Útok v Dagestane je zlým znamením pre Putina. Rusko sa príliš sústredilo na Ukrajinu

BRATISLAVA, MOSKVA. Najmenej pätnásť policajtov a štyria civilisti zahynuli po neďeľňajších útokoch v dvoch mestách v ruskej republike Dagestan. Zahynulo aj päť útočníkov.

V metropole Machačkala sa strieľalo v uliciach. Na záberoch zo sociálnych sietí vidno skupinu ozbrojencov v čiernom, ako stoja uprostred križovatky okolo odstavenej lady a strieľajú. Na iných sa mestom okrem policajných vozidiel preháňalo aj obrnené vozidlo.

V Machačkale ozbrojenci okrem streľby na policajné autá zaútočili na ortodoxný kostol a policajnú stanicu neďaleko synagógy. Pri útoku v meste Derbent vypálili synagógu. Útočili počas pravoslávnych turíc (pentecostes) a medzi obeťami je najmenej jeden pravoslávny kňaz.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ozbrojenci strieľali v dvoch mestách Dagestanu. Zahynulo pätnásť policajtov Čítajte 

K útokom sa do pondelkového popoludnia neprihlásila nijaká organizácia, no odborníci poukazujú na stopy islamského extrémizmu.

Závažné je, že najmenej dvoch z útočníkov identifikovali ako synov Magomeda Omarova, predsedu okresu Sergokala. Fakt, že išlo o synov miestneho funkcionára, naznačuje, že extrémizmus je už v Dagestane bežný.

Dagestanský líder Sergej Melikov obvinil Ukrajinu, no o to sa Moskva snažila už pri predchádzajúcich útokoch a experti poukazujú skôr na problémy režimu Vladimira Putina.

Zlé znamenie pre Putina

V Machačkale, hlavnom meste Dagestanu, sa v októbri 2023 odohrala séria antisemitských útokov, ktoré hraničili s pogromom. Trvali dva dni a začali sa obliehaním hotela v meste Chasavjurt, kde dav žiadal, aby v hoteli neboli židia.

O deň neskôr 29. októbra na letisku v Machačkale dav obkolesil lietadlo z Tel Avivu. Snažil sa zabrániť, aby vystúpili pasažieri, ktorí z Izraela odišli po útoku teroristického hnutia Hamas.

V marci 2024 zas pri útoku na koncertné centrum Krokus neďaleko Moskvy zahynulo 145 ľudí. Polícia potom zadržala v Dagestane štyroch ľudí, ktorých podozrievala, že útok platili.

"Dagestan je jedným z troch zdrojov radikalizmu v Rusku. Druhým je Čečensko, tretím Tadžikistan," povedal pre Deutsche Welle politológ Olivier Roy.

"To, čo sa stalo v Dagestane, je pre Vladimira Putina zlým znamením, pretože to znamená, že Islamský štát sa dobre zakorenil. Dvaja z útočníkov boli synovia miestneho funkcionára, radikalizmus tak prenikol do štátneho aparátu," tvrdí.

Poznamenal aj to, že útoky nie sú len antisemitské. "Vo všeobecnosti tam vládne nepriateľstvo voči sionizmu (hnutie za vznik, dnes na podporu židovského štátu - pozn. red.), ale útočia aj na pravoslávne kostoly. Sú to útoky proti nemoslimom, čo je črta džihádu," hovorí Roy.

Moskva sa sústredila na Ukrajinu

Americký Inštitút pre štúdium vojny spomína organizáciu Wilayat Kavkaz, kaukazskú pobočku Islamského štátu.

"Ruské úrady sa od marca 2024 v Severnom Kaukaze snažia o protiteroristikú operáciu, aby potlačili rastúci vplyv Islamského štátu a Wilayat Kaukaz, ale s chabými výsledkami," napísal na sieti X.

"Čím ďalej, tým napätejšie vzťahy Ruska s jeho vlastnou moslimskou menšinou, osobitne na Kaukaze, pravdepodobne poskytnú organizácii Wilayat Kavkaz a podobným skupinám dobré regrutačné podhubie," myslí si inštitút.

"Rusko sľubuje represiu, ale nie je v tom dobré. Odkláňa zodpovednosť. Putin už skôr vyhlásil, že etnické spolužitie je základom Ruska, no v praxi sa to neprejavuje," komentoval útoky novinár Douglas Herbert pre stanicu France 24.

Viacerí experti poukázali na možnosť, že v Rusku sa po rozpútaní vojny na Ukrajine rozbehli aj represálie proti vnútorným nepriateľom - blogerom, novinárom či opozícii. Moskve tak už nezostalo veľa pozornosti na boj s islamským extrémizmom a jeho stúpenci dostali príležitosť ukázať, že Putinova moc nie je dokonalá.

Útok na chrámy je nový

"Incident nesie rukopis islamistov z oblasti, hoci útoky na chrámy sú pomerne nové," hodnotí incident expert z bratislavského think-tanku Strategic Analysis Tomáš Baranec.

Poukazuje na to, že pravoslávie doposiaľ nebolo terčom útokov, no saláfistickí islamisti ho môžu vnímať ako predĺženú ruku Ruska, ktoré je pre nich kolonizátorom.

Priamu súvislosť s vojnou na Ukrajine nevidí. "Je to ďalší cyklus incidentov na Kaukaze ako za posledných dvesto rokov. Dagestan bol okolo roku 1999 lojálny Rusku, o desať rokov už nie," hovorí Baranec. "Rusko v tejto situácii nie je prvýkrát, v minulosti už riešilo paralelne veľkú vojnu aj miestne povstania."

Na severnom Kaukaze je podľa neho bežné, že tamojšie bezpečnostné zložky postupujú veľmi brutálne, bežná je tam aj krvná pomsta.

Podobne ako iní experti aj Baranec pripúšťa, že Rusko vrhlo do vojny proti Ukrajine priveľa kapacít.

Dagestancov verbujú viac

CNN vo svojej analýze zdôrazňuje, že vysoký počet obetí medzi policajtmi svedčí o tom, že útok cielil na policajtov alebo že policajti sa pri zásahu stretli s tvrdým odporom.

Televízia tiež píše, časť policajtov bojuje na fronte. Dodáva aj to, že v Dagestane sa už konali protesty, pretože je jednou z odľahlejších oblastí Ruska, odkiaľ Kremeľ verbuje vojakov oveľa intenzívnejšie ako z veľkých a etnicky ruských miest.

Dagestan je chudobná a výbušná časť Ruska pri Kaspickom mori. "Je tam veľa veriacich moslimov, vojna na Ukrajine obrala veľa domácností o mužov a posilnila nespokojnosť s Kremľom a jeho miestnymi klikami, ktoré sú často skorumpované," analyzuje CNN.

Jedna vec sú mŕtvi alebo nezvestní synovia, druhá, ak sa pridá upadajúca bezpečnosť doma. Toto môže byť kritické pre Putina a jeho kontrolu nad Dagestanom, dodáva CNN.

Povstali spolu s Putinom

Vzostup islamistického extrémizmu na Severnom Kaukaze ide takmer zároveň s mocenskou trajektóriou Vladimira Putina.

Keď v septembri 1999 otriasla Moskvou séria bombových útokov, v Dagestane práve prebiehala lokálna vojna so susedným Čečenskom, z ktorého do Dagestanu vtrhla ozbrojená skupina Islamská medzinárodná mierotvorná brigáda. Na jej čele stáli jeden z čečenských separatistických vodcov Šamiľ Basajev a saudskoarabský džihádista Ibn al-Chattáb.

Putin bol vtedy premiérom a jeho razantná reakcia, teda druhá vojna v Čečensku, mu pomohla do kresla prezidenta.

"Čečenskí separatisti ako Basajev sa radikalizovali ešte viac tým, ako prebiehala moskovská vojenská kampaň, v rámci ktorej ruskí vojaci útočili na čečenské dediny a často náhodne zabíjali mužov vo vojenskom veku," analyzuje CNN. "V nasledujúcich rokoch sa obaja protagonisti správali brutálnejšie. Militanti páchali oveľa horšie skutky a armáda tak necítila žiadne obmedzenia v tom, ako na ne môže reagovať."

Text pripomína aj rukojemnícku drámu v škole v severoosetskom meste Beslan v roku 2004. Teroristi vzali viac ako tisíc rukojemníkov, väčšinu z nich detí. Výsledkom bola ozbrojená zrážka s 334 mŕtvymi po nie úplne zvládnutom ruskom zásahu.

CNN pripomína, že v oblasti síce odvtedy vyrástla nová generácia ľudí, no tí sú vystavení propagande Islamského štátu a jeho lokálnej odnože ISIS-K.

"Je to ten istý problém, ktorý mal Putin, keď potichu prišiel do Beslanu. Extrémistické prejavy hnevu v chudobnom, utláčanom a zneužívanom okrajovom regióne," dodáva CNN. "Hrôza, o ktorej si Kremeľ myslel, že ju skrotí, ale iba ju dotlačil k väčšej brutalite."

Na Dagestane podľa televízie Moskve veľmi nezáleží, ale odmieta sa ho vzdať. "Bolestivý otlak Kremľa, ktorý pripomína, ako sa Putin dostal k moci a aké má jeho moc obmedzenia."