Na stretnutie meškal, pretože sa zdržal na obede s Julijou Navaľnou, vdovou po zavraždenom ruskom protikorupčnom aktivistovi Alexejovi Navaľnom. V jeho kancelárii v redakcii jedného z najväčších poľských denníkov Gazeta Wyborcza vypli požiarne hlásiče, kedže pri práci si neraz zapáli cigaretu.
Šéfredaktor a poľský disident ADAM MICHNIK v rozhovore pre denník SME a Seznam Zprávy vraví, že Slovensko je zrkadlom Európy a že aj v Poľsku vlnu populizmu porazili. Ľudia v strednej Európe majú podľa neho na výber len medzi „benzínovou pumpou s jadrovými zbraňami“ a civilizovanou Úniou.
V rozhovore sa dočítate:
- kto sú partneri Poľska a prečo je Rusko hrozbou,
- prečo je nová poľská vláda iná ako PiS,
- ako brániť médiá v poloautoritárskej spoločnosti,
- prečo je Slovensko zrkadlom Európy.
V posledných rokoch sme čelili mnohým výzvam a situácia v našom regióne je zložitá. Prešla podľa vás stredná Európa skúškou?
Myslím si, že áno.
Koncept strednej Európy vlastne do verejného európskeho priestoru uviedol Milan Kundera. Mal na mysli krajiny a národy, ktoré spája skúsenosť so životom a existenciou pod sovietskou nadvládou, ktorú kultúrne neprijímajú a bránia sa jej.
Záleží teda na tom, či je vaša otázka v kultúrnom alebo politickom zmysle. Myslím si, že v kultúrnej rovine stredná Európa skôr obstála. Sú tu skvelé filmy, knihy, maďarské, slovenské, české a aj poľské.
A pokiaľ ide o politiku, je to rôzne. Výziev bolo veľmi veľa, niekedy sme ich zvládli, niekedy nie. Dve krajiny určite prepadli: Maďarsko a Slovensko. A v Českej republike a Poľsku sme to niekedy zvládli lepšie, niekedy horšie. Najmä v Poľsku, kde sa v októbrových voľbách minulého roka dostavil volebný úspech. Celú vlnu populizmu, hlúposti, demagógie, šovinizmu a antieurópanstva sa podarilo zastaviť.
A Ukrajina, to je niečo iné, to už nie je otázka strednej Európy, ale len toho, čo robí Putinovo Rusko. Je to katastrofa, katastrofa...
Kam podľa vás smeruje Európska únia? Očakávate vlnu populizmu?
Adam Michnik (77)
- poľský historik a publicista,
- bol jeden zo zakladateľov Rady obrany robotníkov a hnutia Solidarita v komunistickom Poľsku,
- od roku 1989 je šéfredaktorom poľského denníka Gazeta Wyborcza.
Prosím vás, ja som historik a vy sa ma pýtate ako proroka (smiech). Neviem, ale, samozrejme, dúfam, že sa tieto čierne scenáre nenaplnia, ale žijem už dosť dlho na to, aby som vedel, že niekedy sa naplnia. Neviem, čo sa stane.
Je to, ako keby ste sa opýtali Poliakov v roku 1988, čo sa stane. Všetci dúfali, ale nikto nevedel. Alebo Čechoslovákov v júni 1968. Dúfali, že sa to podarí, ale nestalo sa to vinou banditského sovietskeho prepadu.
Bohužiaľ, boli v tom zapletení aj Poliaci, čo je pre mňa dodnes dôvodom na hanbu. Bolo to svinstvo, temná kapitola poľských dejín.
Snaží sa Poľsko s novou vládou nanovo definovať svoje postavenie v Európe? Je jasné, že Nemecko a Francúzsko sú teraz pre Varšavu vážnejšími partnermi ako za vlády PiS.
Partnerom Poľska je podľa môjho názoru Európska únia. Nemáme si čo vyberať medzi Francúzskom a Nemeckom, sme za inteligentnú integráciu Európskej únie v oblasti ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a tiež obrany.
Nevyznám sa vo vojenstve, takže tu nechcem mudrovať, ale myšlienka nášho premiéra Donalda Tuska o „železnej kupole“ nad Európou je ideologicky správna. Máme do činenia s Ruskom, ktoré je takou benzínovou pumpou s jadrovými zbraňami. Na jeho čele stojí nepredvídateľný paranoik a blázon. Podľa mňa a vás dva plus dva je štyri, ale pre neho je to osem. On nepotrebuje analytika, on potrebuje psychiatra.
