Nahradia demokrati Bidena? Harrisovú nechcú, snívajú o Obamovej

Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.

Demokratická strana sa počas takmer celej kampane pred prezidentskými voľbami vyhýbala diskusiám o obavách Američanov z veku a mentálnej kondície prezidenta Joea Bidena. Namiesto toho, aby sa s týmto problémom strana vyrovnala, niektorí jej poprední členovia ho označovali za nafúknutý a vykonštruovaný médiami.

Strana však vo štvrtok večer po Bidenovom zmätočnom, občas nesúvislom a všeobecne kritizovanom vystúpení v prvej prezidentskej debate, náhle precitla. Dokonca to viedlo k výzvam, aby Biden odstúpil, a to aj od tých najvernejších.

Táto okamžitá reakcia je sama osebe veľmi významná. Nahradiť Bidena je preto zúfalý plán s množstvom prekážok.

Takmer s istotou by si vyžadovalo Bidenov súhlas s odstúpením, lenže aj v takom prípade by bol samotný proces jeho nahradenia komplikovaný. A zároveň nie je ani isté, či by jeho výmena znamenala lepšie výsledky.

Strana o tejto možnosti uvažuje už od minulého roka, keď Biden ešte neoznámil svoju predvolebnú kampaň. Ak by sa teda demokrati vydali touto cestou, kto by vôbec pripadal do úvahy namiesto neho?

V článku sa dočítate:

prečo demokrati nechcú Harissovú,
aký problém by mal Buttigieg,
že medzi Obamovou a Bidenovou kampaňou panuje napätie.

Kamala Harrisová

Ťažko si predstaviť, že by Kamala Harrisová nebola alternatívou, pokiaľ by tiež aj ona sama dobrovoľne neodstúpila. Je predsa viceprezidentkou a prvou ženou ženu a Afroameričankou v tejto funkcii. Vynechať ju z hry by preto nedávalo zmysel, keďže demokrati sa snažia udržať si podporu u černošského obyvateľstva, ktoré tvorí veľkú časť ich voličskej základne.

Problémom však je, že Harrisová je rovnako nepopulárna ako Biden. Nedávne prieskumy Monmouth University a Suffolk University ukázali, že nedôvera k nej prevyšuje dôveru o 18, respektíve 16 percentuálnych bodov. Harrisovej vlastná prezidentská kampaň v roku 2020 dopadla zle a strana by si mohla byť len veľmi ťažko istá tým, že by priniesla výrazné zlepšenie preferencií oproti Bidenovi.

Republikáni preto radi útočia na Haarrisovú, pričom Trumpova kampaň dokonca počas štvrtkovej debaty spustila reklamu poukazujúcu na možnosť, že Harrisová bude musieť v určitom okamihu nahradiť Bidena vo funkcii prezidenta.

Gretchen Whitmerová

Meno Gretchen Whitmerová bude v nasledujúcich dňoch v Spojených štátoch pravdepodobne často spomínané. Guvernérka Michiganu je predstavuje prijateľnú alternatívu, na papieri vyzerá takmer ideálne.

Je z kľúčového štátu, ktorý si demokrati potrebujú udržať, vzhľadom na problémy v iných rozhodujúcich štátoch. Whitmerová oba svoje volebné súboje o post guvernérky vyhrala V Michigane približne o desať percentuálnych bodov.

Prieskum verejnej mienky v tomto roku ukázal, že jej rating v Michigane sa pohybuje medzi 54 a 61 percentami. Navyše je skúsenejšia a na národnej úrovni je známejšia než mnohé iné demokratické guvernérske hviezdy, ako napríklad guvernér Pensylvánie Josh Shapiro a guvernér Marylandu Wes Moore.

Po Harrisovej by sa rýchlo vyšvihla na vrchol.

Prezident Biden a viceprezidentka Harrisová v novembri v Bielom dome. (zdroj: Jabin Botsford — The Washington Post)

Pete Buttigieg

Je možno nedoceneným faktom, že tento minister dopravy takmer vyhral prezidentské nominačné súťaže v Iowe aj v New Hampshire v roku 2020, keď bol ešte len starostom stredne veľkého mesta South Bend v Indiane.

Ak by strana hľadala protipól Bidenovej neschopnosti debatovať s Trumpom, je to práve Buttigieg. Jeho diskusie s moderátormi Fox News a republikánmi na kongresových vypočutiach sú v demokratických kruhoch často obdivované. Je to nadaný rečník.

Ak má Buttigieg nejakú veľkú nevýhodu, tak je to fakt, že nedokáže osloviť rôznorodých – najmä černošských – voličov. V roku 2020 získal od týchto skupín veľmi malú podporu.

Josh Shapiro

Pensylvánsky guvernér Josh Shapiro je jednou z najzaujímavejších vychádzajúcich hviezd v národnej Demokratickej strane.

Podobne ako Whitmerová, je pomerne populárny v štáte, ktorý je pre demokratickú kandidátku kľúčový. Podľa tohtoročného prieskumu ho tam majú radi dokonca viac ako traja z desiatich podporovateľov Trumpa. Ťažko si predstaviť, že by si to demokrati nevšimli.

Shapiro bol však považovaný za alternatívu pre rok 2028, keďže guvernérom je len rok a pol. V celoštátnej funkcii je už nejaký čas, predtým pôsobil ako generálny prokurátor štátu. Bol by to však príliš rýchly vzostup.

Jared Polis

Coloradský guvernér a bývalý kongresman Jared Polis vie podobne ako Shapiro hovoriť s republikánmi.

Prvý otvorene vystupujúci homosexuál zvolený za guvernéra má za sebou presvedčivé výsledky a do veľkej miery sa vyhol potenciálne problematickej liberálnej politike.

Okrem toho dosiahol veľké víťazstvo v roku 2018, keď vyhral o 11 percentuálnych bodov a tiež v roku 2022, keď dokonca získal takmer 20 percent viac.

Zároveň jasne vyjadril záujem jedného dňa kandidovať na celonárodnej úrovni.

Súvisiaci článok

Súvisiaci článok Bidenov výkon v debate vyvolal otázku: Môžu ho ešte demokrati vymeniť? Čítajte

Gavin Newsom

Zrejme nikto sa v diskusiách o Bidenovom odstúpení nejaví jeho protipólom viac ako kalifornský guvernér Gavin Newsom.

Najmä vďaka jeho úsiliu rozšíriť si svoju celonárodnú poznateľnosť tým, že sa pravidelne stretáva s republikánskymi politikmi. Zdá sa, že v tomto smere má Newsom niektoré vlastností ako Buttigieg.

Ťažko si však predstaviť, že by sa Demokratická strana rozhodla, že vhodným vyzývateľom Trumpa je práve kalifornský guvernér a bývalý starosta San Francisca.

Republikáni by s radosťou vytiahli problémy mesta s kriminalitou. Kandidatúra Newsoma by republikám iba poskytla možnosť, ako zosmiešniť demokratov.

Raphael G. Warnock

Senátor za Georgiu Raphael G. Warnock vyhral v kľúčovom štáte v krátkom čase dvakrát. Zdá sa, že jeho šance by boli vyššie, oproti iným černošským kandidátom, ktorí sa v minulosti objavili na podobných zoznamoch.

Warnockova kampaň v roku 2022 bola vnímaná ako vzor, ako by mohla vyzerať prezidentská kampaň demokratov v roku 2024. A keďže sa demokrati snažia udržať v hre aj v rozhodujúcich štátoch mimo stredozápadu, výber zástupcu, ktorý pochádza z jedného z nich, dáva zmysel.

Michelle Obamová

Michelle Obamová je pre demokratov fantastická možnosť. Pre mnohých by bola ideálnou alternatívou, ale zároveň je veľmi nepravdepodobné, že by kandidovala.

Podľa prieskumu YouGov z konca roka 2023 je Obamová najpopulárnejšou bývalou prvou dámou v USA od čias lady Bird Johnsonovej, ktorá bola v Bielom dome medzi rokmi 1963 až 1969.

Takisto ju neustále obľubuje jasná väčšina Američanov, čo sa nedá povedať o mnohých iných politických osobnostiach.

Obamova však neprejavila žiadny záujem o vlastnú kandidatúru. Začať v tejto chvíli prezidentskú kampaň, len pár mesiacov pred voľbami, by bolo veľmi ťažké. V uplynulých dňoch denník The Washington Post informoval o napätých vzťahoch medzi ňou a Bidenovcami.

Guvernér Colorada Jared Polis v roku 2022. (zdroj: Matt McClain — The Washington Post)

Amy Klobucharová

Minnesotská senátorka Amy Klobucharová by dávala najväčší zmysel, ak by demokrati hľadali kandidátku s podobnými vlastnosťami, aké má Biden – akurát mladšiu. Je pragmatická a zdá sa, že je všeobecne prijateľná. Vo svojom štáte má veľmi dobré volebné výsledky.

Na celonárodnej úrovni však stále nie je veľmi známa a jej prezidentská kampaň v roku 2020 nezískala veľký ohlas. Ak sa strana snaží vybrať niekoho, kto sa postaví Trumpovi, Klobucharová nemusí byť tou správnou voľbou.

Andy Beshear

Azda nikomu v posledných mesiacoch nestúpli preferencie viac. Andy Beshear za to vďačí skutočnosti, že sa ako guvernér Kentucky v roku 2023 uchádzal o znovuzvolenie a vyhral v tradične republikánskom štáte.

Dokáže zaujať voličov oboch strán a vo svojom štáte uspel bez toho, aby politicky odbočil príliš doprava – často sa stáva, že demokratickí guvernéri v červených štátoch a republikánski guvernéri v modrých štátoch musia zastávať postoje, ktoré nie sú v súlade s ich národnou stranou.

Počas kampane v roku 2023 sa dokonca vyhranil voči podpore práva na potrat, čo bolo predtým nemysliteľné.

Podniká údajne aj také kroky, ktoré by sa dali očakávať od niekoho s národnými ambíciami. Nie je však jasné, ako by dokázal pracovať s liberálnou voličskou základňou, ktorej demokrati potrebujú dodať entuziazmus.