Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Kým v mnohých európskych krajinách a dokonca aj v niektorých amerických firmách sa rozmohol trend štvordňového pracovného týždňa, Grécko sa vydáva opačným smerom.
Nová legislatíva, ktorá vstúpila do platnosti, zaviedla šesťdňový pracovný týždeň pre podniky, ktoré pracujú 24 hodín denne, s cieľom zvýšiť produktivitu. Zamestnanci majú možnosť pracovať až 48 hodín týždenne a tí, ktorí odpracujú deň navyše, dostanú 40-percentný príplatok za nadčasy.
Táto novinka ide proti trendu skracovania pracovného týždňa na štyri dni, čo podľa výskumov prispieva k produktivite, pohode a spokojnosti zamestnancov. Grécka vláda navrhuje, že tento krok pomôže pri nedostatku pracovnej sily, zabezpečí, aby pracovníci dostali zaplatené za nadčasy, a vyrieši problémy s daňovými únikmi v súvislosti s nelegálnou prácou.
Obhajcovia zamestnancov však tvrdia, že nová grécka legislatíva pravdepodobne neprinesie želané výsledky a namiesto toho by mohla spôsobiť nezamýšľané dôsledky, ako sú vysoká fluktuácia, vyhorenie, choroby a dokonca smrť.
V článku sa dočítate:
- kde je šesťdňový pracovný týždeň bežný,
- čo bráni širokému prijatiu kratšieho týždňa,
- aké sú predpovede odborníčok.
Škodlivý pre zdravie
„Rozhodne sa mi to zdá ako krátkozraký krok nesprávnym smerom. Vieme, že dlhý pracovný čas škodí zdraviu zamestnancov,“ povedala Malissa Clarková, riaditeľka laboratória Healthy Work Lab na univerzite v Georgii, ktoré skúma rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom.
Podľa nedávneho prieskumu spoločnosti Gallup sa 77 percent zamestnancov v USA domnieva, že štvordňový 40-hodinový pracovný týždeň by mal mimoriadny alebo do určitej miery pozitívny vplyv na ich pohodu. Americké spoločnosti, ktoré pilotne zaviedli alebo prijali skrátené pracovné týždne, tvrdia, že zaznamenali výhody.
Fico avizuje menej práce za rovnaký plat. Prečo nemôžeme robiť len štyri dni? Čítajte V mnohých častiach Ázie a iných rozvojových krajinách je šesťdňový pracovný týždeň bežný. Na skrátenie pracovného času sa však pozerá aj viac krajín na celom svete. Francúzsko patrí medzi najnovšie krajiny, ktoré pilotne zaviedli štvordňový pracovný týždeň, zatiaľ čo Belgicko sa stalo prvou krajinou, ktorá oficiálne schválila skrátený pracovný týždeň už v roku 2022. Medzi ďalšie krajiny, ktoré experimentujú so štvordňovým pracovným týždňom, patria Island, Japonsko a Južná Afrika.
Prekážky brániace širokému prijatiu kratšieho týždňa však pretrvávajú, keďže mnohí sa obávajú personálnych problémov, potenciálneho poklesu produktivity, zvýšených nákladov a zložitých zmien v prevádzke.
Poškodzovanie produktivity
Grécky krok je v rozpore s mnohými výskumami, ktoré ukazujú, že predlžovanie pracovného času v skutočnosti produktivitu skôr poškodzuje, ako zvyšuje, uviedla Brigid Schulteová, riaditeľka programu pre spravodlivosť medzi prácou a rodinou Better Life Lab v think-tanku New America.
Naopak, zvyšovanie počtu pracovných hodín často vedie k tomu, že pracovníci robia viac chýb, sú pomalší pri plnení úloh a trpia vyčerpaním, stresom a chorobami.
„Dôkazom budú dôkazy,“ povedala Schulteová. „Ak sa Grécko zrazu zmení, možno sa naň ľudia pozrú z iného uhla pohľadu, ale nemyslím si, že sa to stane.“
Schulteová tiež povedala, že podobné politiky často poškodzujú ženy, čo potom znižuje rozmanitosť zamestnancov a vedúcich pracovníkov a zvyšuje rozdiely v odmeňovaní žien a mužov.
Ako sa na Slovensku chystá štvordňový pracovný týždeň? Čítajte Grécka legislatíva otvára dvere k tomu, aby ľudia mohli mať 48-hodinový pracovný týždeň, ale nevyžaduje to. Regulácie Európskej únie zase vyžadujú, aby zamestnávatelia zabezpečili, že zamestnanci v priemere nepracujú viac ako 48 hodín týždenne vrátane nadčasov.
Clarková však tvrdí, že grécke právne predpisy len vytvárajú dojem voľby, pretože zvýšenie mzdy motivuje ľudí pracovať dlhšie. „Sťažujete možnosť odmietnuť mzdu,“ povedala. Zároveň podľa nej nie je jasné to, „aké budú normy a očakávania v organizácii“.
Hoci Grécko ide proti prúdu a prijímanie kratšieho pracovného týždňa je pomalé, Schulteová a Clarková hovoria, že budúce trendy pravdepodobne ukážu výhodu menšieho počtu odpracovaných hodín ako väčšieho. Predpovedajú, že spoločnosti sa budú naďalej učiť, ako zefektívniť svoje procesy, využívať technológie a objavovať výhody pre pracovníkov, ako aj zvýšiť zisky.
„Je to ako prezlečená misia organizačnej dokonalosti,“ povedala Schulteová. „Kratší pracovný čas je lepší pre podnik, ľudí aj ekonomiku, ak to robíte správne.“
