BRUSEL. Pred piatimi rokmi sa rokovania o najvyšších pozíciách v európskej politike natiahli na niekoľko dní.
Favoriti na členov vedenia Európskej komisie nezískali podporu a krajiny V4 nesúhlasili s tým, aby bol na čele Únie Holanďan Frans Timmermans.
Tento rok sa summit Európskej rady v Bruseli skončil skôr, ako mnohí očakávali. „Nebola diskusia o alternatívach,“ povedal v piatok po rokovaní slovenský prezident Peter Pellegrini, ktorý v Bruseli zastupoval premiéra Roberta Fica zo Smeru.
Európski prezidenti a premiéri za šéfku Európskej komisie opäť navrhli Ursulu von der Leyenovú, novým predsedom Európskej rady bude bývalý portugalský premiér António Costa a šéfkou úniovej diplomacie estónska premiérka Kaja Kallasová.
Väčšina krajín s výnimkou Maďarska a Talianska podľa Pellegriniho nemala s nomináciami problém a rešpektujú rozhodnutie troch politických skupín, ktoré získali v eurovoľbách väčšinu. Kým Costa má svoju pozíciu už istú, Kallasová aj von der Leyenová ešte musia počkať na schválenie v europarlamente.
Kto sú títo politici, v čom sú ich nominácie sporné a kto s nimi má najväčší problém?
V článku sa dočítate:
- prečo môže byť práca Kaje Kallasovej frustrujúca,
- ako schopnému vyjednávačovi uškodil korupčný škandál,
- prečo nemá von der Leyenová svoju pozíciu ešte istú.
Železná lady proti Rusku
Na prvom neformálnom summite vravel Peter Pellegrini, že vo vedení európskej diplomacie by nemal byť „človek, ktorý má extrémne vyhranené názory a namiesto toho, aby pomáhal vnášať do medzinárodnej politiky viac konsenzu a upokojenia, aby ešte neprilieval viac oleja do ohňa". Narážal tým aj na ostré vyjadrenia estónskej premiérky Kaje Kallasovej proti Rusku.
Jasné odkazy Rusku od estónskej premiérky vnímajú viaceré štáty ako risk. Napriek tomu väčšina európskych lídrov vo štvrtok odhlasovala jej nomináciu na vysokú predstaviteľku EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku. Post jej však musí potvrdiť väčšina v Európskom parlamente.
Kallasová vychádza pri kritike Ruska aj z vlastnej skúsenosti – jej mamu aj starú mamu deportovali Sovieti na Sibír. Ruská agresia na Ukrajine ju vyniesla do pozornosti svetových politikov, ktorých upozorňovala, že brali Rusko na ľahkú váhu.
