PARÍŽ. Technické rokovania organizované v sídle Konvencie OSN o klíme v Bonne sa vo štvrtok skončili bez dosiahnutia významného pokroku.
Podľa správy agentúry AFP z noci na piatok to konštatoval výkonný tajomník Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy Simon Stiell, podľa ktorého pred koncoročným klimatickým summitom COP29 v azerbajdžanskom Baku zostalo nevyriešených príliš veľa problémov.
Stretnutia, aké sa konalo v Bonne, sa pritom považujú za rozhodujúce pre pokrok v klimatickej agende.
Stiell dodal, že o prechode od fosílnych palív, ktorý bol zaznamenaný v decembri minulého roka v Dubaji, sa nediskutovalo, táto téma vyvolala "veľa napätia a nedôvery".
Švajčiarsky parlament zamietol rozhodnutie európskeho súdu o klíme Čítajte Pokiaľ ide o ústrednú tému - financovania opatrení v oblasti klímy -, štáty sa nezhodli v tom, ako by bohaté krajiny mali financovať čistú energiu a opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy v rozvojových krajinách.
Existujúci cieľ - sto miliárd dolárov ročne ako príspevok na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy - bude dosiahnutý v roku 2025 a nový cieľ sa má dohodnúť na COP29 v Azerbajdžane.
Delegáti v Bonne však nedospeli k zhode o tom, koľko by sa malo vyzbierať, kto by mal platiť a kto prijímať a akú formu by tieto peniaze mali mať. Stiell v tejto súvislosti upozornil, že delegáti budú musieť predložiť "jasné možnosti a vecný rámec návrhu rozhodnutia", ak majú mať vlády šancu uzavrieť dohodu v novembri v Baku.
Úspech na COP29 v tejto veci podľa Stiella závisí od ochoty vážnejšie pristupovať prekonávaniu rozdielov a nepredpokladať, že politické riešenie sa v Baku predsa len na poslednú chvíľu nájde.
"Aby sme dosiahli ambiciózne výsledky, čaká nás veľmi strmý kopec," uviedol Stiell obrazne, keď komentoval výsledky konferencie v Bonne.
Vyhlásil, že aj subjekty mimo procesu OSN v oblasti klímy by mohli pomôcť dosiahnuť konsenzus a pokročiť v sporných bodoch, pričom apeloval, aby k problematike aktívne pristúpili aj lídri krajín G7, lebo teraz "nie je čas na zaspávanie na vavrínoch".
Odhaduje sa, že rozvojové krajiny s výnimkou Číny budú do roku 2030 potrebovať viac ako dva bilióny dolárov ročne, aby sa vyrovnali so zmenou klímy.
Niektoré bohaté krajiny chcú, aby za iniciatívy v oblasti klímy platili aj silné rozvíjajúce sa trhy, ako je Čína, zatiaľ čo rozvojové štáty presadzujú, aby sa v ďalšom kole peňažných záväzkov poskytovalo viac grantov a menej pôžičiek.
