ŠTOKHOLM, BRATISLAVA. Hoci celosvetovo počet jadrových hlavíc klesá, z roka na rok sa zvyšuje počet jadrových hlavíc v operačnom statuse. Dosah vojen na Ukrajine a v Pásme Gazy vidieť aj v otázkach zbrojenia, odzbrojovania a medzinárodnej bezpečnosti.
Uvádza to výročná správa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru SIPRI . Dodáva, že rok 2023 neprial kontrole jadrových zbraní a odzbrojovacej diplomacii. Rusko vo februári 2023 pozastavilo svoju účasť na dohode o obmedzení strategických útočných zbraní New START z roku 2010. Spojené štáty reagovali pozastavením zverejňovania dát o jadrových zbraniach, ktoré zmluva vyžadovala.
"Bohužiaľ, z roka na rok vidíme vyššie počty operačne nasadených jadrových hlavíc. Tento trend bude pravdepodobne pokračovať a v najbližších rokoch sa zrejme zrýchli, čo vzbudzuje extrémne obavy," vyhlásil podľa tlačovej správy riaditeľ SIPRI Dan Smith.
Popri ročenke SIPRI vyšla aj správa o globálnych výdavkoch na jadrové zbrojenie od organizácie ICAN - medzinárodnej kampane za zákaz jadrových zbraní.
Globálne výdavky na jadrové arzenály sa podľa ICAN za rok 2023 zvýšili o 13 percent a dosiahli rekordný objem 91,4 miliardy dolárov. Najväčší nárast výdavkov organizácia zaznamenala v Spojených štátoch a podobne ako SIPRI, aj ICAN poukazuje na ruskú inváziu na Ukrajinu a konflikt medzi Hamasom a Izraelom ako najväčšie zdroje neistoty vo svete.
V článku sa dočítate
- Prečo a ako sa menia počty jadrových hlavíc vo svete,
- ktoré krajiny majú najväčšie arzenály a ktoré sa ich snažia dobehnúť,
- ktoré štáty vynakladajú najviac na jadrové zbrane,
- ktoré spoločnosti na zbrojení najviac zarábajú.
Zbrane naberajú na dôležitosti
Čím viac upadajú geopolitické vzťahy, tým viac rastie dôležitosť jadrových zbraní, otvára SIPRI svoju tlačovú správu. Na celej planéte bolo v januári 2024 podľa inštitútu 12 121 jadrových hlavíc, pričom 9585 bolo pripravených na použitie a 3904 bolo nasadených - teda pridružených ku konkrétnym lietadlám alebo raketovým strelám.
Oproti januáru 2023 pribudlo do operačného nasadenia šesťdesiat hlavíc. Práve v rozdieloch medzi uskladnenými a nasadenými hlavicami spočíva paradox, keď SIPRI informuje, že hoci v globále počet jadrových hlavíc od konca studenej vojny klesá, zvyšuje sa ich počet v nasadení.
Štúdie SIPRI totiž evidujú nasadené hlavice (tie, ktoré sa dajú okamžite použiť), uskladnené hlavice a hlavice, ktoré existujú, no sú vyradené a pripravené na demontáž.
Zhruba 2100 hlavíc bolo v januári na raketách a v stave vysokej bojovej pohotovosti. Väčšinu z nich vlastnia Spojené štáty alebo Rusko, no SIPRI odhaduje, že Čína sa po prvý raz tiež pokúsila uviesť niektoré svoje hlavice do stavu vysokej pohotovosti.
Spojené štáty, Rusko a Čínu spája okrem pohotovostného stavu aj technologický pokrok. Všetky tri jadrové mocnosti majú rakety schopné niesť viac hlavíc naraz. K tejto schopnosti sa aktuálne snažia dostať ďalšie štáty s jadrovým arzenálom, konkrétne India, Pakistan a Severná Kórea.
Ruská invázia na Ukrajinu nevyvolala iba zintenzívnenie zbrojenia, ale mala negatívny vplyv aj na transparentnosť údajov, ktoré jadrové mocnosti o svojich arzenáloch zverejňujú. Štokholmský inštitút poukazuje aj na fakt, že invázia zosilnila aj dohady o zdieľaní jadrových zbraní.
Na jednej strane konštatuje, že hoci v roku 2023 prebehli éterom správy o tom, že Rusko chce časť svojich jadrových zbraní premiestniť do Bieloruska, vizuálne dôkazy o ich prítomnosti sa zatiaľ nenašli.
Možnosťou získať jadrové zbrane sa zaoberá Poľsko. V jeho prípade by nešlo o vlastný vývoj, ale o prítomnosť amerických jadrových zbraní. Zatiaľ však ide iba o úvahy na strane Varšavy.
V zbrojení pridali všetci
Hoci sa počet jadrových zbraní celosvetovo nezvýšil, náklady sa môžu prejaviť v údržbe, výcviku, ale aj v presune jadrových hlavíc zo skladov do stavu operačnej pohotovosti. Rusko takto v porovnaní s januárom 2023 zaktivizovalo 36 jadrových hlavíc.
Organizácia ICAN, ktorá sa otvorene zasadzuje za ich zrušenie a v roku 2017 za svoju prácu získala Nobelovu cenu mieru, informovala, že v roku 2023 deväť jadrových mocností minulo na svoje arzenály spolu 91,4 miliardy dolárov, čo je oproti roku 2022 nárast o 10,8 miliardy.
Moskva rinčí jadrovými zbraňami, tvári sa pokojne. Čo vieme o ruskom arzenáli? Čítajte Hoci podobne ako SIPRI, aj ICAN medzi hlavnými príčinami intenzívnejšieho zbrojenia menuje vojnu na Ukrajine a v Pásme Gazy, ICAN poukazuje aj na priemysel, ktorý od vlád dostáva zákazky.
"Verejnosť má nižšiu vedomosť o lobingu priemyslu, ktorý pracuje na podporení falošnej logiky jadrového odstrašenia a poháňa preteky v zbrojení," píše ICAN.
V zozname lobistov ICAN menuje západné firmy ako BAE Systems (Británia), Boeing, Lockheed Martin, Northrop Grumman či Peraton (všetky USA).
"Spoločnosti, ktoré pracujú na jadrových programoch, minuli najmenej 118 miliónov na lobovanie u vlád, vďaka čomu dokážu zarobiť viac ako 335 miliárd na zbrojárskych kontraktoch," píše ICAN.
Táto časť správy má však problém, ktorý priznáva samotná organizácia. Prehľad o tom, ktoré korporácie podporujú grantmi mimovládne organizácie alebo platia lobistov, totiž budí dojem, akoby lobovali iba západné spoločnosti.
"Táto správa neobsahuje detaily o práci spoločností Bahrat Dynamics (India), CASC (Čína) alebo Rostec (Rusko), o ktorých sa vie, že významne prispievajú k jadrovým arzenálom svojich krajín," píše sa v texte. Z analýzy ich ICAN vynechal, keďže sú pod kontrolou štátov alebo ich vplyv nie je jasne zmapovateľný.
V tomto kontexte zostavil ICAN rebríček piatich spoločností, ktoré v roku 2023 zarobili na jadrových programoch najviac. Sú to Airbus, Babcock International, BAE Systems, Bechtel a Boeing.
Kto má jadrové zbrane?
Existuje päť jadrových mocností, ktoré tvoria "elitný" jadrový klub. Sú to štáty, ktoré sú súčasťou dohody o nešírení jadrových zbraní (NPT) - Spojené štáty, Rusko (ako nástupca Sovietskeho zväzu), Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Čína.
Popri nich sú jadrovými mocnosťami tri ďalšie štáty mimo dohody NPT - India, Pakistan a Severná Kórea.
Americký generál: Poľsko pri jadrovom arzenáli uvažuje správnym smerom Čítajte Na jadrový program Spojených štátov je ešte z čias studenej vojny naviazaný systém zdieľania amerických jadrových zbraní. V rámci neho sa americké zbrane nachádzajú v Nemecku, Belgicku, Taliansku, Holandsku a Turecku.
Osobitné postavenie má Izrael, o ktorom sa všeobecne predpokladá, že má jadrové zbrane, no nikdy to oficiálne nepotvrdil ani nevyvrátil. Podobne nie je jasné, či sa ruské jadrové zbrane nachádzajú v Bielorusku. Je však prakticky isté, že nemalé množstvo má Moskva v enkláve Kaliningrad.
