje dohodnutý konsenzus v otázke znovuzvolenia von der Leyenovej, ku ktorému sa na júnovom summite lídrov členských štátov EÚ pridala aj SR.
Ursula von der Leyenová
Ursula Gertrud von der Leyenová, rodená Albrechtová, sa narodila 8. októbra 1958 v belgickej obci Ixelles v bruselskom regióne ako tretie zo siedmich detí. Jej otec Ernst Albrecht v tom čase pracoval pre Európske spoločenstvo. Rodina tam žila až do jej 13 rokov. V roku 1971 sa presťahovala do mestečka Lehrte v Dolnom Sasku. Ernst Albrecht sa potom stal premiérom Dolného Saska a vo funkcii zotrval až 14 rokov (1976 - 1990).
Po maturite na gymnáziu v Lehrte študovala archeológiu (1976 - 1977). V roku 1977 zmenila pôvodný študijný odbor na národohospodárstvo a ekonomiku, ktoré študovala na univerzite v Göttingene, Münsteri a v Londýne. V roku 1980 začala v Hannoveri študovať medicínu, štúdium ukončila v roku 1987 štátnou skúškou. V roku 1991 získala titul doktorka medicíny.
V roku 1986 sa vydala za profesora medicíny a podnikateľa Heika von der Leyena. Spoločne majú sedem detí, ktoré sa narodili v rokoch 1987 - 1999. V rokoch 1992 - 1996 žila s rodinou v Kalifornii, kde jej manžel pôsobil na univerzite v Stanforde.
Členkou Kresťanskodemokratickej únie Nemecka (CDU) sa stala v roku 1990, od novembra 2010 do novembra 2019 bola podpredsedníčkou CDU.
V rokoch 2003 - 2005 zastávala post ministerky sociálnych vecí, žien, rodiny a zdravia v spolkovej krajine Dolné Sasko. V prvej vláde kancelárky Angely Merkelovej viedla v rokoch 2005 - 2009 ministerstvo pre rodinu, seniorov, ženy a mládež. Od novembra 2009 do roku 2013 bola ministerkou práce a sociálnych vecí v druhej vláde Merkelovej a od 17. decembra 2013 do 17. júla 2019 stála na čele ministerstva obrany, ako vôbec prvá žena v histórii Nemecka. Na domácej pôde však čelila kritike za nízku bojaschopnosť nemeckej armády (Bundeswehru).
Ursula von der Leyenová, blízka spolupracovníčka a priateľka Angely Merkelovej, je považovaná na zarytú stúpenkyňu európskej integrácie. V roku 2011 definovala svoju víziu ako "Spojené štáty európske v duchu federálnych štátov ako Švajčiarsko, Nemecko alebo USA".
Do funkcie predsedníčky Európskej komisie (EK) ju 2. júla 2019 navrhla Európska rada. Európsky parlament (EP) jej nomináciu potvrdil 16. júla 2019 - získala hlasy 383 europoslancov zo 747 prítomných, proti sa ich vyslovilo 327 a 22 europoslancov sa zdržalo hlasovania. Funkcie sa ujala 1. decembra 2019 - Ursula von der Leyenová sa tak stala prvou ženou v histórii na čele EK.
Počas piatich rokov na čele exekutívy EÚ riešila sériu kríz: brexit, pandémiu ochorenia Covid-19, ruskú agresiu na Ukrajine, ale aj obchodné spory so Spojenými štátmi a Čínou.
Zámer uchádzať sa o svoj druhý mandát na čele exekutívy EÚ oznámila nemecká politička 19. februára 2024 na zasadnutí Kresťanskodemokratickej únie (CDU) v Berlíne. Ursula von der Leyenová však čelí obvineniam v súvislosti s netransparentným nákupom vakcín proti ochoreniu Covid-19.
Deň pred hlasovaním v Európskom parlamente, na ktorom sa uchádzala o znovuzvolenie do funkcie, zverejnil 17. júla 2024 Všeobecný súd Európskej únie rozhodnutie, na základe ktorého Európska komisia neumožnila verejnosti dostatočný prístup k informáciám o kúpnych zmluvách na vakcíny proti vírusu Covid-19
