JEREVAN. Arménsky premiér Nikola Pašinjan v stredu uviedol, že mierová zmluva s Azerbajdžanom je blízko k dokončeniu, jeho krajina však nebude akceptovať požiadavky Baku, aby zmenila svoju ústavu.
Text navrhovanej zmluvy je podľa Pašinjana "celkom zrelý" a k jej podpisu môže dôjsť po "úpravách", informoval arménsky spravodajský portál CilivNet.
Arménsko a Azerbajdžan opakovane vyjadrili zámer podpísať mierovú dohodu ukončujúcu konflikt, ktorý vypukol koncom 80. rokov minulého storočia kvôli oblasti Náhorného Karabachu.
Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev opakovane požadoval, aby Arménsko pred uzavretím mierovej dohody zmenilo svoju ústavu a odstránilo tak z nej nepriamy odkaz na nezávislosť Karabachu.
Arménska polícia zadržala na protivládnom proteste v Jerevane 26 ľudí Čítajte Pašinjan v stredu povedal, že naliehanie na ústavné zmeny a doplnenia predstavuje pokus o "marenie" mierového procesu. Vyhliadky na dohodu však podľa neho zostávajú dobré.
Arménsko a Azerbajdžan viedli začiatkom 90. rokov a v roku 2020 dve vojny o región Náhorný Karabach, ktorý podľa medzinárodného práva patrí Azerbajdžanu, no ovládali ho arménski separatisti.
Situácia sa dramaticky zmenila v prospech Azerbajdžanu v septembri 2023, keď jeho sily uskutočnili bleskovú ofenzívu. Po jej skončení ušlo z Karabachu do Arménska približne 100-tisíc etnických Arménov, čo predstavuje viac než 80 percent z dovtedajšieho tamojšieho arménskeho obyvateľstva.
Obe strany odvtedy rokujú o mierovej zmluve a o vymedzení spoločnej hranice, ktorá je uzavretá a silne vojensky strážená.
Arménsko minulý mesiac vrátilo Baku štyri zničené azerbajdžanské dediny, ktoré držalo od začiatku 90. rokov a tým odstránilo hlavnú prekážku v prebiehajúcich rokovaniach.
Ruské mierové jednotky, ktoré boli v Karabachu nasedené v roku 2020 po 44-dňovej vojne medzi Azerbajdžanom a Arménskom, sa v stredu úplne stiahli.
Arménsko však Moskvu obviňuje, že nevyvinula dostatočné úsilie na to, aby zabránila Azerbajdžanu zmocniť sa Náhorného Karabachu použitím sily.
