MINSK. Ľudskoprávna organizácia Viasna v pondelok obvinila úrady v Bielorusku, že stanovili neprijateľné požiadavky pre prepustenie politických väzňov. Podľa jej informácií museli takíto väzni napísať verejné vyhlásenie, v ktorom priznali svoju vinu a pochybenie. Informovala o tom agentúra AP.
Viasna takto reagovala na zákon zverejnený pred niekoľkými dňami, na základe ktorého Západom neuznaný bieloruský prezident Alexander Lukašenko prisľúbil amnestiu či milosť vážne chorým väzňom vrátane osôb zadržaných počas masových protirežimových protestov v roku 2020. Zákon sa však nevzťahuje na ľudí, ktorí sa podľa Bieloruska zapojili do "extrémistických a teroristických činností".
Niektorí odmietli priznať vinu
Dovedna bolo podľa aktivistov prepustených najmenej 18 ľudí vrátane opozičného politika Ryhora Kastusiova, ktorý trpí ťažkou formou onkologického ochorenia. Pôvodne ho odsúdili na desať rokov v trestaneckej kolónii, vo väzení strávil viac než tri, počas ktorých sa jeho zdravotný stav zhoršil.
Spojené štáty aj Európska únia privítali prepustenie politických väzňov, Bielorusko však vyzvali, aby tak spravilo so všetkými osobami zadržanými počas protivládnych protestov.
Podľa informácií Viasny boli niektorí politickí väzni omilostení a iných oslobodili udelením amnestie. Omilostení pritom museli verejne priznať svoju vinu a niektorí politickí väzni to urobiť odmietli, pretože sa za vinných nepovažujú.
Politických väzňov nahradili politickí väzni
V Bielorusku je v súčasnosti 1420 politických väzňov za mrežami vrátane laureáta Nobelovej ceny za mier Alesa Biaľackého. Podľa Viasny je z nich vyše 200 vážne chorých a vyžadujú zdravotnú starostlivosť.
Pavel Sapelka z tejto bieloruskej ľudskoprávnej organizácie naznačil, že úrady od zverejnenia zákona prepustili "desiatky, nie stovky" osôb a do prázdnych väzenských ciel zavreli nových politických väzňov.
Aktivisti tiež tvrdia, že Minsk vytvoril vo väzniciach podmienky podobné mučeniu. Politickými väzňom neposkytli lekársku starostlivosť, nepovolili im presuny a zakázali im aj stretnutia s právnikmi a príbuznými.
Aj napriek takémuto "pekelnému" zaobchádzaniu sa "niektorí známi Bielorusi nepriznali vinu, verejne ju neoľutovali a nežiadali Lukašenka o milosť", uviedol Sapelka.
Protesty v Bielorusku
Lukašenko počas svojich približne 30 rokov vládnutia potlačil opozíciu aj nezávislé médiá. Na základe sporných prezidentských volieb v roku 2020 si zaistil šieste funkčné obdobie na poste prezidenta.
Bezprostredne po zverejnení výsledkov v krajine vypukli vôbec najväčšie a najdlhšie trvajúce protesty. Úrady vtedy zadržali približne 35-tisíc ľudí vrátane významných predstaviteľov opozície, ďalší z Bieloruska ušli do zahraničia.
