Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius v stredu predstavil nový návrh na obnovenie vojenskej služby. Je to viac ako desať rokov po tom, ako krajina zrušila štátnu službu.
Rozhodnutie prichádza v čase, keď čoraz viac európskych štátov zvažuje obnovenie určitej formy vojenskej alebo všeobecnej brannej povinnosti v dôsledku ruskej vojny na Ukrajine.
„Musíme byť realisticky v pozícii, z ktorej by sme mohli odradiť útok,“ povedal Pistorius novinárom. Ide o najnovší príklad toho, ako Nemci presadzujú nové vojenské a zahraničnopolitické priority.
Podľa Pistoriusovho plánu na „výberovú vojenskú službu“ by všetci 18-roční v Nemecku dostali dotazník, ktorý by zisťoval ich záujem o armádu, známu ako Bundeswehr. Odoslanie dotazníka by bolo povinné pre odhadom 400-tisíc mladých mužov ročne, ale dobrovoľné pre ženy - v súlade s nemeckou ústavou. Pistorius dodal, že každý, kto vyplní dotazník, bude mať zákonné právo na výhradu vo svedomí.
Očakáva sa, že záujem prejaví približne stotisíc mužov ročne, uviedol Pistorius. Podobne ako v prípade tzv. škandinávskeho modelu vo Švédsku a v Nórsku by sa potom na výberové konanie pozvala skupina 40-tisíc až 50-tisíc osôb. Približne päťtisíc najvhodnejších kandidátov by bolo povolaných na šesťmesačnú vojenskú službu - s možnosťou predĺženia až na 17 mesiacov. Išlo by o počty navyše k súčasným 10-tisíc dobrovoľníkom ročne.
„Chceme tých najlepších a najmotivovanejších,“ povedal Pistorius.
V článku sa dočítate:
- akú armádu malo Nemecko počas studenej vojny,
- prečo Nemecko v roku 2011 ukončilo štátnu službu,
- čo bude témou budúcoročných nemeckých volieb.
Bola to chyba
Pistoriusovým cieľom je zvýšiť počet príslušníkov armády do roku 2031 na 203-tisíc a vytvoriť zbor záložníkov v počte až 260-tisíc. Nemecko má v súčasnosti približne 180-tisíc vojakov a 60-tisíc záložníkov.
Na vrchole studenej vojny, keď čelilo spojenej sile východoeurópskych krajín Varšavskej zmluvy, malo západné Nemecko armádu s počtom 400-tisíc mužov a na obranu vynakladalo približne štyri percentá svojho hrubého domáceho produktu, čo je dvojnásobok dnešného cieľa výdavkov NATO.
Všetci mladí muži boli od 18 rokov odvedení do armády a každý, kto nechcel vykonávať vojenskú službu, musel namiesto toho vykonávať civilnú službu, napríklad pracovať v domove dôchodcov. Do roku 2011 bola základná vojenská služba len šesť mesiacov, pričom v 60. rokoch minulého storočia trvala 18 mesiacov.
Keďže sa čoraz viac mladých mužov rozhodovalo pre civilnú službu a personálne potreby armády sa drasticky znížili, kancelárka Angela Merkelová v roku 2011 ukončila povinnú vojenskú službu - tento krok Pistorius označil za „chybu“.
Rakety od Západu už na Rusko dopadli. Putin chce teraz zásobovať svojich spojencov Čítajte Stredajšie vystúpenie bolo len začiatkom. V nasledujúcich mesiacoch sa očakáva ostrá diskusia o nemeckej vojenskej službe, ktorá sa pravdepodobne stane témou volieb na jeseň budúceho roka. Akýkoľvek konečný návrh na vojenskú službu by musel prejsť parlamentom.
Vládnuca stredoľavá koalícia, ktorá zahŕňa sociálnych demokratov (SPD), Zelených a probiznisových slobodných demokratov (FDP), zostáva v otázke detailov rozdelená a Pistorius ešte musí získať plnú podporu svojho vlastného kancelára, sociálneho demokrata Olafa Scholza, ktorý označil nedostatok vojakov Bundeswehru za „zvládnuteľnú úlohu“. V májovom prejave v Štokholme Scholz povedal, že návrat k masovým odvodom „by už nefungoval“.
Stredajšie stanovisko však vyvolalo pomerne pozitívny ohlas u koaličných partnerov.
„Bezpečnostná situácia v Európe sa zásadne zmenila,“ povedal líder strany Zelených Omid Nouripour pre nemeckú tlačovú agentúru. „Musíme preto zabezpečiť, aby naše ozbrojené sily boli dobre pripravené. Okrem dobrého vybavenia sa to týka aj personálnych otázok.“
Malý kúsok skladačky
Nedávne prieskumy verejnej mienky naznačujú, že takmer dve tretiny Nemcov podporujú návrat vojenskej služby, ktorý je súčasťou oveľa širšej zmeny v nemeckej zahraničnej a obrannej politike, ktorá sa začala len niekoľko dní po ruskej invázii na Ukrajinu. Scholz to označil za „zeitenwende“ teda „bod obratu“.
Andrea Gawrich, výskumníčka v oblasti bezpečnostnej politiky a profesorka na univerzite v Giessene upozorňuje, že vojenská služba je len súčasťou mnohostrannej výzvy reagovať na hrozbu z Ruska.
„Vojenská služba môže byť len malým kúskom skladačky v odpovedi na toto nové bezpečnostné riziko,“ povedala a poukázala na ďalšie výzvy vrátane kybernetickej bezpečnosti, dezinformačných kampaní a kampaní falošných správ a vysielania ďalších zbraní na Ukrajinu.
Dlhé roky bola nemecká armáda terčom výsmechu pre nedostatok zdrojov vrátane chýbajúcich tankov, munície či dokonca termobielizne. Pistorius teraz sľubuje, že armádu zmení a zlepší jej obranné schopnosti pomocou špeciálneho fondu vo výške sto miliárd eur, ktorý bude pravdepodobne vyčerpaný do roku 2028. Nemecko musí byť do roku 2029 „pripravené na vojnu“, uviedol minister obrany pri viacerých príležitostiach.
Obrovskou výzvou bude aj financovanie náboru nových vojakov pred tým, ako ich Nemecko ubytuje, nakŕmi a vycvičí. Eva Höglová, zákonodarkyňa sociálnych demokratov a parlamentná koordinátorka pre ozbrojené sily, odhaduje, že na modernizáciu kasární a zvýšenie atraktívnosti služby v armáde - pre nových aj starých vojakov - bude potrebných 50 miliárd eur na stavebné projekty. Infraštruktúra z predchádzajúcich desaťročí nemeckej vojenskej služby už jednoducho neexistuje.
„Musíme to dosiahnuť bez toho, aby sa Bundeswehr zároveň oslabil v iných smeroch,“ povedala Gawrichová.
Nemecko nasleduje trend
Nemecko nie je zďaleka jedinou európskou krajinou, ktorá uvažuje o návrate štátnej vojenskej služby. Viac ako desať európskych krajín vrátane Rakúska, Dánska, Estónska, Fínska, Grécka, Lotyšska, Litvy, Nórska, Švédska a Ukrajiny má v súčasnosti zavedenú národnú vojenskú službu v rôznych formách. Na konci studenej vojny sa nedostatok priamej vojenskej hrozby stal obľúbeným argumentom na prechod od brannej povinnosti k dobrovoľnej vojenskej službe.
Vo Veľkej Británii, kde bola vojenská služba zrušená v roku 1960, plánuje premiér Rishi Sunak zaviesť jej novú formu, ak sa jeho Konzervatívna strana udrží pri moci aj po voľbách, ktoré sa v krajine uskutočnia 4. júla. Podľa Sunakovho plánu by si 18-roční mladí ľudia mohli vybrať medzi ročnou vojenskou službou a dobrovoľníckym pobytom počas jedného víkendu v mesiaci. Holandská vláda tiež zvažuje povinnú vojenskú službu, aby doplnila chýbajúcich deväťtisíc príslušníkov armády.
Krajná pravica porazila Macrona, ten položil vládu. Radikáli môžu mať aj post premiéra Čítajte Dánsko plánuje od roku 2026 rozšíriť vojenskú brannú povinnosť na ženy a predĺžiť brannú povinnosť zo štyroch na 11 mesiacov. Dánska premiérka Mette Frederiksen uviedla, že vláda sa snaží dosiahnuť „úplnú rovnosť medzi pohlaviami“. Ženy sa už môžu hlásiť ako dobrovoľníčky a minulý rok tvorili štvrtinu zo 4700 Dánov, ktorí absolvovali vojenskú službu.
Po ruskej anexii Krymu pred desiatimi rokmi Ukrajina a Litva tiež obnovili základnú vojenskú službu pre mužov vo veku 18 až 26 rokov. Podľa porovnávacej štúdie európskej štátnej služby z roku 2022 sa v Litve približne 90 percent brancov hlási dobrovoľne, ale armáda sa pri výbere zvyšných vojakov spolieha na náhodne vytvorené odvodové zoznamy. Povinnú štátnu vojenskú službu vlani opätovne zaviedlo aj Lotyšsko.
