LA PAZ, BRATISLAVA. Dav ľudí vo vestibule je hlučný, z vravy a kriku sa občas dajú zachytiť španielske vulgarizmy. V pozadí stoja vojaci v maskáčových uniformách, uprostred davu sa hádajú dvaja muži - jeden v civilnom obleku, druhý v poľnej vojenskej uniforme.
Scéna sa odohrala v noci na štvrtok stredoeurópskeho času v budove bolívijského úradu vlády a dvaja muži, ktorí sa nervózne rozprávali, boli bolívijský prezident Luis Arce a bývalý armádny generál Juan José Zuniga.
Ten sa pokúsil prezidenta zosadiť, v bolívíjskom administratívnom hlavnom meste La Paz sa odohral pokus o vojenský prevrat. Zunigovi asistovali stovky ozbrojených vojakov, ktorí zaujali pozície v centre mesta. Obrneným vozidlom prerazili bránu do prezidentského paláca.
"Nemôžeme dovoliť, aby si prevraty v Bolívii znova vyžiadali ľudské životy," vyhlásil prezident v televíznom prejave, píše BBC. Do ulíc vyšli ľudia na podporu prezidenta, ktorý je pri moci od volieb v roku 2020.
Samotný fakt, že prezident Luis Arce sa ujal úradu po voľbách, nie je pre Bolíviu štandardom. Táto juhoamerická krajina, väčšia ako Francúzsko a Nemecko spolu, je unikátna aj počtom štátnych prevratov, ktoré sa v nej odohrali.
Historické sídlo vlády má prezývku Palacio Quemado - Spálený palác -, ktorá má pôvod v prevrate z roku 1875, pripomínajú španielske noviny El País. Súčasný prevrat sa odohral neďaleko Spáleného paláca v novom sídle vlády zvanom Casa grande del pueblo.
Jeho priebeh však vyvoláva pochybnosti, kto za ním stojí.
V článku sa dočítate:
- Kto je kto v bolívijskom pokuse o prevrat,
- akou postavou je prezident Luis Arce,
- čo má s prevratom spoločné exprezident Evo Morales,
- aké sú dejiny pučov v Bolívii.
Generál proti prezidentovi
Súčasný bolívijský prezident Luis Arce je pri moci od volieb v roku 2020, ktorým predchádzal turbulentný koniec jeho predchodcu Eva Moralesa o rok skôr.
