Petr Pavel na Pražskom hrade prijal slovenského prezidenta Petra Pellegriniho. Zdroj: TASR
PRAHA. Keď sa pred dvoma týždňami český prezident Petr Pavel lúčil s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, zdôrazňoval, že medzi oboma je vzácny názorový súlad.
Po nástupe Petra Pellegriniho do čela štátu môže byť situácia menej jednoznačná, naznačil. „Tam, kde budeme spolu súhlasiť, môžeme postupovať spoločne. Kde sa budeme líšiť, tak si dáme čas na to, aby sme si postoje ujasnili,“ povedal český prezident.
Reagoval tým aj na jarné ochladnutie vzájomných vzťahov Česka a Slovenska. Zásadný rozkol v postoji k Rusku a Ukrajine či stretnutie s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom spôsobili, že česká vláda zrušila spoločné medzivládne rokovania. Tento krok aj vyjadrenia viacerých politikov vyústili do jednej z najväčších kríz medzi oboma štátmi od rozdelenia.
V stredu prišiel na Pražský hrad už Pellegrini a s Pavlom hovoril aj o novej definícii česko-slovenských vzťahov. „Názorová odlišnosť v niektorých otázkach nemôže naše skvelé bratské vzťahy ohroziť ani zhoršovať,“ povedal Pellegrini.
V tom istom čase poslanci vládneho Smeru v Bratislave kritizovali českú políciu. Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar, ktorý je obžalovaný v prípade zneužívania polície proti politickým oponentom Smeru, naznačoval, že spolitizovaná je česká polícia. Nechce podľa neho stíhať schvaľovanie atentátu na Roberta Fica na sociálnych sieťach.
Slovenská vláda zase hovorí o neúctivých vyjadreniach českého premiéra.
Spolitizovaná polícia a neúctivé slová
To, že postoje vlády Roberta Fica začínajú byť pre českú vládu problematické, naznačovali českí politici už v čase druhého výročia ruskej invázie na Ukrajinu. Robert Fico vtedy v prejave zopakoval viaceré ruské dezinformácie týkajúce sa konfliktu.
„Stačí mať otvorené oči, aby sme videli, kto je tu obeť a kto je agresor, a podľa toho aj musíme postupovať,“ reagoval na Ficov prejav k výročiu ruskej invázie český premiér Petr Fiala. Niektorí analytici označovali Slovensko aj za bezpečnostnú hrozbu a vyjadrili obavu, že by to mohlo dostať Slovensko do spravodajskej izolácie. Ficov prejav odsúdil aj poľský premiér Donald Tusk.
Až po stretnutí slovenského ministra zahraničných vecí Juraja Blanára s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom česká vláda pristúpila k pozastaveniu spoločných medzivládnych konzultácií. Tie boli dovtedy symbolom nadštandardných vzťahov oboch krajín.
Len deň pred Pellegriniho príchodom do Prahy český premiér Petr Fiala povedal, že úvahy o obnovení medzivládnych konzultácií so Slovenskom sú predčasné. Pellegriniho návštevu však označil za „pozitívny impulz“ vo vzťahoch medzi Českom a Slovenskom.
Tento postoj v stredu kritizoval slovenský Úrad vlády. Fialove slová „nepovažuje za úctivé a napomáhajúce našim dobrým susedským vzťahom“. Aj samotný Pellegrini pritom v Prahe priznal, že na rokovania je zrejme ešte priskoro.
V tlačovom vyhlásení slovenská vláda opäť zdôrazňuje rozdielny názor na Ukrajinu. „Mierový postoj vlády Slovenskej republiky k vojne na Ukrajine je suverénnym postojom Slovenskej republiky a nemôže byť prekážkou rozvoja česko-slovenskej vzájomnosti.“
Naštrbené vzťahy môže prehĺbiť ešte kritika od vládneho Smeru. Jeho poslanci českej polícii vyčítajú, že dostatočne nestíha schvaľovania útoku na slovenského premiéra Fica na českom internete. Poslanec za Smer Tibor Gašpar za tým vidí snahu českých politických špičiek "rozrušiť" vzťahy SR a ČR.
Český minister vnútra Vít Rakušan kritiku Smeru odmieta a zdôrazňuje, že česká polícia vyšetruje a stíha trestné činy rovnakým metrom a neriadi sa ničím iným ako platnými zákonmi. „Vo svojej práci je striktne apolitická. Kritiku jej práce zo strany niektorých slovenských politikov považujem za nevhodnú,“ dodal Rakušan.
Radšej si zatelefonujú
Obaja prezidenti v Prahe hovorili najmä o možnosti nanovo definovať vzájomné vzťahy.
„Je to nový začiatok,“ povedal Pavel. Vzťahy oboch krajín podľa neho nie sú definované len zahraničnou politikou, ale najmä úzkymi ekonomickými, kultúrnymi či spoločenskými väzbami. „Aj v sporných otázkach nie sú naše názory zďaleka také rozdielne, je to skôr o interpretácii, a je rozdiel medzi tým, čo sa verejne deklaruje, a čo sa napokon deje,“ povedal Pavel.
Narážal tým aj na to, že slovenská vláda napriek svojim deklarovaným postojom podporila ďalšie sankcie proti Rusku aj balíček ďalšej pomoci brániacej sa Ukrajine. Pellegrini označil Pavlove názory na vojnu na Ukrajine za triezve a pragmatické, ocenil aj jeho odbornosť. Pavel bol v minulosti predseda vojenského výboru NATO.
Pellegrini tiež tvrdí, že Česko a Slovensko by mali zintenzívniť spoluprácu v obrannej oblasti či v energetike. Asistovať chcú aj pri českej zbraňovej iniciatíve a to najmä posilnením výroby munície.
Ak dôjde k ešte nejakým sporom, s Pavlom chcú mať úprimnú komunikáciu. „Dohodli sme sa, že ak vznikne nejaký problém či konflikt, radšej si vopred zatelefonujeme, aby sa do našich vzťahov neprenieslo nejaké umelé pnutie,“ povedal nový prezident.
Český politológ Petr Just Pellegriniho potenciál pri naprávaní česko-slovenských vzťahov označuje skôr za symbolický a hovorí, že by ho nepreceňoval. „Myslím si, že k uvoľneniu napätia dôjde postupom času prirodzene, bez ohľadu na to, či a aký vplyv na to bude mať osobne Pellegrini,“ vraví.
Rozhodujúce slovo vo vzájomných vzťahoch bude mať vláda, myslí si aj politológ Grigorij Mesežnikov. „Vzťahy boli s drobnými výkyvmi stále dobré, bez ohľadu na to, čo sa odohrávalo v našich krajinách a akí politici boli pri moci. V otázke vzťahu k vojne na Ukrajine sa však rétorika oboch krajín vzdialila,“ vraví Mesežnikov.
Návšteva Pellegriniho v tom podľa neho nezmení vôbec nič. „Mohlo by sa to urovnať, ak by naša vláda z tejto línie ustúpila a vrátila sa skôr na koľaj, ktorú presadzovala predchádzajúca vláda Eduarda Hegera či Ľudovíta Ódora,“ vraví Mesežnikov. Pellegrini má podľa neho bližšie k vládnej línii, ktorá nedostatočne odsudzuje ruskú agresiu.
Pellegrini v Prahe zdôraznil, že Slovensko je pevne ukotvené v EÚ a v NATO a nič na tom on ani vláda meniť nebudú. „No nemusíme byť pasívnymi členmi, ale môžeme byť spolutvorcami politík a suverénnym hlasom zastupovať aj tento región,“ dodal.
O nadštandardných vzťahoch Česka a Slovenska svedčia podľa Mesežnikova aj prieskumy, v ktorých sa Slováci a Česi dlhodobo vnímajú ako najbližšie národy. Odvoláva sa aj na práve vychádzajúcu publikáciu Inštitútu pre verejné otázky a Medzinárodného visegrádskeho fondu.
Napätejšie vzťahy a rozdielne názory na niektoré otázky podľa neho neznamenajú ani koniec Visegrádskej štvorky. "V4 nikdy nebola homogénnym blokom," vraví.
