BRUSEL, BRATISLAVA. Voľby do Európskeho parlamentu zhodili vládu, môžu zmeniť postoj k ekologickým témam a priniesli aj nové tváre, ktoré môžu zásadne v budúcnosti zasiahnuť do politiky Európskej únie.
V Bruseli sa v najbližších týždňoch rozbehnú rokovania o tom, v ktorých politických rodinách sa 720 europoslancov usídli, a aj o tom, kto bude ďalších päť rokov šéfovať Európskej komisii. Bez príslušnosti k európskej skupine totiž europoslanci prichádzajú aj o veľkú časť svojho vplyvu.
Napriek tomu, že sa darilo mnohým euroskeptickým a krajne pravicovým stranám, ich výsledky zrejme zásadne nenarušia doterajšie rozloženie síl v Bruseli. Ako však ukázal príklad Francúzska, eurovoľby môžu mať oveľa väčší dosah na jednotlivých politikov a dianie na národnej úrovni.
Kto sú porazení a víťazi týchto volieb, prečo neprichádza súmrak demokracie a má Ursula von der Leyenová opäť šancu viesť Európsku komisiu? Vybrali sme päť najzásadnejších výsledkov európskych volieb.
1. Chceli viesť Európu, teraz sú porazení
O francúzsko-nemeckom tandeme sa roky hovorilo ako o kľúčovej sile v európskej politike. Časy nemeckej kancelárky Angely Merkelovej sú však preč a spolupráca francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Olafa Scholza už predtým pokrivkávala. Víkendové eurovoľby však priniesli obom lídrom volebný debakel a môžu ohroziť aj ich domácu pozíciu.
Stranu Emmanuela Macrona Obroda (Renaissance) doslova prevalcovalo Národné združenie (RN) Marine Le Penovej, ktoré aktuálne vedie mladý politik Jordan Bardella. S 30 europoslancami dokonca získali viac hlasov ako Obroda a socialisti spolu.
Aj keď víťazstvo RN sa dalo očakávať, šokujúci bol Macronov krok, ktorý sa rozhodol rozpustiť parlament a vyhlásiť na koniec mesiaca predčasné parlamentné voľby.

Denník Le Figaro nazval Macronov krok „nebezpečným hazardom“. Prezident podľa denníka „riskuje, že zverí moc do rúk strane, ktorej rast sľúbil zastaviť“. „Toto bezprecedentné rozhodnutie je pre krajinu skokom do neznáma s nedozernými následkami,“ píše šéfredaktor Alexis Brézet.
Macrona kritizovali aj socialisti, naopak Le Penová rozhodnutie vypísať voľby privítala. „Sme pripravení vládnuť,“ oznámila. Ak Le Penovej strana uspeje podobne ako v eurovoľbách, Macron bude musieť spolupracovať až do skončenia jeho mandátu v roku 2027 s vládou tvorenou jeho najväčšími názorovými protivníkmi.
Volebnú porážku zaznamenal aj nemecký kancelár Olaf Scholz. Jeho sociálni demokrati (SPD) prišli o dve kreslá a klesli so 14 europoslancami na tretie miesto, za krajne pravicovú Alternatívu za Nemecko (AfD).
Nedarilo sa ani jeho koaličným partnerom Zeleným, ktorí stratili až deväť kresiel. Najhorší výsledok pre sociálnych demokratov za vyše sto rokov môže znamenať aj predčasný pád vlády Olafa Scholza, ktorý mal pôvodne vládnuť do roku 2025.
2. Proeurópsky stred stále drží
Stred drží. Týmito slovami zhodnotila výsledky volieb končiaca šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Jej Európska ľudová strana (EPP) opäť v európskych voľbách vyhrala – ako vždy od roku 1999, dokonca má o najmenej osem kresiel silnejší mandát. Čiastočne sa im vykompenzoval nútený odchod členov strany Fidesz Viktora Orbána, ktorí z frakcie odišli v marci 2021.
„Proeurópska väčšina zostáva zachovaná, aj keď bude trochu menšia,“ vraví Robert Sermek, vedúci kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.
Aby mohla Ursula von der Leyenová ďalších päť rokov viesť Európsku komisiu, stále potrebuje podporu aspoň 361 europoslancov. Najpravdepodobnejšie je, že siahne po doterajšej podpore socialistov z S&D a liberálov z Renew. Aj v jej vlastnej strane sú však ľudia, ktorí jej ďalší mandát odmietajú – a tak môže hľadať podporu aj medzi konzervatívcami a nacionalistami z ECR alebo Zelenými.
Obe skupiny sú však pre mnohých ďalších poslancov problematické – liberáli by jej vyčítali spojenie s nacionalistami, ľudovci zase prílišné ústupky pri zelených témach.
Michal Šimečka, líder Progresívneho Slovenska a bývalý podpredseda Európskeho parlamentu, si myslí, že práve liberálna skupina Renew „bude jazýčkom na váhach pre to, aby sa v parlamente vytvorila proeurópska väčšina“.
3. Krajná pravica sa posilnila, no je rozdelená
Nacionalistické sily a krajná pravica majú (staro)nové tváre. Úspech francúzskeho Národného združenia má na svedomí aj chránenec Marine Len Penovej, 28-ročný Jordan Bardella. V Taliansku si zase svoju pozíciu upevnila strana Bratia Talianska premiérky Georgie Meloniovej.
Práve Le Penová a Meloniová môžu rozhodnúť o tom, akú podobu bude mať spolupráca krajnej pravice v Európe. Spojenie dvoch politických skupín – Európski konzervatívci a reformisti a Identita a demokracia – v ktorých obe strany pôsobia, by vytvorila tretiu najväčšiu silu v Európskom parlamente.
Stále ich však rozdeľujú zásadné témy, ako je napríklad pohľad na Rusko. Aj keď krajne pravicové strany zrejme nevytvoria v Európskom parlamente jednotnú skupinu, podľa magazínu Politico budú mať stále silnejší vplyv na témy ako migrácia či klimatické politiky.

Aj keď sa krajnej pravici darilo vo veľkých krajinách, napríklad aj v Rakúsku zvíťazila s 25 percentami Slobodná strana Rakúska (FPÖ), vo viacerých štátoch bol ich výsledok skôr sklamaním – nedarilo sa im dobre v Holandsku a ani v Škandinávii.
„Krajná pravica do veľkej miery vyhrala politický boj o imigráciu, pričom tlačí na debaty o európskej zelenej dohode a rodovej či sexuálnej rovnosti,“ napísal na sociálnej sieti X expert na populizmus a krajnú pravicu Cas Mudde. Strašenie „úpadkom demokracie“ je však podľa neho nepresné a neužitočné. „Strany, ktoré sa hlásia k liberálnej demokracii, naďalej držia v rukách všetku moc,“ dodáva.
Ani s rastom krajnej pravice či neúspechom Macronovej strany by sa nemal zásadne meniť európsky postoj k Ukrajine, myslí si vedúca delegácie EÚ na Ukrajine Katarína Mathernová.
„Ľudovci sú stále hlavnou politickou stranou a aj to tak zostáva. Krajná pravica sa neposilnila tak, aby vytlačila hlavný stred, takže sa zásadne postoj k Ukrajine nebude meniť,“ povedala pre SME.
4. Orbánovo waterloo, dobrá noc pre Babiša
Zo štyroch štátov Vyšehradskej štvorky zaznamenali súčasní premiéri víťazstvo len v dvoch z nich. Navyše niektoré výsledky sa dajú považovať za prehru.
Výsledok českej vládnej koalície Spolu na čele s ODS je debaklom, komentujú čísla z Česka Hospodářske noviny. Súčasné vládne strany totiž získali len deväť mandátov, prepadli najmä liberálni Piráti.
Vyššia účasť pomohla k víťazstvu strane ANO Andreja Babiša, no dostala do europarlamentu aj tri radikálne a euroskeptické hnutia – koalíciu Prísaha a Motoristi vedenú bývalým automobilovým pretekárom Filipom Turekom, ktorý v minulosti hajloval a na fotografiách bol aj s nacistickými symbolmi, „ľavicovú a vlasteneckú“ koalíciu Stačilo! vedenú šéfkou komunistov Kateřinou Konečnou či SPD Tomia Okamuru.
Priebežné výsledky zrejme nepotešili ani maďarského premiéra Viktora Orbána. Jeho strana Fidesz prišla o dva mandáty a bude mať v Bruseli jedenásť zástupcov. Hlasy mu vzal najmä Péter Magyar a jeho strana Tisza, ktorá vznikla len pred siedmimi týždňami. „Zdá sa, že dnešok je waterloo Orbánovej továrne na moc, začiatok konca,“ povedal Magyar po tom, ako bolo jasné, že Tisza bude mať sedem mandátov.
Jeho výsledok však ešte viac zdevastoval zvyšok maďarskej opozície. Koalícia socialistov a demokratov má len dva mandáty, jeden má krajne pravicové Hnutie naša vlasť.
Nervozitu maďarskej opozície ešte umocňuje to, že môže prísť o post primátora Budapešti. Volebný súboj medzi súčasným primátorom Gergelyom Karácsonyom a bývalým štátnym tajomníkom ministerstva dopravy Dávidom Vitézyom je taký tesný, že hlasy zrejme budú musieť prepočítať. Vitézyho podporila menšia opozičná strana LMP (Zelení), Karácsony ho však považuje za skrytého kandidáta Fideszu.
Eurovoľby priniesli tiež prvú porážku poľskej strany Právo a spravodlivosť (PiS) za posledných desať rokov, komentuje výsledky Gazeta Wyborcza . Občianska koalícia premiéra Donalda Tuska však získala len mierny náskok a bude mať 21 europoslancov, čo je len o jeden mandát viac ako PiS. Ich vládni koaliční partneri zo strán Tretia cesta a Ľavica získali spolu šesť mandátov. Šesť mandátov však získala aj krajne pravicová Konfederácia.
5. Zelené témy v úzadí
Jedným z porazených týchto volieb je frakcia Zelených. Tí oproti končiacemu sa volebnému obdobiu prišli o 18 mandátov. Kým v roku 2019 sa v Európe začal prejavovať nárast zelených strán, nasledovaný ich úspechom v Nemecku či Rakúsku, vojna na Ukrajine a následná inflácia zatlačila zelené témy do úzadia.
„Ľudová mobilizácia za klímu, aspoň v severnej a západnej Európe, sa tentoraz neprejavila,“ konštatoval pre web EU Observer Philippe Lamberts, jeden z lídrov parlamentnej skupiny. Široká verejnosť sa podľa neho od roku 2019 zmenila a snahy o obmedzenie klimatickej zmeny sa ťažšie voličom predávajú.
Jessica Haaková, politologička z univerzity v Hamburgu, tvrdí, že podľa výskumov je úspech zelených strán spojený s ekonomickou situáciou. „Keď to zhrnieme, ekonomické obavy, ktoré zatieňujú environmentálne otázky, môžu byť faktorom, ktorý prispeje k potenciálnemu poklesu hlasov zelených strán,“ povedala ešte pred voľbami pre denník Guardian.
„Rozlúčte sa s európskou zelenou dohodou,“ vraví podľa Financial Times Simon Hix, profesor politiky na Európskom univerzitnom inštitúte vo Florencii, s odkazom na ambiciózny plán dosiahnuť do roku 2050 nulové emisie.