NEW YORK. Čína zmenila názvy stoviek dedín v regióne Sin-ťiang, čím chce vymazať ujgurskú moslimskú kultúru, tvrdí ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW).
Informovala o tom stanica BBC News.
Radikálne pretvárajú spoločnosť
V rokoch 2009-2023 boli zmenené názvy stoviek dedín v Sin-ťiangu, ktoré súviseli s náboženstvom, históriou alebo kultúrou Ujgurov, uvádza sa v správe HRW.
Podľa výskumu, ktorý vychádza z vlastných zverejnených údajov Číny, sa z názvov miest vytrácajú slová ako "sultán" a "svätyňa", a nahrádzajú ich výrazy ako "harmónia" a "šťastie".
Čínske úrady v uplynulých rokoch radikálne pretvárajú spoločnosť v Sin-ťiangu v snahe asimilovať menšinové ujgurské obyvateľstvo s hlavným prúdom čínskej kultúry.
Výskumníci z HRW a nórskej organizácie Uyghur Hjelp skúmali názvy dedín v Sin-ťiangu z webovej stránky čínskeho Národného štatistického úradu (NBSC) za obdobie 14 rokov.
Zistili, že počas tohto obdobia sa zmenili názvy 3600 z 25-tisíc dedín v Sin-ťiangu.
HRW dodala, že väčšina týchto názvoslovných zmien "sa zdá byť všedná", ale približne jedna pätina - 630 zmien - odstraňuje odkazy na ujgurské náboženstvo, kultúru alebo históriu.
Porušovanie ľudských práv
Jedným z príkladov, na ktoré správa upozorňuje, je Aq Meschit (Biela Mešita) v okrese Akto, dedina na juhozápade Sin-ťiangu, ktorá bola v roku 2018 premenovaná na Dedinu Jednoty.
Čoraz viac dôkazov poukazuje na systematické porušovanie ľudských práv ujgurského moslimského obyvateľstva v krajine. Peking tieto obvinenia odmieta.
Väčšina ujgurských moslimov žije na severozápade krajiny v oblastiach ako Sin-ťiang, Čching-chaj, Kan-su a Ning-sia.
V Číne žije približne 20 miliónov moslimov. Hoci je Čína oficiálne ateistickou krajinou, úrady tvrdia, že sú tolerantné proti náboženskej slobode. Pozorovatelia však informujú, že v uplynulých rokoch sú svedkami potláčania náboženstva v celej krajine.
HRW tvrdí, že sa to zhoduje s eskaláciou nepriateľských akcií proti ujgurskému obyvateľstvu v Sin-ťiangu.
Čína v minulosti ospravedlňovala masové zatýkanie ujgurskej menšiny v krajine hrozbou "násilného terorizmu, radikalizácie a separatizmu" tohto moslimského etnika.
