LONDÝN, BRATISLAVA. Prípad Juliana Assangea, zakladateľa webu WikiLeaks, zahŕňa dokumenty o vojnových zločinoch páchaných americkými vojakmi, úkryt na ekvádorskej ambasáde a roky v prísne stráženom britskom väzení.
V Spojených štátoch preňho dlhodobo žiadali prísny trest, pri ktorom by zomrel za mrežami. Po dvanástich rokoch sa však jeho príbeh končí prepustením na slobodu.
„Julian Assange je na slobode. Ráno 24. júna opustil (londýnsku) väznicu s maximálnou ochranou Belmarsh, kde strávil 1901 dní,“ píše sa v stanovisku WikiLeaks.
Loading
...Päťdesiatdvaročný aktivista a publicista totiž dosiahol dohodu s americkou vládou, na ktorej sa podieľali aj predstavitelia jeho rodnej Austrálie.
„Som vďačná, že sa utrpenie môjho syna konečne končí. Ukazuje to význam a silu tichej diplomacie," uviedla vo vyhlásení jeho mama Christine.
Assange je dlhodobo kontroverznou postavou. Časť ľudí ho považuje za človeka, ktorý sa nebojí odhaľovať pravdu, jeho odporcovia však o ňom hovoria ako o hrozbe a osobe túžiacej po pozornosti. Aká bola Assangeova cesta za slobodou?
V článku sa dočítate aj:
- ako sa jeho stránka WikiLeaks stala známou po celom svete,
- aký trest mu hrozil v USA,
- aký bol jeho pobyt na ekvádorskej ambasáde a v britskom väzení,
- prečo ho prepustili.
Nádejný hacker
Assange sa narodil v roku 1971 v austrálskom štáte Queensland. Už ako chlapec sa začal zaujímať o počítače, vďaka čomu sa v 90. rokoch minulého storočia stal jedným z najuznávanejších austrálskych hackerov.
V roku 1995 ho však s jeho kamarátom obvinili z neoprávneného hackovania. Napriek tomu, že ich skupina bola dostatočne šikovná na to, aby naspäť sledovala detektívov, ktorí sa zaoberali ich prípadom, Assangea nakoniec chytili.
K vine sa priznal a musel zaplatiť pokutu vo výške niekoľko tisíc austrálskych dolárov. Väzeniu sa vyhol len prísľubom, že čin už nezopakuje.
Mediálnej pozornosti sa zo začiatku skôr vyhýbal. Ľudia, ktorí s ním pracovali, ho však opísali ako intenzívneho, motivovaného a vysoko inteligentného človeka s nadaním na matematiku a počítače.
Assange bude voľný. Zakladateľ portálu Wikileaks sa s americkou justíciou dohodol na priznaní viny Čítajte Fenomén WikiLeaks
Webstránku WikiLeaks, ktorá mu priniesla svetovú slávu a nakoniec ho dostala do väzenia, založil v roku 2006. Jeho cieľom bolo vytvoriť online databázu anonymne zaslaných materiálov, medzi ktorými sa neskôr objavili aj vnútorné dokumenty scientologickej cirkvi či operačná príručka americkej armády pre neslávne známe väzenie Guantánamo.
Do povedomia širokej verejnosti sa dostala v roku 2010, keď na nej zverejnil zábery z vnútra americkej helikoptéry, na ktorých vidno, ako vojaci v Bagdade zastreli viacerých irackých civilistov vrátane dvoch reportérov tlačovej agentúry Reuters.
Assange následne zverejnil dokumenty týkajúce sa vojny v Iraku, z ktorých vyplývalo, že iracké sily mučili väzňov, ako aj to, že zomrelo asi 66-tisíc civilistov - teda viac, ako sa oficiálne uvádzalo.
WikiLeaks tvrdí, že na stránke zverejnili viac ako desať miliónov dokumentov. Americká vláda to označila za „jedno z najväčších vyzradení tajných informácií v histórii Spojených štátov".
Stránka sa zviditeľnila aj zverejnením e-mailov členov Demokratickej strany pred prezidentskými voľbami v roku 2016. Prokurátori namietali, že správy neoprávnene získali ruskí spravodajcovia v rámci operácie, ktorou chceli zaistiť víťazstvo budúceho republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa.
Julian Assange
- austrálsky hacker, známejší ako zakladateľ portálu WikiLeaks,
- zverejnil státisíce dokumentov o vojne v Iraku a Afganistane,
- v USA mu za to hrozil trest až 175 rokov väzenia,
- sedem rokov sa preto ukrýval na ekvádorskej ambasáde v Londýne,
- päť rokov strávil v britskom väzení,
- dňa 24. júna ho prepustili na slobodu.
Sloboda slova alebo hrozba
WikiLeaks je však najznámejšia tým, že na svojej stránke uverejnila aj stotisíce vládnych a vojenských dokumentov týkajúcich sa invázie do Iraku a Afganistanu. Ukazujú napríklad, že americkí vojaci zabili stovky civilistov v nenahlásených akciách.
Informácie Assangeovi poskytla vtedajšia analytička armádnej spravodajskej služby Chelsea Manning, v tom čase známa pod menom Bradley. Odsúdili ju za to na 35 rokov väzenia.
Predtým, ako jej vtedajší prezident Barack Obama na konci svojho funkčného obdobia udelil milosť, strávila za mrežami takmer sedem rokov. Začala tam hormonálnu terapiu a dvakrát si siahla na život.
Ide o „presvedčivý dôkaz o vojnových zločinoch“, bránil vtedy zverejnenie informácií Assange pre spravodajskú televíziu CNN. Jeho podporovatelia s ním súhlasia a považujú ho za bojovníka za slobodu slova a prejavu.
Americkí predstavitelia však mali výrazne odlišný názor. Assange podľa nich necenzúrovaným zverejnením dokumentov ohrozil národnú bezpečnosť a životy mnoho ľudí.
Obvinili ho preto z porušenia zákona o špionáži, za čo mu hrozil trest až 175 rokov odňatia slobody. Assange sa dlhobo proti obvineniam ohradzoval a hovoril, že sú politicky motivované.
Napätý azyl na ambasáde
V roku 2010 sa okrem zverejnenia dokumentov z Iraku v Assangeovom živote odohrala ďalšia kľúčová udalosť. Úrady vo Švédsku ho obvinili zo znásilnenia a sexuálneho napadnutia a žiadali jeho zatknutie. Assange sa preto presunul do Británie, tamojšie úrady však rozhodli o jeho vydaní do Švédska.
Assange preto v roku 2012 požiadal o politický azyl na ekvádorskej ambasáde v Londýne, ktorý mu udelili. Podľa vlastných slov sa obával, že vydanie do Švédska neskôr povedie k tomu, že pred súd sa postaví aj v USA.
Na veľvyslanectve so svojím kocúrom Jamesom strávil sedem rokov v kancelárii prerobenej na spálňu. Navštívili ho tam viaceré známe osobnosti vrátane americkej speváčky Lady Gagy či herečky Pamely Andersonovej.
Jeho zdravie vrátane duševného stavu však upadalo, čo sa odzrkadlilo na zhoršujúcich sa vzťahoch s ekvádorskou vládou. Diplomatov podľa medializovaných informácií iritovalo, že Assange neplatí za internet, uráža pracovníkov, po chodbách jazdí na skateboarde a nestará sa o svoju hygienu. Objavilo sa dokonca tvrdenie, že steny zašpinil exkrementmi.
V roku 2019 preto dovnútra pustili policajtov, ktorí ho zatkli za to, že pred siedmimi rokmi neuposlúchol predvolanie na súd. Premiestnili ho do londýnskeho väzenia, kde do pondelka pred prepustením na slobodu strávil päť rokov.
Stella Assangeová: Juliana nečaká v Amerike spravodlivý proces, plánovali tam jeho vraždu Čítajte Boj o vydanie
Ani vo väzení sa jeho boj proti vydaniu do USA neskončil. O jeho prípad sa však naďalej zaujímali humanitárne organizácie aj viaceré známe osobnosti. Hlasnou obhajkyňou za jeho prepustenie bola napríklad britská módna návrhárka Vivienne Westwood.
V roku 2021 britský súd zamietol žiadosť o vydanie do USA, pričom sa odvolal na Assangeov zlý mentálny stav. Rovnaký argument roky používali aj jeho blízki. „Ak ho vydajú, Julian zomrie,“ povedala médiám vo februári tohto roka jeho manželka Stella.
So svojím manželom sa ako jeho právnička zoznámila v roku 2015. Majú spolu dve deti, prvé sa narodilo v roku 2017 a druhé o dva roky neskôr, teda v čase, keď bol na ekvádorskej ambasáde. Zobrali sa v roku 2022, keď bol Assange už vo väzení.
Americké úrady sa proti rozhodnutiu v kauze vydania odvolali. Súd v Británii však zas v máji rozhodol, že rovnako tak môže urobiť aj Assange. Po pondelku to však už nebude potrebné.
Loading
...Slasť obyčajného života
V utorok nadránom prišla správa, že Assange odletel z Británie krátko po tom, čo ho prepustili z väzenia na kauciu. Predtým, ako sa dostane domov, však má ešte jednu zastávku.
V stredu sa totiž postaví pred súd na ostrove Severné Mariany v Tichom oceáne, ktoré patria pod USA. Assange uzatvorí dohodu o vine a treste, v rámci ktorej sa prizná k jednému bodu obžaloby z porušenia zákona o špionáži.
Pojednávanie tam prebehne práve preto, lebo Assange nechcel vypovedať v Spojených štátoch, priblížili prokurátori. Sústrovie sa navyše nachádza blízko Austrálie, kde sa Assange po pojednávaní chystá vrátiť.
Americkí prokurátori budú preňho žiadať trest päť rokov. Stačí im však, že si čas odsedel v britskom väzení. Po súhlase sudcu ho teda prepustia na slobodu.
V Austrálii ho už čaká jeho manželka a deti. Julian si bude môcť s nimi užívať obyčajný život, povedal pre austrálske médiá jeho otec John Shipton.
Dokým sa osobne nestretnú, jeho manželka vyzýva podporovateľov na sociálnej sieti X, aby sledovali jeho lietadlo v prípade, že sa niečo stane.
Zároveň ich žiada o finančnú pomoc. Hovorí totiž, že Assange bude austrálskej vláde za prenájom lietadla dlhovať 520-tisíc dolárov.
„Julianovu cestu na slobodu sprevádzajú obrovské náklady. Každý veľký či malý príspevok si veľmi ceníme,“ napísala.
