SREBRENICA. Tisíce ľudí sa vo štvrtok zhromaždili v bosnianskom meste Srebrenica, aby si pripomenuli genocídu z roku 1995.
Pred 29 rokmi tu bosnianskosrbské sily zavraždili viac než 8000 bosnianskych moslimských mužov a chlapcov.
Súčasťou ceremónie bol aj pohreb 14 obetí z masových hrobov, ktorých pozostatky sa nedávno podarilo identifikovať. Uložili ich na rozľahlom pamätnom cintoríne a pripojili sa tak ku viac než 6600 obetiam, ktoré sú tam už pochované.
Genocída zo Srebrenice je podľa Borrella temnou stránkou európskych dejín Čítajte Valné zhromaždenie OSN nedávno vyhlásilo 11. júl za medzinárodný deň venovaný spomienke na obete genocídy v Srebrenici. Tento krok sa stretol so silným odporom Srbska a bosnianskych Srbov, ktorí naďalej popierajú označenie tohto masakru za genocídu. Bagatelizujú tiež počet obetí a trvajú na tom, že išlo o "hrozný zločin", nie však o genocídu. Vodca bosnianskosrbských separatistov Milorad Dodik tvrdí, že ku genocíde nedošlo.
Takéto popieranie histórie vyvoláva v Bosne hlboké rozpory, píše DPA. Predseda Pamätného centra Srebrenice Hamdija Fejzič odsúdil pretrvávajúce popieranie genocídy a požiadal o vyvodenie zodpovednosti voči tým, ktorí vraždenie naplánovali a vykonali.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) a Medzinárodný súdny dvor (MSD) v Haagu jednoznačne označili vraždenie v Srebrenici za genocídu. Vtedajší politický vodca bosnianskych Srbov Radovan Karadžič a jeho vojenský veliteľ Ratko Mladič boli tribunálom OSN uznaní za vinných z genocídy. Mnohí srbskí a bosnianskosrbskí predstavitelia ich však naďalej oslavujú ako hrdinov.
V marci 2024 sa Európska rada rozhodla začať prístupové rokovania EÚ s Bosnou a Hercegovinou. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell a eurokomisár pre rozšírenie a susedstvo Olivér Várhelyi tento týždeň pri príležitosti výročia vyzvali lídrov, aby rozdeľujúcu rétoriku odmietli.
Vraždenie v Srebrenici bolo krvavým vyvrcholením občianskej vojny v Bosne z rokov 1992-95. Vypukla po rozpade Juhoslávie, ktorý rozpútal nacionalistické vášne a územné ambície, v rámci ktorých sa proti sebe postavili tri hlavné etniká v krajine - Chorváti, Bosniaci a Srbi, pripomína DPA.
