KYJEV, BRATISLAVA. Od mladého veku bola sirota a chodila do internátnej školy, no aj tak vedela, že chce byť lekárkou. Svitlana Lukiančuk aj za pomoci svojej tety napokon vyštudovala medicínu a zamestnala sa v kyjevskej detskej nemocnici Ochmatdyt ako detská neurologička.
Tridsaťročná doktorka zomrela v pondelok pri tom, ako ruská raketa zasiahla poprednú kyjevskú nemocnicu.
V čase útoku akurát evakuovala detských pacientov, ktoré podstupovali dialýzu. "Zachránila život chorému pacientovi za cenu vlastného života," ďakoval jej podľa televízie 24 kanál ukrajinský minister zdravotníctva Viktor Liaško.
Nemocnicu Ochmatdyt zasiahli Rusi v pondelok okolo poludnia riadenou strelou s plochou dráhou letu Ch-101. Raketa takmer úplne zničila budovu dialyzačného strediska a významne poškodila niekoľko oddelení.
Na zemi pod nohami záchranárom praskali črepy a okolo nich sa povaľovali zdravotné záznamy pacientov a poškodené škatule s liekmi.

Len v samotnej nemocnici si útok vyžiadal dva ľudské životy a zranil najmenej desať ľudí vrátane niekoľkých detí. Celkovo si pondelkové útoky na Kyjev vyžiadali 23 obetí vrátane dvoch detí a viac ako šesťdesiat zranených.
„Je to nočná mora. Toto je ďalší dôkaz [ruskej] genocídy,“ povedal starosta Kyjeva Vitalij Kličko podľa webu The Kyiv Independent.
V nemocnici sa v čase útoku nachádzalo viac ako šesťsto pacientov a asi tristo pracovníkov. Rusko sa napriek tomu zbavuje zodpovednosti za útok.
V článku sa dočítate:
- čo sa dialo po útoku v nemocnici,
- prečo Rusi zaútočili počas dňa,
- čo chce zrejme Rusko dosiahnuť.
Pacientov operovali
Pondelkové útoky boli súčasťou rozsiahleho ojedinelého ruského bombardovania Ukrajiny za denného svetla. Niektoré z husto obývaných oblastí, na ktoré dopadli rakety, sa nachádzajú ďaleko od frontových línií. Rusko v rovnaký deň zasiahlo napríklad aj Dnipro, Sloviansk či Kramatorsk.
Dramatický bol najmä útok na nemocnicu, kde raketa dopadla na oddelenie toxikológie, kde sa liečili mnohé deti. Z trosiek a pivníc potom záchranári vyťahovali deti bez vlasov na invalidných vozíkoch alebo napojené na rôznych medicínskych prístrojoch.
„Tlaková vlna vyrazila dvere, okná a strop. Rodičia plakali, deti kričali,“ opisovala moment nárazu jedna žena pre web Babel. Podľa jej slov chodbu okamžite zahalil dym a na podlahe sa následne objavili kaluže krvi.
V čase útoku sa zdravotná sestra na oddelení urológie Iryna Filimonová nachádzala pri operácii dvojročného dieťaťa. „Svetlá zhasli, svietili sme si baterkami. Všetko sme rýchlo zašili,“ povedala pre CNN. „Dieťa sme preniesli do úkrytu a ja som okamžite bežala pomôcť s odpratávaním trosiek.“
Nad hlavou primátora rádiologického oddelenia Stanislava Rybenkova sa zrútil strop.
„Keď zaznel výbuch, bol som v ordinácii a vedľa mňa ležalo jednoročné dieťa v anestézii, ktoré podstupovalo magnetickú rezonanciu,“ uviedol pre Babel. „Zamestnanci rádiologického oddelenia majú ľahké úrazy, väčšinou od skla, ale inde sú ťažké prípady, najmä u detí.“
Explózia zároveň poškodila množstvo elektronického zariadenia a ďalšieho vybavenia nemocnice.

Ďalšia zdravotná sestra Oksana Mosiyčuková povedala, že keď výbuch otriasol budovou, ukryli sa na pohotovosti. Dodala, že tím musel ihneď uhasiť požiar, ktorý vypukol, vrátane horiaceho operačného stola. Iné časti nemocnice zase zaplavila voda.
„Našťastie všetci žijú. Jeden z našich kolegov sa ťažko zranil, mal početné rezné rany. Odviezla ho sanitka. Aj ja mám menšie rany od šrapnelov, ale som v poriadku. Bolo to strašidelné. Bála som sa o deti,“ povedala pre CNN.
Meduza uvádza, že po tom, ako Rusko v roku 2022 napadlo Ukrajinu, začala detská nemocnica Ochmatdyt evakuovať pacientov do zahraničia alebo do bezpečnejších častí Ukrajiny. Zároveň však neprestala ponúkať liečbu.
Primár oddelenia chirurgie Ihor Miročnyk pre portál NV uviedol, že personál zriadil krátko po ruskej invázii na Ukrajine tri operačné sály v suteréne, pretože sa bál pracovať na vyšších poschodiach.
Ochmatdytskej nemocnici ponúkol po pondelňajšom útoku pomoc aj slovenský Národný ústav detských chorôb (NÚDCH) s umiestnením chorých pacientov.
„Naším cieľom je poskytnúť okamžitú podporu tým najzraniteľnejším – deťom, ktoré sa ocitli v mimoriadne ťažkej situácii,“ uviedol na sociálnej sieti facebook Peter Bartoň, riaditeľ NÚDCH.
Zbavenie sa zodpovednosti
Ukrajina v pondelok zostrelila 30 z 38 rakiet vypustených Ruskom, uviedol vo vyhlásení veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk s tým, že Moskva použila rôzne typy munície.
Podľa analytikov začali médiá v Rusku bezprostredne po incidente šíriť nepravdivé vyhlásenia o útoku.
Ukrajinské centrum pre boj proti dezinformáciám varovalo, že zdroje ruskej propagandy zintenzívňujú rôzne informačné operácie zamerané na odvrátenie zodpovednosti.
Ruská propaganda nepravdivo šíri najmä to, že Ukrajina využíva priestory nemocnice Ochmatdyt na liečenie zranených ukrajinských vojakov a na mieste skladuje muníciu, či to, že nemocnicu vlastne zasiahli ukrajinské rakety protivzdušnej obrany, nie Rusko.

Rusko pravidelne popiera, že by sa zameriavalo na civilnú infraštruktúru.
„Vyhlásenia režimu v Kyjeve o údajne úmyselnom ruskom útoku na civilné miesta sú absolútne nereálne. Viaceré fotografie a videá z Kyjeva nepochybne potvrdzujú skutočnosť zničenia v dôsledku pádu ukrajinskej rakety protivzdušnej obrany vypustenej v rámci hraníc mesta,“ uviedlo vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany. Príspevok zdieľalo aj ruské veľvyslanectvo na Slovensku.
Analytici sú však presvedčení, že útok na Ochmatdytskú nemocnicu bol úmyselný. „Použili celú škálu rakiet podporovaných iránskymi bezpilotnými lietadlami Šahíd a útočili počas dňa, aby vyvinuli psychologický tlak,“ povedal pre televíziu al-Džazíra generálporučík Ihor Romanenko, bývalý zástupca veliteľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl.
Aj analýza OSN ukazuje, že je "vysoká pravdepodobnosť, že detská nemocnica utrpela priamy zásah, a nie poškodenie v dôsledku zachyteného obranného systému", konštatovala šéfka monitorovacej misie na Ukrajine Danielle Bellová.
Romanenko tvrdí, že útok mal vyvolať medzi Ukrajincami a Kyjevčanmi "emócie, aby zatlačili na svojich lídrov", aby súhlasili s Kremľom navrhnutým plánom prímeria. Ten by prinútil Ukrajinu uznať štyri čiastočne okupované ukrajinské regióny a Krym za súčasť ruského územia.