Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Na trhu v utečeneckom tábore Nusajrát bolo rušné víkendové ráno – kupujúcich neodradili ani boje, ktoré bolo počuť v diaľke, a pokračovali v prezeraní niekoľkých vriec múky a cukru rozložených na jeho deke, spomína Osama Abu Asi.
Abu Asi povedal, že nevedel, že v neďalekom byte, ktorý sa nachádzal jedno poschodie nad ulicou, sedí mladá tmavovláska známa po celom svete. Naposledy ju videli na videu zo 7. októbra, na ktorom ju vezú do Pásma Gazy na zadnom sedadle motorky a kde kričí: „Nezabíjajte ma!“
Bola to Noa Argamani, jedna z 250 izraelských rukojemníkov zajatých hnutím Hamas.
Jej 245. deň v zajatí sa začal ako väčšina ostatných, až kým krátko po 11. hodine doobeda nepočula zaklopanie na dvere a následne krik. Miestnosť sa zrazu zaplnila izraelskými vojakmi. „Zachraňujeme vás,“ kričali v hebrejčine.
„Jednoducho prišli, len tak,“ povedala 26-ročná Argamaniová o niekoľko hodín neskôr svojej blízkej priateľke Yan Gorjaldsanovej.
Sobotňajšia záchranná operácia, pri ktorej boli oslobodení štyria izraelskí rukojemníci a podľa zdravotníkov z Pásma Gazy zahynulo viac ako 270 Palestínčanov, bola jednou z najdramatickejších a najsmrteľnejších epizód izraelskej vojny proti Hamasu.
Tento článok denníka The Washington Post je založený na viac ako desiatke rozhovorov s bývalými a súčasnými izraelskými vojenskými predstaviteľmi, rodinnými príslušníkmi rukojemníkov a palestínskymi očitými svedkami, ako aj na analýze overených záznamov.
Argamaniovú a troch ďalších izraelských rukojemníkov vyslobodili z centrálnej časti Pásma Gazy a vrátili ich k rodinám počas zložitej operácie za denného svetla, na ktorej sa podieľali tisíce vojakov, technikov a analytikov.
Podľa izraelských predstaviteľov bola plánovaná celé týždne a prebiehala hladko, až kým sa tesný zásah komanda nezmenil na prestrelku s militantmi. Izraelská armáda odpovedala masívnym leteckým útokom na preplnené ulice Nusajrátu.
Bomby neustále padali a ulicami sa ozývali výkriky, povedal Abu Asi. Bolo to ako „súdny deň“.
V článku sa dočítate:
- ako prebiehalo plánovanie záchrannej misie,
- kde sa rukojemníci nachádzali,
- čo si izraelská akcia vyžiadala.
Jedna z najťažších vecí
Operáciu pripravovali niekoľko mesiacov. Od 7. októbra izraelské spravodajské jednotky s pomocou svojich amerických kolegov študovali digitálne stopy, zábery z dronov a odpočúvania, aby našli rukojemníkov. Nedávno sa zamerali na Nusajrát ako na aktuálnu lokalitu štyroch zajatcov, ktorí boli unesení z púštnej tanečnej zábavy hneď za hraničným plotom s Pásmom Gazy.
Medzi nimi bola aj Argamaniová, ktorej úpenlivé prosby o milosť patrili k charakteristickým obrazom útokov na južný Izrael pod vedením Hamasu. Predstavitelia Izraelských obranných síl (IDF) uviedli, že vedeli, že počas jej pobytu v zajatí ju viackrát premiestnili. Analytici potvrdili, že bola zadržiavaná sama v byte na prvom poschodí; ďalší traja rukojemníci – 22-ročný Almog Meir Jan, 27-ročný Andrej Kozlov a 41-ročný Šlomi Ziv – boli na treťom poschodí neďalekej budovy.
Plánovanie sa začalo v prísnom utajení. Podľa úradov postavila armáda makety dvoch budov, v ktorých mali vojaci nacvičovať. Zrkadlilo to prípravy, ktoré uskutočnilo izraelské komando pred slávnou záchranou viac ako sto rukojemníkov v Entebbe v Ugande v roku 1976.
Členovia špeciálnej protiteroristickej jednotky Jamam, Šin Bet, agentúry pre vnútornú bezpečnosť krajiny, a IDF niekoľko týždňov opakovane cvičili na zriedkavú misiu za denného svetla.
„Pochopili sme, že v týchto bytoch a s týmito strážcami, ich najviac prekvapíme cez deň,“ povedal admirál Daniel Hagari, hovorca IDF.
Znamenalo to však aj väčšie riziko dostať sa do budov a von. A znamenalo to tiež viac palestínskych civilistov na uliciach.
Ďalší plán pre Pásmo Gazy je na svete. Môže priniesť mier aj pád izraelskej vlády Čítajte Niektorí vojaci, ktorí sa zúčastnili na cvičeniach, nepoznali ich presný účel, uviedli predstavitelia.
„Udržať to v tajnosti bola jedna z najťažších vecí,“ povedal veliteľ brigády Givati identifikovaný ako podplukovník Ziv v správe o operácii, ktorú zverejnili IDF.
Velitelia čakali na správny okamih a nasadili vojenské ťažké mechanizmy, aby pripravili terén vnútri Pásma Gazy.
„Pracovali sme na cestách v okolí Nusajrátu a v neďalekom meste Deir al-Balah, aby mohli vozidlá v kľúčovom momente ľahko prejsť,“ povedal major Eliav, veliteľ brigády Kfir, ktorého IDF v súlade so svojimi pravidlami identifikovali len priezviskom a funkciou.
Vo štvrtok už bola armáda pripravená na presun. Zasadnutie bezpečnostného kabinetu bolo zrušené, aby sa zabránilo úniku informácií, ako uviedol izraelský predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, aby mohol hovoriť o citlivých detailoch.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa v ten večer stretol s malou skupinou bezpečnostných predstaviteľov, aby dal plánu zelenú.
Máme v rukách diamant
V sobotu ráno sa náčelník generálneho štábu IDF Herzi Halevi, Ronen Bar, šéf Šin Bet, a Hagari tlačili vo veliteľskej miestnosti lemovanej monitormi.
O 11.00 Halevi povedal: „Choďte.“
Podľa predstaviteľov IDF sa na operácii podieľali tisíce príslušníkov. Cesta špeciálnych jednotiek z Izraela do Nusajrátu trvala približne 25 minút. Ako sa tam dostali, zatiaľ nie je jasné.
Palestínski svedkovia opísali, že niektorí vojaci prišli v dvoch tajných vozidlách, z ktorých jedno sa podobalo na typ nákladných áut, ktoré Izrael používa na dovoz obchodného tovaru do Pásma Gazy. Druhým bolo biele nákladné auto značky Mercedes, naložené nábytkom a ďalšími vecami, čo je v tábore, ktorý je domovom tisícov vysídlených rodín, bežný pohľad.
„IDF nevyužili žiadne civilné nákladné vozidlá,“ uviedla armáda vo vyhlásení.
Na dvoch záznamoch, ktoré overil denník The Washington Post, je vidieť nákladné auto s reklamou na značku mydla určeného na umývanie riadu, ktoré sa pohybuje v spoločnosti izraelských obrnených vozidiel na ceste približne kilometer západne od nájazdu. Vozidlá smerujú na západ, preč od Nusajrátu, a nie je jasné, či boli videá natočené pred akciou alebo po nej.
Mercedes bielej farby je zachytený na treťom overenom videu nakrútenom z balkóna obytnej budovy v centre tábora. Vidno dva rebríky opreté o bočnú stenu domu, ktoré vedú na horné poschodie vedľa nákladného auta. „Tu dorazili,“ hovorí hlas ženy, ktorá túto šesťsekundovú scénu tajne nakrútila.
Tridsaťtriročný Hussam Al-Arouqi sa vracal z pekárne so svojím bratom Issamom, keď sa zo zadnej časti mercedesu vyvalili dvaja muži v civile a asi desať ťažko ozbrojených vojakov. Vojaci spustili paľbu a trikrát zasiahli jeho brata, povedal.
„Padol na zem. Začal krvácať a pokúšal sa odplaziť [preč],“ povedal Hussam a dodal, že nízko nad hlavou im lietali vrtuľníky Apache.
Podľa jeho slov trvalo viac ako hodinu, kým sa mu podarilo bezpečne dostať k Issamovi a odviezť ho do nemocnice na voze ťahanom oslom. Issam je naďalej v kritickom stave.
Podľa Hagariho, ktorý sledoval záznamy z bezpilotných lietadiel krúžiacich nad Argamaniovou a z kamier na prilbách vojakov, sa izraelským jednotkám podarilo dostať do bytu bez toho, aby upozornili jej strážcov. Takmer súčasne vstúpili ďalšie jednotky do budovy, v ktorej držali troch mužských rukojemníkov, vzdialenej asi 200 metrov.
„V budove Noi Argamaniovej sme ich úplne prekvapili,“ povedal Hagari.
Prekvapenú mladú ženu vzali po schodoch do vozidla a odviezli ju k vrtuľníku, ktorý čakal neďaleko.
Vojaci oznámili dobrú správu zakódovanou vetou: „Máme v rukách diamant.“
Vrtuľník odštartoval a smeroval do nemocnice neďaleko Tel Avivu. O 12.20 bolo Argamaniovej rodine oznámené, že je voľná.
Nič iné ako potoky krvi
V tom čase sa operácia v Nusajráte zvrtla. Stráže s tromi mužskými rukojemníkmi operácia neprekvapila. Veliteľa Jamamu postrelili, keď vchádzali do budovy. Vypukla prestrelka, ktorá odhalila tajnú misiu.
„Okamžite sa z toho stala vojnová zóna,“ povedal Amir Avivi, brigádny generál v zálohe a bývalý zástupca veliteľa divízie IDF v Pásme Gazy, ktorý bol o operácii informovaný.
Vojakom sa podarilo dostať troch rukojemníkov a zraneného muža do vozidla, ale to sa pod paľbou z pušiek a raketometov Hamasu pokazilo, uviedli predstavitelia. V jednom momente, povedal Avivi, boli nútení opustiť vozidlo a hľadať útočisko v neďalekej budove.
Velitelia požiadali o leteckú podporu. „Letectvo začalo strieľať, aby im poskytlo koridor, palebnú stenu,“ povedal generálmajor vo výslužbe David Tsur, bývalý veliteľ Jamamu.
Výbuchy otriasali úzkymi uličkami, ktoré sa v posledných týždňoch zhusťovali rodinami vysídlenými v dôsledku izraelskej ofenzívy na juhu Pásma Gazy.
Všade bol masaker, povedal Abu Asi, vrátane mŕtvych žien a detí. Cesty boli plné „tankov, delostrelectva, častí tiel a zranených. Nič iné ako potoky krvi“.
Na tuk-tuku, ktorý používa na prepravu svojho tovaru, previezol asi dve desiatky mŕtvych a zranených ľudí do nemocnice mučeníkov al-Aksá v Deir al-Balah, kde podľa jeho slov telá pokrývali podlahu.
Ľahko sa zdieľa a neukazuje skutočnú tragédiu. Čo znamená obrázok All Eyes on Rafah? Čítajte „Strieľali a mierili na všetko,“ povedal zdravotník Abdel Hamid Ghorab z neďalekej nemocnice al-Awda, ktorá sa snažila ošetriť nápor zranených. „Nikto z nás nedokázal ani len povedať, čo sa stalo vonku.“
Ministerstvo zdravotníctva Pásma Gazy kontrolované Hamasom uviedlo, že zahynulo najmenej 274 ľudí; nebolo jasné, koľko z nich boli militanti.
Na sociálnych sieťach ľudia najskôr horúčkovito zdieľali správy o náletoch a pohyboch vojsk, zverejňovali mená a fotografie svojich blízkych, od ktorých boli odlúčení. Potom už prišli na rad vyjadrenia sústrasti.
„Pre úspech operácie zasiahli lietadlá desiatky vojenských cieľov,“ uviedli IDF vo vyhlásení. „Hamas veľmi krutým a cynickým spôsobom drží rukojemníkov vo vnútri civilných budov.“
Izraelské sily sa s troma rukojemníkmi prebojovali preč z trhoviska a nakoniec sa dostali na pláž. Neďaleko dočasného móla, ktoré postavilo americké námorníctvo na doručovanie humanitárnej pomoci, čakal druhý vrtuľník.
Zachránení zajatci sa doň vyškriabali a zraneného dôstojníka naložili. Ten neskôr na následky zranení zomrel.
Vrtuľník odnášal troch rukojemníkov smerom k slobode, zatiaľ čo za nimi zúrila vojna.
Na tejto správe sa podieľali aj Hazem Balousha, Miriam Berger a Evan Hill.
