Majú balík peňazí aj zlaté padáky. Koľko zarábajú europoslanci?

BRUSEL, BRATISLAVA. Občania 27 členských štátov Európskej únie v uplynulých dňoch rozhodli o tom, kto na obdobie rokov 2024 až 2029 obsadí 720 kresiel v Európskom parlamente.

Súperenie o post europoslanca býva medzi kandidátmi často tvrdé, pretože s prácou v Bruseli prichádza aj vízia atraktívneho balíka peňazí – politici dostávajú okrem mesačného platu tiež finančné príspevky na cestovné výdavky, vlastnú kanceláriu či osobných asistentov.

Neobídu ich však ani dodatočné príjmy zo súkromných aktivít, zlaté padáky a atraktívne dôchodky. Argumentom je aj to, aby platy dokázali konkurovať podobným pozíciám v súkromnej sfére. Koľko teda zarábajú europoslanci?

Aký je plat europoslanca

Každá krajina má nárok na rozdielne množstvo kresiel v Európskom parlamente, pretože toto rozdelenie je založené na jej špecifickej veľkosti. Ide o takzvanú „degresívnu proporcionalitu“ zabezpečujúcu, že poslanci z menších štátov predstavujú väčší podiel občanov.

Slovensku je pridelených 15 europoslancov, rovnako ako Fínsku či Dánsku, zatiaľ čo Nemecko ich má až 96 – ide o najväčší počet kresiel v Európskom parlamente. Najmenej ich má Malta, Cyprus a Luxembursko: šesť.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Krajná pravica porazila Macrona, ten položil vládu. Radikáli môžu mať aj post premiéra Čítajte 

Plat europoslancov je vo všetkých členských štátoch jednotný a podľa webovej stránky Európskej únie v súčasnosti dosahuje 10 075 eur mesačne, čo po odpočítaní daní predstavuje 7 853 eur. Domovská krajina europoslanca však môže požadovať ešte dodatočné vnútroštátne zdanenie. Každý politik si odnáša rovnaké peniaze bez ohľadu na to, koľko rokov je vo funkcii.

„Do roku 2009 dostávali europoslanci platy vo výške platu poslanca národného parlamentu a platili ich vlády členských štátov. Pre veľké rozdiely, ktoré to spôsobovalo, najmä pokiaľ ide o poslancov krajín prijatých po roku 2004, pristúpila Európska únia k zmene, ktorú v roku 2005 odsúhlasili aj členské štáty. Tieto výdavky následne na seba ako súčasť európskeho rozpočtu od roku 2009 prebrala Európska únia,“ uviedla pre denník SME šéfredaktorka portálu Euractiv Zuzana Gabrižová s tým, že výška jednotného základného platu poslanca sa stanovila na 38,5 percenta platu sudcu Súdneho dvora Európskej únie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Do europarlamentu mieri youtuber, ktorý nevie nič o EÚ, aj antisemita s hasiacim prístrojom Čítajte 

Vysvetlila, že pred zmenou mali napríklad europoslanci z Talianska viac než desaťnásobok platu poslancov z niektorých nových členských krajín. „Zrejme sa to považovalo za politicky neudržateľné,“ dodala.

„Argumenty pre na naše podmienky vysoké platy europoslancov sú v zásade dva. Po prvé, aby bol do určitej miery konkurencieschopný so súkromnou sférou pre vysokokvalifikovaných ľudí a po druhé, aby bol porovnateľný s platmi bežnými v týchto pozíciách najmä v krajinách pôvodných členských štátov,“ vysvetlila Gabrižová.

Slovenskí europoslanci Veronika Cifrová Ostrihoňová (Progresívne Slovensko), Erik Kaliňák (Smer) alebo Milan Uhrík (Republika) teda budú mať rovnaký plat. Nezáleží na tom, koľko percent v eurovoľbách získali ich príslušné strany.

Okrem platu majú europoslanci k dispozícii aj mesačnú sumu v hodnote 4 950 eur na všeobecné výdavky, ktorá pokrýva napríklad administratívu či korešpondenciu. Ide o pomerne kontroverzný príspevok, pretože zatiaľ čo europoslanci musia na preplatenie cestovných výdavkov predkladať faktúry, príspevok na všeobecné výdavky nepodlieha kontrole.

Príspevok na cestovné výdavky je v celkovej výške viac ako 4 886 eur ročne a pokrýva aj náklady nad rámec oficiálnych stretnutí.

Výdavky na asistentov poslancov Európskeho parlamentu pozostávajú z príspevku 28 696 eur na mesiac a mesačný rozpočet môže pokryť aj stážistov, platobných agentov a poskytovateľov služieb, ktorých by si europoslanec najal.

Pri nábore osobných asistentov však platí jedno hlavné pravidlo: pozíciu nemôžu zastávať žiadni blízki príbuzní.

Politici zároveň dostávajú paušálny príspevok vo výške 350 eur na pokrytie ubytovania a súvisiacich nákladov za každý deň, počas ktorého sa nachádzali v Bruseli alebo Štrasburgu pri služobných záležitostiach. Má to však aj háčik: europoslanci musia prísť a hlasovať. Ak pri hlasovaní v pléne vynechajú viac ako polovicu hlasovania, denný príspevok sa zníži na 175 eur. Nájmy sú pritom v Bruseli výrazne drahšie ako v Bratislave.

Na stretnutia, ktoré sú mimo Európskeho parlamentu, je príspevok 175 eur za predpokladu, že sa podpíšu do prezenčnej listiny.

Odstupné aj dôchodky

Keď už europoslanec nie je vo funkcii, čaká ho aj odstupné, ak post zastával aspoň jeden rok. Europoslanci majú nárok na prechodný príspevok, ktorý sa rovná mesačnému platu za každý rok, keď boli vo funkcii. Odstupné dostanú europoslanci minimálne počas šiestich mesiacov, ak boli v parlamente viac ako šesť rokov, môže byť čas vyplácania dlhší, maximálne však dvojročný.

Napríklad končiaci europoslanec Vladimír Bilčík (EPP), ktorý v posledných voľbách nekandidoval, má za päť rokov vo funkcii nárok na šesťmesačné odstupné vo výške 10-tisíc eur pred zdanením. O príspevok však musí požiadať.

Ak niekto pôsobil v Európskom parlamente 24 rokov, za ďalšie dva roky by podľa Euronews mohol zarobiť až 241 810 eur.

Ak bývalý poslanec zastáva inú verejnú funkciu, napríklad miesto poslanca v národnom parlamente, jeho nový plat sa odpočíta od prechodného príspevku. V súkromnom sektore dostáva bývalý zákonodarca príspevok v plnej výške, ak ho neodmietne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Východ viac rieši obranu, juh pracovné miesta. Spojili sme ľudí naprieč Európou Čítajte 

„Právo na prechodný príspevok nemajú len europoslanci, ktorí nie sú opätovne zvolení v eurovoľbách, ale aj europoslanci, ktorí bez ohľadu na dôvod skončia svoje funkčné obdobie uprostred volebného obdobia,“ uviedol pre Euronews hovorca Európskeho parlamentu.

A v neposlednom rade Európsky parlament poskytuje tiež štedré dôchodkové dávky, pričom bývalí poslanci majú nárok na starobný dôchodok od veku 63 rokov vo výške 3,5 percenta ich platu za každý celý rok služby.

Zarábajú aj pomimo

Štúdia od Transparency International ukazuje, že až 70 percent poslancov Európskeho parlamentu zarába aj formou vedľajšej činnosti, čo vyvoláva obavy z potenciálneho zahraničného zasahovania do európskej politiky.

„Keď sa pozrieme na obsah priznaných príjmov, tak vidíme, že existujú aktivity, ktoré mohli viesť k stretom záujmov,“ povedal pre denník The Guardian autor štúdie Raphaël Kergueno.

Európska únia po politickom škandále „Katargate“ (prípad, v ktorom zahraničné vlády ovplyvňovali predstaviteľov Európskeho parlamentu a lobistov – pozn. red.) odhlasovala sprísnenie noriem a od poslancov požaduje, aby zverejnili podrobnosti o svojich zárobkoch nad rámec ich parlamentných platov.

„Vysoké platy europoslancov by teoreticky mali zabezpečiť aj menšiu motiváciu hľadať ďalšie príjmy spôsobom, ktorý nie je v súlade s výkonom mandátu poslanca, respektíve je rovno trestný. Vieme však aj z niektorých prípadov, že to nie je záruka,“ dodala pre denník SME Gabrižová.

Transparency International však okrem iného zaujíma aj to, či majú poslanci Európskeho parlamentu zaneprázdnení druhým zamestnaním vôbec čas venovať sa svojim parlamentným povinnostiam.

Niektorí poslanci majú podľa Kerguena toľko vedľajších aktivít, až to skutočne vyvoláva podozrenie o zvláštne rozdelenom čase. „Chceme sa uistiť, že nedochádza k stretu záujmov, ale chceme sa tiež uistiť, že zvolení zástupcovia pracujú na plný úväzok pre občanov a nie nevyhnutne pre ich súkromný záujem,“ povedal Kergueno.

Transparency International vyzvala budúci Európsky parlament, ktorý začne svoje funkčné obdobie v júli, aby zakázal všetky vedľajšie zamestnania, platené aj neplatené. Museli by ho však schváliť samotní poslanci.