Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Po tom, ako Taliban pred dvoma rokmi zakázal výrobu ópia, začali afganskí poľnohospodári pestovať alternatívne plodiny. Úsilie o likvidáciu maku však ohrozujú klimatické zmeny, ktoré produkciu iných rastlín do veľkej miery znemožňujú.
Farmári v južnom Afganistane sa po desaťročia spoliehali práve na ópium, aby sa uživili vo vyprahnutej púštnej krajine – odolným makom sa darilo, aj keď dlhotrvajúce sucho vysušilo rieky a polia zostali také slané, že na slnku žiarili belaso.
Taliban po prevzatí moci s pestovaním maku postupne skoncoval a v Afganistane zakázal ópium z náboženských dôvodov. Problémom však je, že pestovatelia sa nedokážu uživiť z typických alternatív, ako sú pšenica a bavlna. Ich cena sa prepadla, keďže od zákazu ópia zaplavili trh a niektorým ďalším plodinám vrátane baklažánov, granátových jabĺk a marhúľ, ktoré sa tu kedysi pestovali, zase drsné podmienky znemožňujú prežiť.
Vo výsledku sa niektorí poľnohospodári rozhodli opustiť svoje polia. Iní zvažujú návrat k pestovaniu maku a odmietajú dodržiavať zákaz.
V článku sa dočítate:
- koľko ópia kedysi vyvážal Afganistan,
- ako chce Taliban nahradiť pestovanie maku,
- čo klimatické zmeny spôsobili v afganskom poľnohospodárstve,
- o koľko percent klesla produkcia ópia v minulom roku,
- že by Afganistanu pomohlo vybudovanie stoviek tovární.
Najväčší vývozca ópia
„Ak nebudú môcť pokryť svoje výdavky, vrátia sa k pestovaniu maku,“ povedal Šams-u-Rahman Musa, najvyšší talibanský predstaviteľ poľnohospodárstva v Kandaháre s tým, že vláda si je vedomá frustrácie farmárov. „Zo všetkých síl sa snažíme nájsť nejaké riešenia.“
Ak sa Talibanu nepodarí úspešne prejsť od pestovania maku k pestovaniu iných plodín, dôsledky by mohli byť citeľné aj za hranicami Afganistanu. Podľa Organizácie Spojených národov (OSN) bol Afganistan pred prevzatím moci Talibanom najväčším vývozcom ópia na svete a pred minuloročným prudkým poklesom produkcie predstavoval viac ako 80 percent celosvetovej ponuky.
Štyria z piatich ľudí žiadajú viac opatrení v oblasti klímy, ukázal prieskum OSN Čítajte Musa povedal, že vláda sa teraz snaží identifikovať plodiny, ktoré môžu rásť v suchých a slaných podmienkach. K najsľubnejším alternatívam patrí šafran a pistácie, ale pre úspech bude rozhodujúci výber odrody. Afganistan sa obracia na iné krajiny, aby dodali modifikované semená, ktoré sú dostatočne odolné na to, aby sa tu mohli pestovať.
Pokles príjmov z poľnohospodárstva je výrazný najmä na juhu Afganistanu, kde sa pred zákazom pestovali približne dve tretiny ópiového maku v krajine.
Hoci priemerné ročné teploty v Afganistane za posledné polstoročie vzrástli o 1,8 stupňa Celzia, čo je dvojnásobok celosvetového priemerného nárastu, tento trend bol ešte dramatickejší na juhu krajiny, kde sa teploty zvýšili až o 2,4 stupňa Celzia, tvrdia afganskí predstavitelia.
Mizivé príjmy
Mnohé stromy v afganských sadoch boli kedysi schopné odolávať dočasným vlnám horúčav vďaka hlbokým koreňom. Hladina podzemnej vody v povodí rieky Helmand však v rokoch 2003 až 2021 klesla v priemere o 2,5 metra. Mnohé klimatické modely predpovedajú zhoršenie podmienok v nasledujúcich desaťročiach. Zimné zrážky, ktoré sú pre poľnohospodárov mimoriadne dôležité, sa na juhu krajiny výrazne znížia.
V minulosti dážď vymýval soľ z polí, ale dlhotrvajúce sucho v posledných rokoch spôsobilo prudký nárast zasolenia pôdy. „Mak rastie dobre, ale nič iné,“ povedal Abdul Džalal, úradník pre zavlažovanie v Kandaháre.
Najťažšie sú postihnutí najchudobnejší poľnohospodári. Ataulláh Núrzai, 30-ročný dedinčan v provincii Kandahár, povedal, že jeho pôda je taká slaná, že môže pestovať len pšenicu a jačmeň, ktoré sú proti zasoleniu pomerne odolné.
Jeho príjmy z týchto plodín sú však také mizivé, že si od suseda požičal 250 kilogramov pšenice, ktorú chce predať na trhu, a musí nájsť spôsob, ako pôžičku splatiť.
Niektorí z jeho susedov dokázali priviesť sladkú vodu kanálmi, vymyť z pôdy veľkú časť soli a potom zasadiť cennejšie granátové jablká, povedal. Noorzai si to však nemôže dovoliť a jeho pretrvávajúca nádej, že dlhé obdobia výdatných dažďov nakoniec soľ zmyjú, sa zdá byť čoraz mizivejšia.
Zabihulláh Mudžahíd, hlavný hovorca vlády Talibanu, uviedol, že vo všetkých provinciách prebieha úsilie o identifikáciu nových a hodnotnejších poľných plodín a stromov, ktoré by mohli priniesť poľnohospodárom úľavu.
Na experimentálnej farme v Kandaháre začala predchádzajúca, Spojenými štátmi podporovaná vláda pred rokmi testovať odolnosť granátových jabĺk proti teplu. V súčasnosti sa medzi vojnou zničenými stenami pestuje takmer 80 druhov.
Ľuďom, ktorí pracujú na tejto farme, sa však zdá, že snaha predbehnúť klimatické zmeny je skôr stratená. Niektorí vládni úradníci považujú granátové jablká za alternatívu, pretože ich korene sú také hlboké, že len tak nevyschnú, ale Džalal povedal, že bol šokovaný, keď videl, ako zle stromy rastú v púštnych oblastiach s vysokou salinitou.
Dokonca ani niektoré z prvých úspechov výskumníkov už nevyzerajú sľubne. Uprostred dlhotrvajúceho sucha v posledných rokoch im podľa Džalala broskyne zvnútra vyschli a pokusné viničné stromy spálilo slnko.
Ľuďom chýbajú peniaze
Ťažkosti poľnohospodárov neveštia nič dobré v súvislosti so zákazom ópia, ktorý sa spočiatku zdal úspešný. V minulom roku satelitné snímky ukázali, že produkcia ópia klesla o 99,9 percenta v Helmande a o takmer 90 percent v Kandaháre, bývalom srdci pestovania maku.
V hlavných mestách provincií na juhu Afganistanu sa však teraz úradníci obávajú, koľko pšenice a bavlny sa dostane na trh. Už pred súčasnou úrodou začala nadmerná ponuka týchto plodín tlačiť ceny nadol.
Taliban zasahuje proti pestovaniu maku, ale ópiové peniaze im neprekážajú Čítajte Hoci je na trhoch v južnom Afganistane cítiť napätie, niektorí z nich z toho profitujú. Afganský vývoz je na vzostupe, pochvaľoval si obchodník s bavlnou Abdul Manan na trhu v Helmande a široko sa usmieval.
Čoskoro ho však prehlušili farmári. „Hovorte pravdu,“ kričali a ignorovali policajta, ktorý bol pridelený na sledovanie tímu denníka The Washington Post a stál neďaleko.
„Keď som pestoval mak, bolo to päťkrát výnosnejšie a bolo to oveľa jednoduchšie,“ povedal 55-ročný farmár Hadži Wazir. „Teraz už nedokážeme pokryť ani svoje náklady.“
Náznaky nespokojnosti so zákazom sa objavujú aj inde v krajine. Minulý mesiac vypukli násilné zrážky medzi dedinčanmi pestujúcimi ópium a bezpečnostnými silami na severovýchode Afganistanu, kde sa Taliban snaží presadiť svoju moc. Podľa Úradu OSN pre drogy a kriminalitu sa pestovanie maku v provincii Badachšán od roku 2021 do minulého roka znížilo len o približne 56 percent.
K frustrácii a nespokojnosti podľa farmárov prispieva aj to, že bohatí vlastníci pôdy, ktorí mohli mak skladovať pred zákazom, ho teraz môžu predávať na vývoz za oveľa vyššie ceny.
Dokonca aj niektorí dôstojníci Talibanu poverení presadzovaním zákazu ópia tvrdia, že niečo nie je v poriadku. Keď Ahmad Jan Frotan nedávno popoludní chodil od domu k domu v stredoafganskej provincii Parván a hľadal porušovateľov zákazu, „cítil ľútosť“, priznal.
„Ľuďom chýbajú peniaze,“ povedal Frotan, 28-ročný policajný dôstojník, ktorý študoval poľnohospodárstvo, keď zároveň bojoval proti Američanom. Apeloval na najvyššieho vodcu Talibanu, aby „pracoval pre všetkých mužov a ženy Afganistanu“.
Afganská industrializácia
Hayatullah Rohani, šéf protidrogového oddelenia v druhom najväčšom afganskom meste Herát, povedal, že dúfa, že industrializácia môže nahradiť príjmy z pestovania ópia.
Herát je priemyselným centrom a Rohani chce, aby sa postavili ďalšie stovky tovární. „Každá z nich by mohla zamestnať 500 ľudí“ – a nielen farmárov, ale aj bývalých narkomanov, povedal.
Podľa odhadov afganských úradov užívalo drogy viac ako desať percent obyvateľstva, keď sa Taliban pred troma rokmi dostal k moci. Hoci novšie údaje nie sú k dispozícii, zdá sa, že v uliciach Kábulu, Herátu a ďalších miest zostalo len málo užívateľov drog. Tisíce z nich boli nútené odísť do rehabilitačných centier.
V jednom z centier v Heráte žijú narkomani, ktorých naháňajú strážcovia s palicami, v stiesnených budovách, ktoré pripomínajú väzenský tábor.
Rohani ochotne hovoril o tom, ako sa muži v centre učia opravovať továrenské zariadenia a mobilné telefóny v rámci prípravy na industrializáciu krajiny. Ale tak ako všade v Afganistane, aj na prevádzku zariadenia chýbajú peniaze, sťažoval sa Rohani, a to aj na bazén, ktorý chcel vybudovať, aby pomohol pri zotavovaní závislých.
„Bohužiaľ, blíži sa horúce obdobie,“ povedal.
Na tejto správe sa podieľal aj Mirwais Mohammadi.
