Veľká Británia vo štvrtok zažije politické zemetrasenie, ktoré ukončí predčasnými voľbami štrnásťročnú vládu Konzervatívnej strany.
„Správne načasovanie je v politike všetkým a Sunak z môjho pohľadu urobil jednoznačný taktický prešľap v tom, aký dátum konania volieb si vybral,“ hovorí v rozhovore pre SME o rozhodnutí britského premiéra Rishiho Sunaka analytik ANTON SPIŠÁK.
Po štrnástich rokoch sa končí vláda konzervatívcov, ktorí počas tohto obdobia vystriedali až päť premiérov. Čo zničilo ich populárne postavenie?
Môže za to predovšetkým obdobie vládnutia Liz Trussovej, ktorá bola v úrade len 44 dní. Trussová vo Veľkej Británii odštartovala menšiu finančnú krízu, ktorá utvrdila britskú verejnosť v tom, že konzervatívci v posledných rokoch nezvládli riadiť ekonomiku.
Historicky bola Konzervatívna strana vždy vnímaná ako strana, ktorá dokázala riadiť štát kompetentne, ale Trussovej vládnutie túto reputáciu značne poškodila.
Pohľad verejnosti však ešte predtým naštrbilo už obdobie, keď bol premiérom Boris Johnson. V krajine vtedy vládol chaos spôsobený kombináciou brexitu a pandémie, ktorý oslabil britské hospodárstvo.
Následne, keď sa stal napokon premiérom Rishi Sunak, bola väčšina Britov už dávno bez dôvery v kompetentnosť Konzervatívnej strany. To je najhoršia vec, ktorá sa môže politikom stať.
V článku sa dočítate:
- prečo sú konzervatívci vo Veľkej Británii nepopulárni,
- v čom sa britský premiér prepočítal,
- ako ľudia vnímajú po rokoch brexit,
- či vplyv Veľkej Británie vo svete upadá,
- ako je možné, že sa vo voľbách rozhoduje medzi dvomi stranami.
To však nevysvetľuje štrnásťročné mizerné výsledky labouristov. Prečo sa dlhodobo nedokázali dostať k moci?
V priebehu tých štrnástich rokov bolo niekoľko parlamentných volieb. Posledné voľby v roku 2019 boli netradičné, lebo skôr išlo o súťaž dvoch radikálne odlišných osobností než politických strán.
Na jednej strane stál charizmatický Johnson, ktorý bol v tom čase populárny v očiach britskej verejnosti a na druhej stál Jeremy Corbyn, líder labouristov, ktorého väčšina Britov vnímala ako zastaraného krajne ľavicového politika.
Johnson okrem svojej popularity však vyhral aj preto, lebo sa mu podarilo skonsolidovať hlasy pravice a prilákať voličov, ktorí predtým volili hlboko euroskeptickú pravicu vedenú Nigelom Farageom. Paradoxne to viedlo k oslabeniu labouristov v častiach krajiny, kde predtým ťažili z rozštiepeného hlasu pravice.
V roku 2017, keď voľby vyhlásila Theresa Mayová, mali zase konzervatívci dosť veľké šťastie preto, lebo hoci Mayová nebola obľúbenou političkou, tak labouristi neboli na voľby pripravení.
Zohrávala v nepopulárnosti labouristov aj história spojená s Tonym Blairom či Gordonom Brownom, ktorí vládli medzi rokmi 1997 až 2010, ale sklamali britských voličov?
Nemyslím si. Je dôležité pripomenúť si, že v parlamentných voľbách v roku 2010 žiadna strana nezískala väčšinu. Brown bol síce necharizmatický líder, ktorý nevedel osloviť širšiu verejnosť, ale v tom čase existovala možnosť, že sa labouristi pod vedením Browna spoja v koalícii s liberálmi. To sa však nestalo.
Británia zrejme po 14 rokoch zmení vedenie. Dopomáha tomu sám premiér Čítajte Vládu sa vtedy nakoniec podarilo zložiť Davidovi Cameronovi, ako vtedajšiemu predsedovi Konzervatívnej strany. Aj oni sa však museli spojiť v koalícii s liberálmi, s ktorými následne vládli až do volieb v roku 2015.
V tých voľbách, naopak, zase Cameron nečakal, že ich vyhrá. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo vo vtedajšom volebnom programe sľúbil usporiadanie referenda o vystúpení z Európskej únie. Cameron si totiž nemyslel, že sa referendum o brexite niekedy reálne uskutoční.
Premiér Sunak vyhlásil voľby na 4. júla. Očakával, že termín konzervatívcom môže pomôcť? Myslíte, že skôr išlo o chybný úsudok?
Správne načasovanie je v politike všetkým a Sunak z môjho pohľadu urobil jednoznačný taktický prešľap v tom, aký dátum konania volieb si vybral. Dúfal, že zlepšenie ekonomickej situácie a nižšia inflácia mu v kampani pomôžu, no podcenil ako hlboko zakorenené sú nedávne zlyhania konzervatívcov vo verejnej mienke.
Ďalším problémom bolo to, že väčšina konzervatívnych poslancov na kampaň nebola vôbec pripravená a výber Sunaka ich doslova zarazil.
Zároveň boli nízke aj ich predpoklady na úspech. V trende britskej verejnej mienky má Labouristická strana od obdobia Trussovej zásadný náskok pred konzervatívcami. Ide o viac ako 20 percentuálnych bodov.
Nemyslím si preto, že vyber dátumu spôsobí zásadný rozdiel vo výsledku volieb. Labouristov pravdepodobne čaká najväčšie volebné víťazstvo v histórii a konzervatívcov čaká hlboký prepad a nejasná budúcnosť.
Veľká Británia zažije politické zemetrasenie podobné tomu, keď v roku 1997 vyhral voľby Blair.
Spomenuli ste, že termín mnohých konzervatívcov prekvapil. Chápem to správne, že sa Sunak nerozprával o výbere dátumu so všetkými členmi Konzervatívnej strany?
On sa nerozprával s nikým. Bolo to jeho samostatné rozhodnutie a všetci členovia strany okrem najbližšieho kruhu poradcov o tom rozhodnutí nevedeli. Voľby prehral v momente, keď ich vyhlásil v daždi pred dverami Downing Street bez toho, aby získal podporu vlastných kolegov. Inými slovami, Sunakov politický úsudok zlyhal.
Kampaň vrcholí. Pred voľbami v Británii dominuje ekonomika Čítajte Druhým zásadným momentom volebnej kampane bolo to, keď sa Farage, ktorý sa zaslúžil o vystúpenie Veľkej Británie z Európskej únie, rozhodol vrátiť do politiky a stať sa lídrom krajne pravicovej mimoparlamentnej strany s názvom Reform.
V množstve volebných obvodov, kde by konzervatívci aj mohli mať náskok, sa teda ich hlasy rozdelia medzi nich a Farageovu stranu. To napokon pomôže labouristom.
Povedali by ste, že vplyv Veľkej Británie slabne? Je ešte vôbec vnímaná ako svetová veľmoc?
Myslím si, že Veľká Británia zostala vplyvnou krajinu, a to aj napriek jej vystúpeniu z Európskej únie.
Spojené kráľovstvo má stále ako krajina mnoho kvalít, ktoré z nej robia atraktívne miesto napríklad na investovanie či podnikanie. Má tiež niekoľko z najlepších univerzít na svete, je európskym lídrom v oblasti technologického rozvoja, má najmodernejšiu armádu v Európe... Stačí sa pozrieť na oblasť umelej inteligencie, kde sú najvýznamnejšie európske firmy práve tie britské.
Zároveň však britská zahraničná politika skutočne bola výstupom z Európskej únie oslabená. To je nepopierateľné. Bude preto jednou z kľúčových úloh pre nastávajúceho britského premiéra Keira Starmera nadviazať užšie vzťahy s Európskou úniou a európskymi partnermi.
Rishi Sunak a Keir Starmer. (zdroj: TASR/AP)Myslíte si, že v budúcnosti britskí politici vyvinú nejakú snahu o opätovné začlenenie do Európskej únie?
Nie, nemyslím si, že v krátkodobom horizonte existuje šanca o opätovné začlenenie Veľkej Británie do EÚ. Skúsenosť vystúpenia z Európskej únie bola veľmi traumatickou skúsenosťou pre britskú verejnosť.
Tých šesť rokov, keď sa riešil odchod z EÚ, to bola jediná vec, ktorou Spojené kráľovstvo žilo. Všetky ostatné témy, ktoré boli kľúčové pre rozvoj krajiny, boli počas tohto obdobia zanedbané. Pre väčšinu verejnosti je táto vec uzatvorená a momentálne neexistuje politický konsenzus na to, aby niekto túto tému otvoril.
To však neznamená, že sa vláda labouristov nebude snažiť o zlepšenie vzťahov s Európskou úniou, hlavne v aktuálnom geopolitickom kontexte, kde majú Veľká Británia a európske krajiny rovnaké geopolitické záujmy. A to či už ide o podporu Ukrajiny, vytvorenie rozumnej pozície voči Číne, o podporu multilateralizmu, alebo o boj proti klimatickej zmene.
Jednou z prvých úloh nového britského premiéra Starmera bude hosťovanie stretnutia Európskej politickej komunity už o dva týždne, vo veľkolepom paláci Blenheim, kam príde vyše 40 európskych lídrov.
Tento míting bude príležitosťou novej vlády ukázať, že Briti majú rovnaké zahraničnopolitické a bezpečnostné záujmy ako väčšina európskych štátov, aj keď sú už mimo EÚ.
Myslím si, že nová labouristická vláda bude proeurópskou vládou, aj keď nechcú brexit zvrátiť.
Ako vlastne britská spoločnosť po rokoch vníma brexit? Nastalo už nejaké zmierenie sa s tou situáciou alebo medzi občanmi stále panuje istá nevrlosť?
Prieskumy jednoznačne naznačujú, že si niečo medzi 60 až 70 percentami Britov myslí, že brexit bola retrospektívne chyba.
Zároveň však neexistuje väčšinový záujem opäť otvoriť tému členstva v Európskej únii. Vyzerá to tak, že britská spoločnosť našla po niekoľkých rokoch istú formu zmierenia s touto skutočnosťou a zásadná zmena sa v krátkodobom horizonte neudeje.
Akú zmenu môžeme očakávať po nástupe labouristov?
Hlavnou prioritou novej vlády bude naštartovať britskú ekonomiku, ktorá stagnuje už vyše desať rokov. Zároveň budú investovať do dekarbonizácie hospodárstva a tiež sa budú snažiť oživiť verejné služby, najmä podfinancovaný zdravotnícky systém.
Na druhej strane bude cieľom labouristov nastoliť stabilitu v krajine po niekoľkých búrlivých rokoch konzervatívnych vlád.
Tou kľúčovou výzvou bude preukázať výsledky čo najskôr, aby verejnosť opäť získala dôveru v britský štát a schopnosť politikov urobiť niečo prospešné pre ľudí. Nebudú to mať ľahké.
Aký je Starmer politik? Myslíte si, že je schopný?
Keď som Starmera osobne stretol, pôsobil na mňa dojmom seriózneho politika, ktorý ovládal detail, a je v politike zo správnych dôvodov.
Povedal by som, že je skúseným politikom. Predtým, ako sa stal poslancom v roku 2015 bol roky hlavným štátnym prokurátorom. Jeho výhodou je to, že pozná problémy britského štátu oveľa bližšie než väčšina jeho predchodcov.
Čo si myslíte o čistkách, ktoré spustil v Labouristickej strane? Kritizujú ich aj samotní členovia strany, ktorým sa napríklad nepáči to, že posúva stranu do politického centra.
Pripomeňme si, že Labouristická strana naposledy vyhrala parlamentné voľby vo Veľkej Británii v roku 2005, keď ju viedol Blair.
Starmerova stratégia bola nejakým spôsobom vytvoriť predpoklady na to, aby labouristi mohli vyhrať voľby po takmer 20 rokoch.
Na to boli nevyhnutné dve veci. Najprv očistiť stranu v očiach verejnosti po tom, ako bola strana pod Corbynovým vedením obviňovaná z antisemitizmu. Pod vedením Starmera sa tieto obvinenia vyšetrili, strana sa ospravedlnila židovskej komunite a Corbynove členstvo v strane sa pozastavilo. Tou druhou bolo posunúť stranu do politického centra, čo sa mu aj podarilo.
Keď sa stal Starmer predsedom labouristov v roku 2020, Labouristická strana bola na kolenách a takmer nikto neveril, že dokáže túto skutočnosť zvrátiť.
Dnes to teda vyzerá tak, že Starmer privedie labouristov k najlepšiemu volebnému výsledku v histórii.
Prečo má vo Veľkej Británii problém preraziť iná strana?
Súvisí to predovšetkým s väčšinovým volebným systémom, ktorý vo Veľkej Británii funguje.
Anton Spišák
Je pracovníkom Centra pre európsku reformu,
v rokoch 2017 až 2020 pracoval na rokovaniach o brexite ako úradník vlády Spojeného kráľovstva,
bol vedúcim ekonomickým autorom vo Financial Times v Londýne.
V Spojenom kráľovstve existuje vyše 600 volebných obvodov a každý z nich je zastúpený jedným poslancom. Voľby majú často oveľa viac lokálny charakter, kde kandidáti zápasia o pár tisícok hlasov. Presadiť sa ako jednotlivý kandidát je oveľa ťažšie, ak nie ste spojený s jednou z hlavných strán.
To vedie k tomu, že menšie strany majú malú šancu dosiahnuť úspech na národnej úrovni, jedna strana zvyčajne dosiahne väčšinu a následne vytvorí vládu.
V týchto voľbách sa očakáva, že prerazia liberáli, predovšetkým na juhu krajiny. Výsledkom bude síce jednofarebná vláda labouristov, ale oveľa viac vyvážená opozícia medzi dvoma stranami – liberálmi a konzervatívcami.
