BERLÍN. Patológ, ktorý ukradol Einsteinov mozog, kňaz, čo si nechal Galileov prst, alebo Che Guevarove ruky, ktoré precestovali svet. Časti tiel slávnych osobností fascinujú zberateľov od nepamäti.
Moderné relikvie si našli cestu do múzeí po celom svete. Aký veľký bol v skutočnosti Napoleonov penis? Pýta sa vo svojom texte nemecký týždenník Der Spiegel.
Mozog pod písacím stolom
Keď 18. apríla 1955 v nemocnici v Princetone zomrel na vnútorné krvácanie Albert Einstein, malo byť podľa jeho želania jeho telo spálené, "aby sa k jeho kostiam ľudia nechodili modliť", povedal vedec svojmu životopiscovi Abrahamovi Paisovi.
Avšak keď telo prechádzalo kremáciou, chýbal Einsteinov najdôležitejší orgán - mozog. Vedcova nadácia v Berlíne to nazýva krádežou. Keď totiž šéf patológov princetonskej nemocnice Thomas Harvey otvoril Einsteinovu lebku, vybral jeho mozog, naložil ho do formaldehydu a odniesol si vzácny materiál domov, rovnako ako Einsteinove oči.
Spätne si patológ nechal k takémuto zákroku dať povolenie od Einsteinovho syna Hansa Alberta a ubezpečil ho, že mozog jeho otca bude používaný výlučne na vedecké účely. Očividne však chcel Harvey vedcov mozog skúmať, aby zistil, v čom bol mysliaci orgán otca teórie relativity taký výnimočný a v čom tkvela jeho genialita.
Spočiatku vedci neobjavili žiadne zvláštnosti, až pokročilejšími metódami skúmania v 80. rokoch 20. storočia objavili viacero abnormalít. Napríklad veľké množstvo gliových buniek, nezvyčajne široké temenné mozgové laloky a veľmi silné kalózne teleso, ktoré spája obe mozgové hemisféry. Či je to odpoveď na otázku pôvodu Einsteinovej inteligencie, však zostáva otázne.
Možno práve súhra rôznych špeciálne konštruovaných oblastí Einsteinovho mozgu spôsobila, že bol taký šikovný. Každopádne Harvey si časti Einsteinovho mozgu ponechal pod svojím písacím stolom až do svojej smrti v roku 2007. Časti tkaniva Einsteinovho mozgu sa v súčasnosti nachádzajú v zbierke lekárskeho Mütterovho múzea vo Filadelfii.
Mýtický úd na cestách
Vojvodca, vládca a cisár - tak vošiel do histórie Napoleon Bonaparte. Na aké časti jeho tela mali obdivovatelia po jeho smrti zálusk? Prekvapivo to nebola ruka, ktorú Napoleon typicky na portrétoch držal založenú v košeli, ale jeho penis.
Keď v exile na ostrove Svätá Helena v roku 1821 zomrel, urezal mu pri posmrtnej pitve lekár penis, domnieva sa historik a autor Tony Perrottet. Omyl alebo úmysel? To ešte nie je vyjasnené. Napoleonov úd údajne následne previezol kňaz na Korziku, kde jeho stopa zmizla.
Avšak v roku 1927 bol artefakt, prezentovaný ako Napoleonov penis, senzačne predstavený verejnosti v New Yorku. Novinár magazínu Time ho sklamane označil za "zle ošetrený povrázok z jelenej kože". Iné noviny ho vraj označili za "scvrknutého úhora".
"Penis získal akýsi mýtický status, prepravovaný v malej koženej škatuli a vysušený na vzduchu. Nebol totiž namočený vo formaldehyde, vyzeral trochu ako sušené mäso," uviedol v roku 2008 historik Perrottet.
Penis potom prešiel rukami niekoľkých zberateľov. Podľa denníka Washington Post forenzné analýzy spred niekoľkých rokov potvrdili, že je to naozaj pohlavný úd. Nebolo však možné určiť, či skutočne patril Napoleonovi.
Telo sa takmer nerozložilo
Keď na začiatku júla 1934 vo francúzskom meste Passy zomrela geniálna vedkyňa Mária Curieová-Sklodowská, nikto si nedovolil jej mŕtvoly ani dotknúť, nie to ešte oddeliť alebo ukradnúť niektoré jej časti.
Dvojnásobná držiteľka Nobelovej ceny objavila rádioaktívne polónium a rádium, vystavujúc sa pri tom neustále nebezpečnému žiareniu, ktoré bolo príčinou jej úmrtia na vzácnu chorobu kostnej drene.
Keď bolo telo Curieovej-Sklodowskej v roku 1995 exhumované, zistilo sa, že rakva vedkyne bola pokrytá 2,5-milimetrovou vrstvou olova. Meranie žiarenia podľa britského časopisu o histórii rádiológie ale ukázalo len nízku úroveň ožiarenia.
Približne 60 rokov po smrti sa telo Curieovej takmer nerozložilo. Nakoniec bolo prevezené do parížskeho Panthéonu, pohrebiska slávnych francúzskych osobností. Veci Curieovej, ako napríklad zápisníky, sú však stále rádioaktívne a sú uložené v špeciálnych olovených schránkach vo francúzskej Národnej knižnici.
Putovný prst
Galileo Galilei dnes návštevníkom múzea vztyčuje prostredník. Galileovo múzeum vo Florencii vystavilo prst tohto inžiniera, matematika a vzdelanca, ktorý si za svojho života znepriatelil cirkev, pretože svojimi pozorovaniami potvrdil, že Zem obieha okolo Slnka, a nie naopak.
Keď mali byť o takmer 100 rokov neskôr jeho pozostatky prenesené do veľkej hrobky, využil to bádateľ a kňaz Anton Francesco Gori. Z Galileovy kostry, ktorá bola neskôr vystavená v slávnej Medicejskej knižnici sv. Vavrince vo Florencii, údajne odrezal prostredník. Odvtedy prst putoval po niekoľkých múzeách.
Štátne tajomstvo
"Amputujte mu ruky," znel príkaz, keď 9. októbra 1967 nechal vládca Bolívie René Barrientos Ortuno popraviť Che Guevaru, najslávnejšieho partizána na svete.
Oficiálne vysvetlenie znelo, že tak bude jednoduchšie porovnať odtlačky prstov s odtlačkami na Guevarových argentínskych dokladoch. Ruky mali byť v skutočnosti zničené na Barrientosov príkaz.
Minister vnútra Antonio Arguedas, tajný obdivovateľ Che Guevaru, si ich však zobral domov v pohári naplnenom formaldehydom. Neskôr ruky putovali cez pol sveta do Moskvy a nakoniec na Kubu k Che Guevarovmu starému priateľovi Fidelovi Castrovi. Castro bol vraj veľmi dojatý. Kde presne sa na Kube ruky Ernesta Che Guevary dnes nachádzajú, je štátnym tajomstvom.
Duša Edisona
Svetoznámy vynálezca Thomas Edison o žiadnu časť svojho tela po smrti neprišiel, čo mu však bolo odobraté, bol kúsok duše do skúmavky. Teda len v prípade, že človek verí, že s posledným výdychom opúšťa telo aj jeho dušu.
Keď Edison 18. októbra 1931 vo svojom dome v New Jersey umieral, odobral jeho syn Charles kúsok "duše" do skúmavky, ktorú venoval Henrymu Fordovi - priateľovi a obchodnému partnerovi jeho otca.
Ford si darovanú skúmavku ponechal a spolu s ďalšími spomienkami na Edisona uchoval. Teraz sú artefakty vystavené vo Fordovom múzeu v Michigane.
Medzi ďalšími relikviami, ktoré priaznivci slávnych zločincov skúmali a uctievali aj po ich smrti, je napríklad Leninov mozog či lebka Jozefa Mengeleho.
Slávnou časťou tela už nie tak slávnej osobnosti je ale napríklad tiež nervová sústava Harriety Colesovej, na ktorej docent anatómie Rufus Weaver demonštroval podobu ľudského systému nervov.
Obrázky tohto nervového systému sa vraj objavili v stovkách učebníc, laboratóriách a ordináciách lekárov. Weaver bol za svoj úspech oslavovaný, ale dlho nebol pôvod tohto učebnicového materiálu širokej verejnosti známy.
