BERLÍN. Pred súd v Mníchove v utorok predstúpilo osem ľudí obvinených z účasti na údajnom krajne pravicovom sprisahaní s cieľom zvrhnúť nemeckú vládu.
Ako informovala agentúra AP, ide o posledný z troch súdnych procesov v tomto prípade.
Bývala členka AfD medzi obžalovanými
Týchto osem občanov Nemecka - šesť mužov a dve ženy - je obvinených z prípravy vlastizrady, ako aj z členstva alebo založenia teroristickej organizácie. Niektorí z nich sú obvinení aj z prípravy závažného násilného činu.
Prípad vyšiel najavo koncom decembra 2022 pri rozsiahlych protiteroristických raziách naprieč Nemeckom. V rôznych spolkových krajinách prokurátori celkovo obžalovali 26 ľudí.
Údajní vodcovia a najvýznamnejší podozriví z členstva v krajne pravicovom hnutí Ríšski občania (Reichsbürger), medzi nimi aj samozvaný aristokrat Henrich XIII. Reuss a bývalá krajne pravicová poslankyňa Birgit Malsacková-Winkemannová, predstúpili pred súd v máji vo Frankfurte.
Kým Malsacková-Winkemannová, exposlankyňa strany Alternatíva pre Nemecko (AfD), sa mala po prevrate stať v novej vláde ministerkou spravodlivosti, Henrich XIII. mal byť hlavou štátu.
Súdny proces s ďalšími deviatimi ľuďmi podozrivými z členstva v hnutí Ríšski občania a zo sprisahania s cieľom zvrhnúť spolkovú vládu, sa začal koncom apríla v Stuttgarte. Tento proces sa podľa AP zameriava na "vojenskú časť" sprisahania.
V mníchovskom prípade sú medzi obžalovanými aj Ruth L. a Thomas T., údajní zakladajúci členovia hnutia Ríšski občania, ktorí podľa prokurátorov spolu viedli takzvané "transkomunikačné" oddelenie - zodpovedné za "duchovnú skúšku" nových členov a za poradenstvo princovi Reussovi.
Plánovali zatknúť poslancov
Prokuratúra uviedla, že "mníchovskí" obvinení veria v "mýtus o sprisahaní", neuznávajú legitimitu nemeckej vlády a odmietajú tiež demokratické a ústavné štruktúry spolkovej republiky, ako sú parlament, zákony a súdy. Sú aj prívržencami globálnej konšpiračnej teórie QAnon, ktorá má korene v Spojených štátoch.
Podľa prokuratúry táto skupina sprisahancov plánovala vtrhnúť do budovy parlamentu v Berlíne a zatknúť poslancov. Údajne mala aj v úmysle rokovať o poprevratovom usporiadaní predovšetkým s Ruskom, ako jedným zo spojeneckých víťazov 2. svetovej vojny.
Mali peniaze aj zbrane
Prokuratúra uviedla, že sprisahanci disponovali finančnými prostriedkami vo výške približne 500 000 eur a mali prístup k arzenálu zbraní.
Federálni prokurátori tiež tvrdia, že členovia hnutia zostavili niekoľko "zoznamov nepriateľov", ktoré sa mali použiť pri ovládnutí regionálnych a miestnych orgánov.
Súdne procesy v tejto kauze sa konajú v čase narastajúcich obáv z krajnej pravice a nárastu počtu jej sympatizantov v Nemecku, doplnila AP.
