PARÍŽ, BRATISLAVA. Urobím všetko pre to, aby Francúzi už nemali žiaden dôvod voliť extrémy, povedal francúzsky prezident Emmanuel Macron vo svojej víťaznej reči z mája 2017, keď porazil vo voľbách svoju krajne pravicovú vyzývateľku Marine Le Penovú. Výsledky nedelňajších parlamentných volieb však hovoria o tom, že voličov nepresvedčil.
Prvé kolo predčasných volieb totiž vyhrala Le Penovej krajne pravicová strana Národné združenie so zhruba 33 percentami. Macronova koalícia Spolu skončila s 20 percentami až tretia za zjednotenou ľavicou, ktorá získala 28 percent.
Pobláznil mladých Francúzov a zatienil Le Penovú. Kto je rastúca hviezda európskej krajnej pravice? Čítajte „Demokracia prehovorila. Francúzi postavili na čelo Národné združenie a jej spojencov, čím prakticky vyhladili Macronov tábor,“ povedala Le Penová krátko po uzatvorení volebných miestností.
Krajnej pravici to ešte definitívne víťazstvo nezaručilo. O tom sa rozhodne v druhom kole, naplánovanom na 7. júla.
Strana už striehne na post premiéra, ktorý chce pre svojho lídra, 28-ročného Jordana Bardellu. Ten však hovorí, že vládnuť bude môcť len vtedy, ak strana získa absolútnu väčšinu.
V článku sa dočítate aj:
- čo sa bude diať teraz,
- prečo Macron riskoval a prečo mu to nevyšlo,
- prečo je prezident nepopulárny.
Rozhodujúce druhé kolo
Na to, aby kandidát získal miesto v 577-člennej dolnej komore parlamentu už v prvom kole, potrebuje vo svojom volebnom obvode získať viac ako 50 percent hlasov.
To sa stáva len zriedka. Vďaka vysokej volebnej účasti, ktorá prekročila 60 percent, sa to však podarilo osemdesiatim kandidátom. Jednou z nich je aj Le Penová, ktorá vo svojom okrsku Hénin-Beaumont na severe krajiny získala viac ako 58 percent hlasov.
O drvivej väčsine mandátov sa však rozhodne 7. júla. Do druhého kola postupujú dvaja kandidáti s najvyšším počtom hlasov, ako aj každý ďalší, ktorý získal aspoň 12,5 percenta všetkých registrovaných voličov.
Väčšinou to znamená, že do druhého kola postúpia len dvaja kandidáti. V týchto voľbách sa však pre vyššiu účasť a nižší počet uchádzačov môže stať, že sa do boja o mandát v rekordnom počte obvodov – až v polovici – postaví aj tretí kandidát.
Ľavicové strany už povedali, že ak sa ich kandidát prebojuje na tretie miesto, vzdá sa v prospech kandidáta proti krajnej pravici. Či tak urobí aj Macronova koalícia je zatiaľ otázne.
Premiér Gabriel Attal z Macronovej stany však po voľbách vyhlásil, že kandidáti z tretích miest by mali odstúpiť. „Ani jeden hlas nesmie pripadnúť Národnému združeniu,“ povedal.
Francúzske voľby zrejme vyhrá krajná pravica. Ovplyvniť to môže aj pomoc Ukrajine (otázky a odpovede) Čítajte Macronovi risk nevyšiel
Macron vyhlásil predčasné voľby po eurovoľbách zo začiatku júna, ktoré tiež vyhralo Národné združenie. Strany tak mali na presvedčenie voličov len tri týždne.
„Prezident dúfal, že pre krátkosť kampane sa nedokáže ľavica zjednotiť, v dôsledku čoho by sme mohli v mnohých volebných obvodov sledovať v druhom kole zápas kandidáta prezidentského tábora a kandidáta Národného združenia,“ približuje pre SME Michael Augustín, odborník na francúzsku politiku z Ústavu politických vied SAV.
Voličom chcel podľa politológa mobilizovať tak, že ich postaví pred voľbu medzi jeho liberálnou centristickou politikou a krajnou pravicou. Myslel si, že sa rozhodnú preňho, no prerátal sa.
„Či už voliči prišli dať hlas Národnému združeniu alebo zjednotenému ľavicovému bloku Nového ľudového frontu, bol to predovšetkým hlas proti Macronovi. Prvé kolo naznačuje, že ide o koniec jeho éry,“ myslí si Augustín.
Macronova strana, ktorá stratila väčšinu v parlamente po voľbách z roku 2022, totiž môže prísť až o 180 mandátov. Macron bude naďalej prezidentom do roku 2027, opäť kandidovať však už nemôže. Jeho rivalka Le Penová, ktorá sa neúspešne pokúsila o prezidentské kreslo trikrát, má však podľa prieskumov reálne šance.
Krajne pravicové Národné združenie si po júlových voľbách môže polepšiť zo súčasných 89 kresiel na 230 či až na 280. Do absolútnej väčšiny by im tak chýbalo deväť mandátov.
Národné združenie by mohlo vládnuť s Republikánmi. Krajne pravicová strana však burcuje svojich voličov k tomu, aby im v parlamente zabezpečila väčšinu.
Neobľúbený prezident
Vyhlásenie predčasných volieb zaskočilo odborníkov vo Francúzsku aj v zahraničí. Napriek tomu, že v Európe je po ukrajinskom prezidentovi Volodymyrovi Zelenskom druhým najpopulárnejším politikom, doma sa rovnakej obľube neteší.
„Tieto voľby sú referendom o Macronovi,“ hovorí politológ Augustín. „Francúzsky volič je už príliš dlho frustrovaný z toho, že nie sú systémovo riešené dlhodobé problémy Francúzska,“ dodáva s tým, že voličom prekáža aj povýšenecký štýl Macronovej vlády.
Krajná pravica láka francúzskych voličov na znižovanie daní a skorší dôchodok Čítajte Voličov trápia najmä migrácia, bezpečnosť, inflácia a s ňou spojené vysoké náklady na život. Podľa analytika bolo Národné združenie lepšie pripravené zodpovedať tieto obavy voličov.
Strana chce obmedziť migráciu a presadzovať „záujmy Francúzov“. Voličom tiež sľubuje skorší dôchodok a zníženie DPH na energie.
Viacerí analytici a medzinárodné médiá vinia z neúspechu samostného Macrona, ktorý nepresvedčil voličov presadenými politikami. Francúzi si podľa stĺpčeka talianskeho liberálneho denníka Il Foglio za situáciu môžu aj sami. „Aj keď nenávidia zmeny, zvolili si reformistu,“ napísal.
