BRUSEL, BRATISLAVA. Každému musí byť jasné, že ak má politická strana zostať v tejto rodine, dohody s krajnou pravicou sú neprípustné. Tieto slová vyslovil na jeseň 2023 vtedajší portugalský premiér Antonio Costa.
Týkali sa slovenskej strany Smer a postojov Roberta Fica. Costa vyzýval Stranu európskych socialistov (PES), aby zaujala jednoznačný postoj k Smeru, ktorý sa formálne hlási k sociálnej demokracii. Smeru, a napokon aj Hlasu, pre vytvorenie koalície s nacionalistickou SNS aj rétoriku voči Ukrajine napokon strana pozastavila členstvo a ich europoslanci odišli aj z frakcie socialistov (S&D) v Európskom parlamente.
Atonio Costa je dnes vážnym kandidátom na post predsedu Európskej rady, inštitúcie, v ktorej sedia najvyšší predstavitelia členských krajín, teda premiéri alebo prezidenti.
Práve minuloročné vylúčenie Smeru a Hlasu zo skupiny môže teraz rozhodnúť o jeho politickej budúcnosti. Nový slovenský prezident Peter Pellegrini, ktorý v pondelok na neformálnom summite lídrov zastupoval zotavujúceho sa Roberta Fica, naznačil, že Slovensko bude mať v otázke Costovej nominácie "vlastný prístup".
Problém má aj s postojmi estónskej premiérky Kaji Kallasovej, ktorá by sa mohla stať šéfkou diplomacie EÚ. V jej prípade Pellegrini v utorok podľa TASR povedal, že nový šéf diplomacie EÚ musí prezentovať širší pohľad na dianie vo svete, a nie presadzovať iba svoj doterajší pohľad na ruskú agresiu na Ukrajine.
Dohoda zatiaľ nepadla ani na mene nového predsedu alebo predsedníčky Európskej komisie. Európska ľudová strana sa snaží o nové funkčné obdobie pre jestvujúcu predsedníčku Ursulu von der Leyenovú. Tá však nemá širokú podporu a jednoznačne ju nepodporilo ani Slovensko.
V článku sa dočítate
- Aké slovenské postoje prezentoval v Bruseli prezident Peter Pellegrini,
- ako slovenské výhrady čítajú europoslanci za PS aj za Smer,
- čo sa Slovensko snaží získať rokovaním o Costovi a Kallasovej.
Pellegrini loboval za Smer aj za Hlas
Pri rokovaní o funkcii šéfa Európskej rady má slovenský postoj dve roviny. Na jednej strane Bratislava lobuje za lepšie portfólio a právomoci pre eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorého navrhuje aj do novej eurokomisie.
"Podmienku na schválenie Antonia Costu chápem tak, že stranám ide o to, aby Maroš Šefčovič nebol odsunutý nabok, keďže poslanci Smeru a Hlasu nie sú súčasťou frakcie európskych socialistov. Pellegrini sa snaží, aby Šefčovič bol kandidátom európskych socialistov, čo by mu dalo silnejšiu pozíciu v rámci eurokomisie. To je legitímny krok aj na to, aby Slovensko malo silnejšie portfólio. Z toho by štát benefitoval," tvrdí Boris Zala, niekdajší europoslanec za Smer.
S kladením podmienok pri rokovaniach nemá problém ani Lucia Yar, novozvolená europoslankyňa za Progresívne Slovensko.
"Ak bude Slovensko blokovať Antonia Costu a Kaju Kallasovú, aby mu (Šefčovičovi) vybojovalo nejaké lepšie portfólio činnosti, tak je to legitímny priestor na vyjednávanie," povedala denníku SME s tým, že veľký manévrovací priestor Slovensko v tomto prípade nemá, keďže rozhodnutie aj tak padne kvalifikovanou väčšinou.
Prílišný tlak môže podľa nej Slovensku uškodiť, pričom Costa aj Kallasová môžu v Rade prejsť aj bez slovenského hlasu. "Ak by Peter Pellegrini vyrokoval pre Slovensko nejaké výhody, bol by to ten lepší prípad. V Bruseli sa rokuje o rôznych oblastiach počnúc členstvom europoslancov vo výboroch až po budovanie frakcií," dodala.
“Ak bude Slovensko blokovať Antonia Costu a Kaju Kallasovú, aby mu (Šefčovičovi) vybojovalo nejaké lepšie portfólio činnosti, tak je to legitímny priestor na vyjednávanie.
„
Zala tvrdí, že je realistické, aby Slovensko takto dosiahlo lepšie postavenie pre Šefčoviča, pretože aj európskym socialistom záleží na tom, aby mali viac podpresedov eurokomisie.
Peter Pellegrini však už vo svojom utorkovom vyjadrení fakticky potvrdil, že slovenskými podmienkami obsluhuje aj záujmy strán Smer a Hlas.
Pellegrini hovoril o podpore Costu s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom a španielskym premiérom Pedrom Sanchezom. Costa by však podľa neho ako člen Strany európskych socialistov (PES) mal prehodnotiť svoj postoj k Smeru a Hlasu a usilovať sa, aby ich európska strana vzala naspäť, napísala v utorok TASR.
Smeru už raz za koalíciu s SNS členstvo pozastavili, a to v roku 2006. Bez členstva v jednotlivých politických rodinách majú poslanci Európskeho parlamentu len obmedzený vplyv.
Hovorca europarlamentnej frakcie Socialistov a demokratov Jan Bernas dohady o rokovaniach nekomentoval, o zložení frakcie sa bude rozhodovať do začiatku júla.
Eurosocialisti potrebujú ľudí
Prijatie Smeru a Hlasu by pritom pomohlo aj európskym socialistom, ktorí by tak do svojho tábora získali lídra ďalšieho štátu (Fica) a šesť slovenských europoslancov (5 za Smer a 1 za Hlas) do parlamentnej frakcie.
"Frakcii aj PES by malo viac ako nám záležať na spolupráci so slovenskou vládou a komisárom. Už aj s prihliadnutím na to, že v porovnaní s predchádzajúcou Komisiou prišli o šesť komisárov," komentovala summit Beňová.
Stranícky lobing už Boris Zala aj Lucia Yar vnímajú kritickejšie. "Horšie bude, ak sa Peter Pellegrini, slovenská vláda a strany Hlas a Smer zaujímajú o nejaké stranícke záležitosti a týmto blokovaním chcú získať priestor napríklad vo frakciách, kde majú pozastavené členstvá," povedala Yar.
"Jednoduché to nebude. Toto už ale nie je záujem Slovenskej republiky, ale stranícky," tvrdí Zala. Navyše poznamenal, že by bolo zvláštne, ak by sa v socialistickej frakcii ocitli europoslanci Smeru ako Ľuboš Blaha, Erik Kaliňák alebo Judita Laššáková.
Zdroje denníka SME potvrdili, že európski socialisti ako problematickú vnímajú práve Laššákovú - právničku, ktorá sa počas pandémie stala hviezdou dezinformačnej scény a úzko spolupracuje s trestne stíhaným antisemitom Danielom Bombicom, zvaným Danny Kollár.
Rusko nemá byť jediným vektorom
Estónska premiérka Kaja Kallasová, ktorá je kandidátkou na post vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku (nahradila by Josepa Borrella), však pre Slovensko nie je iba rokovacím žetónom.
Peter Pellegrini upozornil, že na tomto poste by mal byť človek, ktorý má na dianie vo svete širší pohľad ako iba svoje doterajšie videnie ruskej agresie proti Ukrajine. "To zodpovedá rétorike premiérky malej baltskej krajiny, tam je to v poriadku, ale to nemôže byť jediný vektor politiky EÚ ako takej," cituje Pellegriniho TASR.
Zala vylúčil, že by v otázke šéfky európskej diplomacie Bratislava konala v zhode s Budapešťou. Monika Beňová jej však vyčíta, že sa v minulosti vyjadrovala neúctivo o slovenskej aj maďarskej vláde.
"Môj osobný názor je, že je viac americkou ako európskou političkou a to teraz EÚ naozaj nepotrebuje," povedala na jej adresu.
Kaja Kallasová je podobne ako iní politici z pobaltských štátov jedným z najostrejších hlasov odsudzujúcich ruskú agresiu proti Ukrajine.
Zala by uvítal, aby šéfka európskej diplomacie pomáhala budovať Európsku úniu ako silnú geopolitickú entitu, ktorá dokáže byť asertívna voči Číne, ale aj voči USA. "Tam sme slabí v otázke obchodných zmlúv a amerického protekcionizmu," povedal. Okrem toho hovorí aj o posilnení európskej obrany.
Pellegriniho výhradu voči Kallasovej tak schvaľuje, no nepovažuje ju za ohrozenie.
