CANBERRA. Zakladateľ servera WikiLeaks Julian Assange sa po 14 rokoch súdneho sporu okolo zverejnenia tajných dokumentov americkej armády a rokoch svojho následného väznenia vrátil do rodnej Austrálie.
Charterové lietadlo s 52-ročným Assangeom pristálo v stredu večer miestneho času na letisku v hlavnom meste Canberra.
Vítali ho tam mnohí priaznivci, Assange ich podľa agentúry DPA pozdravil s úsmevom a víťazným gestom. Následne sa stretol so svojou rodinou.
Na sociálnych sieťach sa objavili videá, podľa ktorých Assange najprv objal svoju manželku Stellu - vôbec po prvý raz od prepustenia na slobodu - a potom aj svojho otca.

Americký súd na Saipane, tichomorskom ostrove patriacom americkému pridruženému štátu Severné Mariány, predtým schválil dohodu medzi Austrálčanom a americkou justíciou, ktorá ho obviňovala zo špionáže.
"Vyzerá to tak, že tento prípad sa skončí tu u mňa na Saipane," skonštatovala sudkyňa Ramona Manglonová, keď oznamovala rozhodnutie súdu.
Assange, ktorý bol doteraz vo väzbe v Británii, sa čiastočne priznal k špionáži v súvislosti so zverejnením tajných dokumentov týkajúcich sa najmä pôsobenia americkej armády v Afganistane a Iraku.
Podľa vlastných slov sa však nazdával, že publikovaním týchto materiálov koná v medziach amerického ústavného práva na slobodu prejavu.
Po tomto priznaní americké úrady súhlasili s jeho prepustením z väzby v Británii, kde strávil päť rokov, čakajúc na svoje možné vydanie na stíhanie do Spojených štátov. Americký súd ho prepustil na slobodu vzhľadom na dobu, ktorú strávil vo väzení.
Pred väznením v Británii sa Assange sedem rokov zdržiaval na ekvádorskom veľvyslanectve, kde sa snažil získať azyl, aby sa vyhol vydaniu do Švédska a USA.
Americké obvinenia boli založené na zverejnení tajných vojenských dokumentov, zatiaľ čo Švédsko sa zaoberalo podozreniami zo sexuálnych útokov.
Priaznivci považujú Assangea za bojovníka za slobodu prejavu a za odhaľovanie nekalých praktík. USA zas tvrdili, že Assange svojimi aktivitami ohrozil amerických agentov.
Podľa Assangeových právnikov by sa na novinárov obvinenia podľa zákona o špionáži nemali vzťahovať. Pripomínali taktiež fakt, že nebol americkým občanom.
Austrálskych politikov znepokojilo jeho priznanie viny, pretože sa obávajú škodlivého precedensu pre novinárov.