PARÍŽ, BRATISLAVA. Francúzske sociálne siete zaplavila chytľavo znejúca rasistická skladba, ktorá nostalgicky pripomína piesne z prelomu tisícročia.
Hudobný príspevok mal v priebehu troch dní na sociálnej sieti TikTok 47-tisíc zobrazení, ale s jeho následným šírením na digitálnych platformách spoločnosti Meta a X rýchlo dosiahol miliónové čísla.
Syntetický ženský hlas vytvorený umelou inteligenciou (AI) v piesni vyzdvihuje 28-ročného Jordana Bardellu, predsedu francúzskej strany Národného združenie (RN), ktorú v parlamente vedie Marine Le Penová.
„Odídeš, a to skôr, ako si myslíš. Keď príde Bardella, vrátiš sa domov.“ Úryvky z textu migrantom odkazujú, že vo Francúzsku nie sú vítaní. Príspevok však zároveň nenápadne poukazuje na predčasné voľby, v ktorých Bardellova strana naberá na popularite.
Fanúšikovia skladby a Bardellu dúfajú, že v momente, ako sa RN plnohodnotne ocitne pri moci, deportuje migrantov preč z krajiny.
V článku sa dočítate:
- čo inšpirovalo vznik rasistickej skladby,
- ako reagovali používatelia sociálnych sietí,
- či sa stáva Francúzsko rasistickejším.
Krik zúfalého Alžírčana
Sociálne siete požiadavkám na odstránenie rasistickej skladby vyhoveli a populárne posty vymazali. Podľa denníka Le Monde je však stále možné dostať sa k piesni na sociálnej sieti X, kde koluje bez prekážok. Používatelia ju zároveň stále opätovne zdieľajú.
Zdá sa, že pôvodným autorom je používateľka s názvom ClaudiaMariani2a, ktorá má 16-tisíc sledovateľov a na tiktoku bežne šíri rasistický obsah, pričom zvykne používať generatívne nástroje umelej inteligencie.
Skladbu s názvom „Je Partira Pas“, teda „Neodídem“ zdieľali aj francúzski politici ako Éric Zemmour alebo Gilbert Collard, ktorí sú známi svojimi krajne pravicovými názormi a ostrou kritikou islamu.
Collard klip neskôr zo svojho profilu stiahol, zatiaľ čo Zemmour sa na videu hýbe do rytmu melódie.
Pôvodný sprievodný klip k piesni zobrazuje dídžejku, ktorú prezývajú Crazy Girl a medzi sprievodnými tagmi sa objavujú napríklad frázy ako hit leta 2024. Video zdieľala aj krajná pravica v Británii, Španielsku či Poľsku.
Samotná pieseň vznikla na základe záznamu, v ktorom zúfalý muž kričí „je partira pas“ (neodídem), zatiaľ čo ho ochrankári vynášajú von z lietadla. Video koluje na internete podľa Le Monde minimálne od roku 2017 a odvtedy stihlo byť predmetom posmešných reakcií hneď niekoľkokrát. Samotný profil ClaudiaMariani2a napríklad zverejnil už koncom roka 2023 zopár hudobných klipov založených na kričiacom Alžírčanovi, ktorý nechcel odísť z Francúzska.
Ideológia cez hudbu
Nedávno sa podobný virálny fenomén šíril aj v Nemecku. Skupina mladých ľudí na párty spievala „Ausländer raus!“, teda „Cudzinci preč!“ na melódiu L'Amour Toujours od talianskeho dídžeja Gigi D'Agostina. Pieseň zaznela aj vo Francúzsku a v istom momente starosta mesta Rouen ležiaceho v Normandii zakázal večer s názvom „Ausländer raus!“ organizovaný v lokálnom bare.
Nemecký hudobník Marti Fischer v reakcii nakrútil video, v ktorom spieva „Nazis raus!“, teda „Nacisti preč!“ na melódiu Blah Blah Blah od rovnakého dídžeja.
Krajná pravica zvalcovala Macrona. Bude vládnuť Francúzsku? Čítajte Ako poznamenáva Le Monde, akýkoľvek virálny fenomén nevyhnutne generuje ďalšie reakcie. Na internete sa už zároveň šíri klip, v ktorom migranti žijúci vo Francúzsku reagujú na rasistickú skladbu ďalšou piesňou z dielne AI. „My zostaneme, prepáč Bardella,“ znie jej úryvok.
Na sociálnych sieťach sa okrem iného objavuje tiež kritika francúzskej povrchnosti.
Používatelia v komentároch spomínajú napríklad pôsobenie Francúzov v Nigeri, kde ťažia urán a dožadujú sa ich odchodu z uránových baní v prípade, že cudzincov deportujú. Nigerský urán, ktorý je prírodným zdrojom nevyhnutným pre prevádzku francúzskych jadrových elektrární, využíva už viac ako štyri desaťročia výrobca jadrového paliva Orano, uvádza Le Monde.
V júni mu Niger zrušil prevádzkovú licenciu v jednej z najväčších uránových baní na svete.
Iní poukazujú na fakt, že vďaka cudzincom Francúzsko vyhralo napríklad World Cup. Francúzsky národný futbalový tím sa skladá na 85 percent z migrantov. Prominentní športovci sa však už viackrát vyjadrili o šikanovaní, ktoré od fanúšikov zažívajú – návštevníci štadiónov do nich hádžu banány a kričia na nich, že sú opice.
Združenie SOS Racisme v stredu oznámilo, že v súvislosti so skladbou podáva sťažnosť za podnecovanie k nenávisti. „Tieto neprijateľné poznámky musia byť okamžite odstránené zo všetkých digitálnych platforiem,“ vyhlásila organizácia podľa televíznej stanice al-Džazíra.
Legitímna hnacia sila
Le Penovej Národné združenie (RN), na čele ktorého je Bardella, získalo vo víkendovom prvom kole predčasných volieb viac ako 33 percent hlasov a predbehlo ľavicovú koalíciu aj Macronovu stranu. Aj tento úspech ukazuje, že RN sa podarilo zmeniť tému prisťahovalectva a normalizovať kedysi okrajové názory medzi širším okruhom voličov.
„Dnes sa xenofóbia stáva legitímnou hnacou silou hlasovania medzi niektorými ľuďmi, ktorí predtým nevolili na základe tejto otázky,“ uviedol pre Le Monde Vincent Tiberj, profesor z Inštitútu politických štúdií v Bordeaux.
Tiberj vysvetlil, že ide o výsledok dlhého procesu, ktorý sa začal v 80. rokoch 20. storočia s RN a časom sa rozrástol. „S prezidentskou kampaňou Nicolasa Sarkozyho a jeho zvolením sa prisťahovalectvo a islam dostali do sféry legitímnej diskusie. Od roku 2010 sme tiež videli vytvorenie celého ekosystému, ktorý v určitých médiách a medzi určitými intelektuálmi sprostredkúva diskusiu proti cudzincom.“
Podľa správy komisie pre ľudské práva počet prípadov rasizmu vo Francúzsku v roku 2023 vyskočil o 32 percent, uvádza agentúra Anadolu Ajansi.
Krajná pravica porazila Macrona, ten položil vládu. Radikáli môžu mať aj post premiéra Čítajte „Sila RN je v tom, že z prisťahovalectva urobila symbol problémov, ktoré sa dotýkajú množstva obáv,“ vysvetlil pre Le Monde Gilles Ivaldi, výskumník z Centre de Recherches Politiques de Sciences Po.
„Môžeme identifikovať tri mechanizmy: prepojenie medzi prisťahovalectvom a ekonomickou neistotou; strach z poklesu sociálnej mobility, čo znamená, že niektorí ľudia považujú prisťahovalcov za príčinu svojho úpadku; a kultúrny odpor na základe pocitu, že elity chcú presadiť kozmopolitné a multikultúrne Francúzsko, teda také hodnoty, na ktoré majú ľudia iný názor.“
Znamená to, že Francúzsko je čoraz rasistickejšie? Výsledky prieskumu, ktorý pravidelne robí Le Monde s otázkou, či je vo Francúzsku príliš veľa imigrantov, zostávajú na podobnej úrovni už asi dvadsať rokov, pričom kladne na otázku odpovedá okolo 50 percent opýtaných.
„Nemali by sme brať francúzskych voličov ako celé Francúzsko,“ povedal Tiberj po eurovoľbách. „Jeden z dvoch voličov neprišiel voliť a my sa správame, ako keby títo nevoliči nemali žiadny názor,“ dodáva s tým, že medzi týmito ľuďmi je možné nájsť skôr tých, ktorí nie sú xenofóbni.
