WASHINGTON, BRATISLAVA. Jedným z dôležitých rozhodnutí, ktoré zaznelo počas washingtonského summitu NATO, je rozmiestnenie amerických striel dlhého doletu v Nemecku.
Verejná debata, ktorá okolo tohto plánu vznikla, pripomína časy studenej vojny, keď Spojené štáty na prelome 70. a 80. rokov v Európe rozmiestňovali balistické strely Pershing II.
Symbolické pritom je, že strely, ktoré chcú Spojené štáty v Nemecku začať rozmiestňovať od roku 2026, by za iných okolností boli v rozpore s dohodou o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu (INF) , ktorú v roku 1987 podpísali vtedajší americký prezident Ronald Reagan a sovietsky líder Michail Gorbačov.
„Tento krok ukazuje, že situácia ohľadom európskej bezpečnosti je zložitá a napätá. Musíme brať do úvahy, že plánované nasadenie zbraní dlhého doletu v Nemecku sa odohrá prvýkrát od studenej vojny,“ komentuje rozhodnutie Lukasz Jasiński, analytik Poľského inštitútu pre medzinárodné vzťahy. „Spojené štáty chcú odstrašiť Rusko a vyvážiť fakt, že ruské strely dlhého doletu sú už v Kaliningrade.“
Washington je podľa neho presvedčený, že akékoľvek budúce rokovania s Vladimirom Putinom sú možné len z pozície sily.
V článku sa dočítate:
- aké typy zbraní plánujú USA v Nemecku rozmiestniť,
- ako to komentujú experti,
- ako je na tom s vlastným arzenálom Európa,
- ako na krok reagovala Moskva.
Tomahawk a hypersonická zbraň
Americké zbrane majú v Nemecku rozmiestňovať od roku 2026 najskôr „epizodicky“, neskôr však natrvalo, cituje zo spoločného americko-nemeckého vyhlásenia britská BBC.
„Táto spôsobilosť reaguje presne na hrozbu, ktorú v NATO vnímame. Je dôležité, aby sme na tieto hrozby dokázali reagovať, ale predovšetkým, aby sme ich dokázali odradiť,“ povedal pre Deutsche Welle Jason Israel z Rady pre národnú bezpečnosť USA.
Vo svojej odpovedi priamo neoznačil za hrozbu Rusko, ale dodal, že NATO vníma ruské úsilie o vývoj určitých zbraňových systémov.
“Putinova vojna spojila NATO tak, ako sme to nevideli od vrcholu studenej vojny.
„
V médiách sa zatiaľ objavili zmienky o dvoch konkrétnych typoch zbraní, ktoré by Spojené štáty mohli do Nemecka presunúť.
Prvým je raketová strela, ktorú agentúra Reuters označila ako SM-6 (Standard Missile 6), informácie o nej sa však dajú nájsť aj pod označeniami RIM-174 alebo AIM-174.
Ide o radarom navádzanú protilietadlovú a protiraketovú strelu s dosahom možno až vyše 400 kilometrov. V štandardnej verzii sa odpaľuje zo zeme na vzdušné ciele, existuje však aj variant vzduch-vzduch.
Druhou známou zbraňou je strela s plochou dráhou letu Tomahawk. Je to podzvuková strela s doletom až 2500 kilometrov (podľa verzie) a je schopná niesť aj jadrovú hlavicu. Hoci jadrovú verziu Tomahawku americké ozbrojené sily oficiálne vyradili, v médiách sa už objavili hlasy volajúce po jej znovuzavedení do výzbroje.
Tieto strely sa štandardne odpaľujú z lodí a ponoriek, no dajú sa vystreliť aj z mobilného odpaľovacieho zariadenia Typhoon. Jason Israel v rozhovore s Deutsche Welle naznačil, že v Nemecku by mala byť práve táto verzia.
Tomahawky by pre svoj dolet boli v rozpore s dohodou INF o likvidácii rakiet krátkeho a stredného doletu, poukazuje agentúra Reuters. Tá však od roku 2019 fakticky neplatí. Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa od nej odstúpili, pretože boli presvedčené, že Rusko ju aj tak nedodržiava. Navyše, Peking ako ďalší oponent Washingtonu ani nebol signatárom INF.
Zatiaľ najzáhadnejší je tretí zbraňový systém, ktorý by sa časom v Nemecku mohol ocitnúť. Viaceré médiá hovorili o hypersonickej zbrani, teda takej, ktorá dokáže letieť najmenej päťkrát rýchlejšie ako zvuk.
Jason Israel iba pripomenul, že v médiách sa v júni objavili informácie o úspešnom teste takejto americkej zbrane. Pravdepodobne tak mal na mysli systém LRHW - Long Range Hypersonic Weapon, teda hypersonickú zbraň dlhého doletu. Ide o systém s doletom zhruba tritisíc kilometrov, ktorý pozostáva z nosnej rakety a hypersonického klzáka. Ten sa od rakety oddelí a letí na cieľ bez vlastného pohonu.
NATO popri Rusku pomenovalo aj Čínu, poisťuje sa aj proti Trumpovi Čítajte Európa zaostáva
Okrem potvrdenia transatlantického spojenectva je za rozhodnutím Berlína aj Washingtonu aj európsky problém. Európske armády podobné zbrane nemajú.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius toto zaostávanie priznal a vyhlásil, že nasadenie amerických zbraní dáva Európe čas na prípravu.
„Nie je náhoda, že tak kancelár Olaf Scholz, ako aj opozičné strany CDU/CSU uvítali americký krok. Rozhodnutia Washingtonu však neovplyvnia vývoj raketových spôsobilostí v Európe,“ komentuje pre SME Lukasz Jasiński.
Proti rozhodnutiu sa postavila extrémistická Alternatíva pre Nemecko (AfD), kritická bola aj koaličná Strana zelených.
Americký magazín The Hill neočakáva, že by zelení pre túto tému boli ochotní zvrhnúť vládu kancelára Olafa Scholza, AfD však tému vďačne využije v kampani.
Magazín očakáva, že v Európe bude pokračovať iniciatíva ELSA – European Long-Range Strike Approach, teda niečo ako Európska iniciatíva pre útoky dlhého doletu.
Ide o vývoj útočnej strely, ktorá by dokázala zasiahnuť vzdialené pozemné ciele. Návrh pôvodne prišiel z Francúzska, konkrétne kontúry nabral na pôdoryse Weimarského trojuholníka - medzinárodnej spolupráce Nemecka, Francúzska a Poľska.
Platforma formálne existuje od roku 1991, z nečinnosti ju prebrala ruská vojna proti Ukrajine. Na summite NATO tak vznikol predbežný dokument , ktorý podpísalo aj Taliansko. Výsledkom by mala byť strela s plochou dráhou letu s doletom okolo tisíc kilometrov.
Lukas Jasiński je presvedčený, že vývoj nenarušia ani výsledky volieb vo Francúzsku. „ELSA bude pokračovať. Situácia vo Francúzsku nie je úplne jasná, ale do konca mandátu prezidenta Emmanuela Macrona neočakávam zásadné zmeny,“ povedal.
Moskva sa hnevá
Kremeľ po oznámení americko-nemeckého rozhodnutia reagoval, že povedie iba k ďalšej eskalácii. NATO a Spojené štáty obvinil z pokusov o zastrašovanie Moskvy.
Zástupca ruského ministra zahraničia Sergej Riabkov podľa BBC hovoril aj o „vojenskej odpovedi na novú hrozbu“. O pláne povedal, že bude mať ničivé následky na regionálnu bezpečnosť a strategickú stabilitu.
Magazín The Hill pripomína aj možnosť, že ruskí vojenskí experti budú mať problém rozlíšiť, či americké zbrane v Nemecku ponesú konvenčnú alebo jadrovú muníciu.
„Rusko by tak mohlo reagovať nasadením jadrových zbraní dlhšieho doletu zacielených na Nemecko. Táto implikácia je zrejmá aj vďaka vyhrážkam Vladimira Putina, ktorý naznačuje použitie jadrových zbraní, ak bude Západ pokračovať v dodávkach čoraz výkonnejších systémov Ukrajine,“ píše The Hill.
The Hill pripomína, že na rozdiel od rozmiestnenia Pershingov II v Európe začiatkom 80. rokov, tentokrát sa rozmiestnenie amerických zbraní obmedzí len na Nemecko.
Pred vyše štyrmi desaťročiami sa americké rakety dostali aj do Spojeného kráľovstva a do Talianska, čo vyvolalo vlnu protestov, osobitne na ostrovoch.
„Putinova vojna spojila NATO tak, ako sme to nevideli od vrcholu studenej vojny,“ komentuje dianie The Hill.
Spolu so záverečným komuniké zo summitu, ktorý cestu Ukrajiny do NATO označil za nezvratnú, a vstupom Švédska a Fínska do aliancie, označil príchod amerických zbraní dlhšieho doletu za ďalší dôsledok Putinovej strategickej hlúposti.
