RIGA. Na summite Bukureštskej deviatky (B9) sa lídrom podľa českého prezidenta Petra Pavla nepodarilo zhodnúť na spoločnej deklarácii a nenašli ani zhodu na tom, kto by sa mal stať budúcim generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie.
Český prezident to povedal po skončení rokovania s tým, že najväčšie výhrady proti deklarácii malo Maďarsko.
"K zhode na spoločnom vyhlásení nedošlo, dôvodom bola predovšetkým situácia okolo Ukrajiny. Náhradným riešením je spoločné vyhlásenie predsedníctva, ktoré je však v tomto ohľade silnejšie než by bola spoločná deklarácia. Myslím si, že vyjadruje väčšinovú zhodu, a musíme to brať tak, že na niektoré veci máme odlišný názor - čo je úplne legitímne," povedal Pavel.
Maďarsko nechce Rutteho v čele NATO
Dodal, že podľa jeho informácií mala proti spoločnému vyhláseniu najväčšie výhrady Budapešť.
Maďarsko je podľa Pavla jedným zo štátov, ktoré nesúhlasia ani s tým, aby sa budúcim šéfom NATO stal holandský premiér Mark Rutte.
"Maďarsko vyjadrilo podporu súčasnému rumunskému prezidentovi (Klausovi) Iohannisovi a pozícia Maďarska bola definovaná tak, ako ju poznáme - to znamená veľmi opatrne, ak ide o akúkoľvek podporu Ukrajiny," dodal český prezident.
Špekulácie o vyradení Maďarska zo zoskupenia
Na špekulácie, že by Maďarsko mohlo odísť zo zoskupenia B9, reagoval Pavel slovami, že o tom na summite "nepadlo ani slovo". Podotkol, že vo vyjadrení maďarského veľvyslanca zaznelo, že Maďarsko je plnohodnotným členom NATO, ktorý si plní všetky svoje záväzky.
Na výročnom summite B9 sa zvyčajne zúčastňujú prezidenti štátov. Maďarsko aj Slovensko sú však na summite v Rige zastúpené iba na úrovni veľvyslancov. O neúčasti maďarského prezidenta Tamása Sulyoka informovala kancelária lotyšskej hlavy štátu Edgarsa Rinkevičsa.
Pavel dodal, že nepozná dôvody, prečo nakoniec maďarský prezident neprišiel.
Jednanie o možnosti vylúčiť Maďarsko z budúcich rokovaní ale údajne prebehlo, napísal denník The Financial Times s odvolaním sa na nemenované zdroje.
Denník pripomína, že Maďarsko na nedávnych stretnutiach B9 vetovalo spoločné závery súvisiace so zvýšením pomoci Ukrajine, ako aj akékoľvek kroky zo strany NATO s cieľom posilniť vojenskú podporu Kyjeva alebo urýchliť jeho snahy stať sa členom Aliancie.
Jeden z nemenovaných zdrojov povedal, že rokovania o vylúčení Maďarska "sú veľmi vážne", a dodal, že v takom formáte, v akom sa zasadá v utorok, je to pravdepodobne naposledy.
Ďalší zdroj opísal diskusie na nedávnych stretnutiach ako náročné a vyjadril presvedčenie, že bude ťažké zorganizovať budúce stretnutia, ak nedôjde k posunu k väčšej spolupráci.
Zoskupenie B9 vzniklo v roku 2015 a v súčasnosti zahŕňa Bulharsko, Česko, Estónsko, Lotyšsko, Litvu, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko a Slovensko - krajiny, ktoré boli kedysi súčasťou sféry sovietskeho vplyvu, ale dnes patria do Severoatlantickej aliancie a Európskej únie.
