JEREVAN/BAKU. Arménsko a Azerbajdžan, ktoré sa po troch desaťročiach konfliktu snažia uzavrieť mierovú dohodu, si vymenili niekoľko ostrých slov po tom, ako Francúzsko prisľúbilo dodať Jerevanu nové zbrane.
Informovala o tom agentúra Reuters.
Vymedzenie hraníc
Obe krajiny na južnom Kaukaze sa v posledných mesiacoch snažili dosiahnuť pokrok v súvislosti s mierovou dohodou vrátane vymedzenia hraníc, pričom Arménsko súhlasilo s odovzdaním štyroch sporných pohraničných dedín Azerbajdžanu, pripomína Reuters.
Francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu oznámil, že Paríž predá Arménsku samohybné húfnice CAESAR. To vyvolalo ostrú kritiku Azerbajdžanu.
"Francúzsku politiku voči južnému Kaukazu nepovažujeme za účinnú. Je to škodlivá politika," vyhlásil Hikmet Hadžijev, hlavný poradca azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva pre zahraničnú politiku. Dodal, že ide o ranu pre reguláciu vzťahov medzi Jerevanom a Baku.
Arménske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo, že je "zvrchovaným právom každého štátu udržiavať bojaschopné ozbrojené sily vybavené modernými vojenskými prostriedkami".
To podnietilo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí k ďalšej námietke, že kroky Arménska sú nelegitímne a predstavujú hrozbu pre Baku.
Podporovateľ Jerevanu
Francúzsko má početnú arménsku diaspóru a tradične patrí medzi najsilnejších európskych podporovateľov Jerevanu. Arménsko je zároveň spojencom Ruska, no v posledných rokoch sa diplomaticky aj vojensky prikláňa k západným krajinám.
Jerevan zároveň Moskvu obviňuje z toho, že nevyvinula dostatočné úsilie na to, aby zabránila susednému Azerbajdžanu sa opätovne vlani v rámci bleskovej ofenzívy zmocniť sporného Náhorného Karabachu.
Tento región dovtedy obývali prevažne etnickí Arméni, hoci podľa medzinárodného práva patril Azerbajdžanu.
Arménsko a Azerbajdžan viedli o tento región už predtým dve vojny, a to začiatkom 90. rokov a v roku 2020. Po skončení vlaňajšej ofenzívy Baku z Karabachu do Arménska ušli tisíce etnických Arménov.
