DUBAJ, BRATISLAVA. Útoky povstaleckej skupiny Húsíov v Červenom mori už ohrozujú medzinárodnú námornú dopravu natoľko, že sa ozvali najväčšie združenia námorných spoločností, ktoré v spoločnom vyhlásení žiadajú štáty, aby proti teroristom zasiahli.
Ozbrojenej skupine, ktorá operuje z Jemenu, sa podarilo potopiť už druhú veľkú obchodnú loď. Od novembra zaútočili najmenej sedemdesiatkrát, napísala agentúra Reuters. Pri útokoch, ktoré Húsíovia údajne robia zo solidarity s Palestínčanmi, už okrem dvoch potopených lodí jednu loď uniesli a najmenej traja námorníci im padli za obeť.
„Je poľutovaniahodné, že nevinní námorníci sú obeťou útokov len preto, že si robia svoju prácu, ktorou kŕmia a obliekajú svet,“ uvádza sa vo vyhlásení lodných spoločností.
„Vyzývame štáty, ktoré majú v regióne vplyv, aby ochránili našich námorníkov a upokojili situáciu v Červenom mori,“ pokračuje text.
Posledná loď, ktorá sa v Červenom mori potopila, je grécka nákladná loď MV Tutor, ktorá prevážala uhlie. Húsíovia pri potopení použili taktiku, ktorá bola podobná ako keď al-Káida v roku 2000 zaútočila na americký torpédoborec USS Cole.
V článku sa dočítate:
- ako a prečo útočia Húsíovia na obchodné lode v Červenom mori,
- ktoré štáty proti nim zasahujú,
- čo môže situácia znamenať pre globálnu lodnú dopravu.
Spomienky na al-Káidu
Ráno 12. októbra roku 2000 americký torpédoborec USS Cole zakotvil v jemenskom prístave Aden, aby tam doplnil palivo. K jeho ľavoboku sa priblížil malý laminátový čln s dvoma ľuďmi na palube. Boli to samovražední teroristi a čln bol naložený trhavinou C4. Výbuch zanechal dieru v trupe USS Cole a pripravil o život 17 príslušníkov námorníctva USA.
“Pozemná sila, ktorá využíva drony v takejto škále proti námornej sile, rýchlo vyčerpá jej zásoby a tým aj rozpočet nepriateľskej krajiny.
„
Podobne sa nedávno potopila aj grécka loď MV Tutor. Húsíovia pri jej potopení použili dron – diaľkovo ovládaný čln naložený výbušninami, ktorý nasmerovali do kormy Tutora. Pomohli si však aj raketovými strelami, píše agentúra Reuters.
„Prvý úspešný zásah bezpilotným hladinovým plavidlom znamená nový problém pre obchodné loďstvo, ktoré už dnes funguje vo veľmi komplikovanom prostredí,“ cituje agentúra Munroa Andersona, experta na poisťovanie obchodných lodí.
USS Cole je dnes zrejme jednou z bojových lodí, ktoré sa zúčastňujú na medzinárodnej kampani v Červenom mori, ktorá má zaistiť bezpečnosť obchodných trás.
Popri stratách na ľudských životoch sa situácia prejavuje aj na trhu s lodnou dopravou. „Od minulého do tohto štvrtka stúpla cena za prepravu lodného kontajnera na 5117 dolárov, čo je vzrast o 233 percent v porovnaní s minulým rokom,“ informovala CNN s odvolaním sa na londýnsku konzultačnú spoločnosť Drewry.
Prepravné spoločnosti podľa stanice už od zákazníkov inkasujú rizikové prirážky za plavbu Červeným morom, ktoré je jednou z najdôležitejších námorných ciest. Cez Suezský prieplav prechádza do 15 percent námorného obchodu, poznamenala CNN.
O ďalšie státisíce dolárov sa predraží poistenie lodí.

Tvoria sa námorné zápchy
Veľké námorné spoločnosti ako Hapag Lloyd alebo Maersk už svoje lode posielajú dlhšou trasou okolo Mysu dobrej nádeje na najjužnejšom cípe Afriky.
Ďalším dôsledkom obchádzky sú preplnené prístavy v Singapure, Malajzii, Šanghaji či v Barcelone. Lode tak meškajú aj bez toho, aby prekonávali oveľa dlhšiu trasu.
Znamená to nové problémy v plánovaní plavieb, ktoré sa podľa CNN môžu bolestivo prejaviť v sezónnom tovare. Spoločnosti sa takýto tovar zrejme pokúsia prepraviť skôr, aby sa vyhli plateniu vyšších cien. To by mohlo spôsobiť nedostatok niektorých tovarov počas vrcholiaceho dopytu, cituje CNN Judaha Levina z firmy Freightos. Nespresnila, aký tovar sa môže dostať do problémového pásma.
Dokedy dokážu brániť more?
Húsíovia sú šiitská povstalecká skupina, ktorá ovláda časť Jemenu a vojenské vybavenie dostáva aj od Iránu. V Červenom mori aktuálne prebieha operácia Prosperity Guardian na čele so Spojenými štátmi. Lode koalície útočia na pozemné základne Húsíov a ničia radary či odpaľovacie stanovištia.
Popritom prebieha operácia Európskej únie Aspides, ktorá má za cieľ sprevádzať a brániť civilné lode plaviace sa Červeným morom.
Formálnym dôvodom húsíjskych útokov je izraelsko-arabský konflikt. Hnutie tvrdí, že je na strane Palestínčanov a útočí na lode smerujúce z Izraela a do Izraela, prípadne plaviace sa pod izraelskou vlajkou. Nie je to však pravda, Húsíovia preukázateľne útočia aj na lode, ktoré s Izraelom nijako nesúvisia.
Problémom námorných operácií je však fakt, že sú drahé – ich náklady mnohonásobne prevyšujú výrobné náklady dronov a inej munície, ktorú Húsíovia používajú, všíma si server Defense News.
„Od novembra 2023 podnikli americké sily viac ako 450 útokov, zaútočili na viac ako dvesto dronov a striel. Húsíjské kamikadze drony stoja zhruba dvetisíc dolárov. Akákoľvek obranná zbraň, ktorá stojí len o dolár viac, nás dostáva do nevýhody. A niektoré protivzdušné strely stoja milióny dolárov,“ vysvetľuje v článku.
Upozorňuje na široké využívanie dronov v rusko-ukrajinskej vojne, pričom poznamenáva, že každý z týchto štátov chce tento rok vyrobiť dva milióny dronov.
„Pozemná sila, ktorá využíva drony v takejto škále proti námornej sile, rýchlo vyčerpá jej zásoby a tým aj rozpočet nepriateľskej krajiny,“ tvrdí Defense News a pripomína, že pri súboji námorných a pozemných síl sú pozemné sily vo výhode.
„Len blázon by útočil loďou na pevnosť,“ cituje server admirála Horatia Nelsona.
Napriek sile koaličnej operácie Húsíovia stále dokážu narúšať plavbu v Červenom mori.
Hoci náklady na boj s húsíjskymi povstalcami sú zatiaľ znesiteľné, článok poukazuje na ukrajinské úspechy proti ruskej čiernomorskej flotile. Ukrajina pobrežnými silami a dronmi podľa textu zničila už tretinu tonáže ruskej Čiernomorskej flotily.
„Bude dôležité schladiť optimizmus. Víťazstvo a prehra sú v boji meniace sa veličiny, iba poučenie sa by malo byť konštantou,“ uzatvára Defense News.