PARÍŽ, BRATISLAVA. Pred francúzskymi parlamentnými voľbami sa mnohí voliči obávali, že ich nový premiér bude pochádzať z krajnej pravice. Po vyhlásení výsledkov sa však črtá kandidát z opačného konca politického spektra.
Voľby totiž vyhrala široká ľavicová koalícia pod názvom Nový ľudový front, v ktorej sa združili strany od stredoľavicových socialistov po tvrdých antikapitalistov. Pozornosť verejnosti sa už zamerala na jedného z jej lídrov - radikála Jeana-Luca Mélenchona, ktorý sa k víťazstvu prihlásil krátko po zverejnení exitpollov.
"Zjednotená ľavica zachránila republiku. Môžeme začať ekologickú a sociálnu prácu, ktorú naši ľudia, doba, svet a Európa tak veľmi potrebujú," napísal po vyhlásení výsledkov na sociálnej sieti X.
Sedemdesiaťdvaročný "politický burič", ako ho opisujú viaceré médiá, je stálicou francúzskej politiky. Okrem neúspešnej kandidatúry na prezidenta je známy svojimi kontroverznými výrokmi o Ukrajine, EÚ či NATO.
Jeho krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko je najväčšou vo víťaznej aliancii, oficiálne ho však ako kandidáta na predsedu vlády nestanovili. Problém s ním nemá len prezident Emmanuel Macron, rozpornou postavou je aj v rámci ľavicovej koalície či svojej vlastnej strany. Môže napriek tomu byť novým francúzskym premiérom?
V článku sa dočítate aj:
- kto je Jean-Luc Mélenchon,
- či by mohol byť novým francúzskym premiérom,
- či sa môže Macron s ľavicou dohodnúť,
- čo by sa stalo, keby Macron nevymenoval ľavicového premiéra.
Postrach trhov
Mélenchon za svoju dlhú politickú kariéru sedel v oboch komorách francúzskeho parlamentu, bol aj poslancom europarlamentu.
Trikrát kandidoval za prezidenta - v rokoch 2012, 2017 a 2022. Nikdy sa nedostal do druhého kola, naposledy však získal takmer 22 percent hlasov a od krajne pravicovej kandidátky Marine Le Penovej ho delilo len niečo vyše percenta.
Dlhodobo volá po rozšírení sociálnych programov a prerozdelení bohatstva s cieľom napraviť ekonomické nerovnosti v krajine. Ak niekto zarába viac ako 360-tisíc eur ročne, mal by podľa neho platiť stopercentnú daň. "Vždy, keď sa dostal blízko k moci, vystrašil trhy a investorov," komentuje jeho ekonomickú politiku agentúra Bloomberg.
Le Penová už cítila víťazstvo. Macronov vabank sa otočil proti nej Čítajte Kontroverzný socialista
V roku 1976 vstúpil Mélenchon ako 25-ročný do Socialistickej strany. So stranou sa však rozišiel v roku 2008, pretože sa podľa neho stala "príliš ústretovou voči podnikateľom".
V roku 2016 založil svoju vlastnú stranu Nepoddajné Francúzsko (La France insoumise). Je fanúšikom bývalého venezuelského prezidenta Huga Cháveza a kubánskeho diktátora Fidela Castra.
Podporuje legalizáciu marihuany, právo na interrupciu a svadby párov rovnakého pohlavia. Je však kritikom Európskej únie, ktorú podľa nej skazil neoliberalizmus. Volá po vystúpení Francúzska z NATO, ktoré podľa neho krajinu oberá o suverenitu.
Spočiatku podporoval ruskú anexiu Krymu z roku 2014 a odmietal sankcie proti Rusku. Inváziu na Ukrajinu z februára 2022 však odsúdil.
Stavia sa proti zvyšovaniu zbrojenia a vojnu na Ukrajine chce vyriešiť mierovým procesom. Nie všetci v jeho koalícii však zastávajú rovnaký názor.
"Naša línia je jasná: Podporuje Ukrajinu, dodávky zbraní aj jej členstvo v Európskej únii," cituje zo stanoviska stredoľavicovej Socialistickej strany a Zelených britský magazín The Spectator.
Mélechona viackrát obvinili z antisemitských výrokov. Súvisí to aj s tým, že kritizuje izraelskú vládu a podporuje vznik samostatného palestínskeho štátu.
Macronova dilema
Napriek tomu, že ľavicová koalícia sa umiestnila na prvom mieste, v parlamente nezískala absolútnu väčšinu. V 577-člennej dolnej komore parlamentu by na to potrebovala najmenej 289 kresiel.
“Mélenchon nie je konsenzuálny kandidát na premiéra ani vnútri samotného ľavicového bloku, čo tiež znižuje pravdepodobnosť jeho vymenovania.
„
Prezident by napriek tomu mal podľa tradície zostavením vlády poveriť najväčšiu stranu. Či tak však aj urobí, zostáva nateraz otázne.
Macron totiž ľavicovú koalíciu označil za "extrémnu".
Varoval pred jej ekonomickým programom, ktorý by podľa neho mohol "zruinovať" už aj tak zadlženú krajinu. Ľavica chce napríklad zdvihnúť verejné výdavky, sčasti ich však chce pokryť zvýšením dane z bohatstva.
Ak by však Macron chcel za premiéra vymenovať niekoho zo svojej koalície, voliči by to mohli vnímať ako arogantné gesto, myslí si Michael Augustín, odborník na francúzsku politiku z Ústavu politických vied SAV.
"Prezident by tým vysielal signál, že nerešpektuje demokratický výsledok volieb a prianie voličov. Macron chcel predčasnými voľbami politickú situáciu upokojiť a tento krok by k tomu neprispel, keďže jedinou absolútnou väčšinou na pôde Národného zhromaždenia je teraz antimacronovská koalícia," približuje pre SME.
Tvrdý k milionárom, priaznivý k utečencom
Víťaz volieb Nový ľudový front (NFP) je aliancia stredoľavicových socialistov, zelených, komunistov a radikálne ľavicovej strany Nepoddajné Francúzsko.
Strany sa v minulosti navzájom kritizovali a v niektorých ideologických témach majú rozdielne názory. Po vyhlásení predčasných volieb začiatkom júna sa však rýchlo dali dokopy v snahe zabrániť krajnej pravici vytvoriť vládu.
Ľavicová koalícia sľubuje zvýšiť minimálnu mzdu a zaviesť limity na základné tovary ako palivo a potraviny, aby tak bojovala proti zvyšujúcim sa nákladom na život. Práve to je jeden z problémov, ktoré francúzskych voličov najviac trápia.
Chce zrušiť dôchodkovú reformu súčasnej vlády a dôchodkový vek znížiť na 60 rokov. Na rozdiel od krajnej pravice plánujú byť zhovievavejší k migrantom a uľahčiť im prístup k azylu.
Mélenchon má síce nálepku radikála, výsledky volieb však ukázali, že voličom to až tak neprekáža. Jedným z nich je aj Alexandre Brioulet z Bordeaux.
"Nesúhlasím so všetkým (v ich programe), ale nemyslím si, že sú šialenci, ktorí chcú komunizmus. Chcú len znížiť nerovnosti a mať férovejší systém," hovorí pre SME.
Ich plán, aby bohatí Francúzi platili viac, mu je sympatický. "Nehovorím, že si nezaslúžia mať veľa peňazí a viesť luxusný životný štýl, no má to hranice. Tiež si nemyslím, že (podnikateľ) Bernard Arnault skončí na ulici, ak zvýšime dane na módnu značku Louis Vuitton, ktorú vlastní," dodáva.
Vylúčenie spolupráce
Žiadna z troch hlavných síl - ľavice, Macronovej centristickej koalície a pravice - nezískala vo voľbách väčšinu. Znamená to, že na prijatie legislatívy by potrebovali jednotlivé bloky nájsť spojencov.
Francúzsko však nie je na spájanie súperiacich strán s cieľom vytvoriť väčšinovú vládu zvyknuté. Mélenchon už spoluprácu s Macronovým blokom vylúčil. "Chceme zaviesť našu politiku, nie (politiku) niekoho iného," povedal.
Platí to však aj opačne. Macronov minister zahraničných vecí Stéphane Séjourné povedal, že radikál ako Mélenchon nemôže vládnuť Francúzsku.
Loading
...Záležať teraz bude aj na pomeroch v rámci ľavicovej koalície, hovorí politológ Augustín. "Mélenchon nie je konsenzuálny kandidát na premiéra ani vnútri samotného ľavicového bloku, čo tiež znižuje pravdepodobnosť jeho vymenovania. Macron sa však môže pokúsiť nájsť nadstraníckeho kandidáta, ktorý by bol rešpektovaný naprieč dolnou komorou," dodáva.
Ku koalícii na čele s Macronovou stranou Obnova by mohli prejsť niektoré umiernenejšie ľavicové strany ako socialisti či zelení. Podľa odborníkov sú však medzi nimi až príliš veľké rozdiely v otázkach ako dane, dôchodky či ekológia.
"Je to pekná myšlienka na papieri, ale medzi tým, čo je možné, a tým, čo je skutočne dosiahnuteľné, je veľký rozdiel," povedal pre denník The Guardian Bertrand Mathieu, odborník na ústavné právo z parížskej univerzity Sorbonne.
