BRATISLAVA. V Európe sa dnes začínajú najväčšie nadnárodné voľby v histórii, keď viac ako 370 miliónov Európanov bude mať možnosť vybrať si zástupcov do Európskeho parlamentu. Voľby budú trvať do 9. júna.
Hoci sa európske voľby oficiálne začínajú až 6. júna, v Estónsku ich odštartovali už v pondelok a tamojší občania môžu voliť až do nedele. Ako pripomína portál Politico, štvrtok bude patriť hlasovaniu v Holandsku.
Eurovoľby v Holandsku sa konajú pol roka po volebnom víťazstve krajne pravicovej Strany slobody Geerta Wildersa v tamojších parlamentných voľbách. Prieskumy naznačujú, že Wilders bude stavať na tejto popularite a udá zrejme tón pre veľkú časť eurobloku.

Od posledných volieb do EÚ pred piatimi rokmi vlády v troch krajinách EÚ vedú populistické, krajne pravicové a extrémistické strany a v niekoľkých ďalších štátoch sú tieto subjekty súčasťou vládnych koalícií. Súčasne sa podľa AP zdá, že politické strany a hnutia tohto typu majú rastúcu podporu verejnosti na celom kontinente.
V piatok sa začína hlasovanie v Česku, ktoré bude pokračovať aj v sobotu, a voliť budú aj Íri. V sobotu sa voľby uskutočnia na Slovensku, Malte a v Lotyšsku a začnú sa aj v Taliansku, ktoré by ako posledné malo v nedeľu zatvoriť volebné miestnosti. Zvyšok európskej dvadsaťsedmičky hlasuje v nedeľu.
Európania si zvolia 720 členov do Európskeho parlamentu, čo je o 15 viac ako v predošlých voľbách. Každý členský štát má vopred dohodnutý počet europoslancov, ktorý je založený na základe zostupnej proporcionality vzhľadom na počet obyvateľov daných krajín.

Najviac europoslancov budú voliť v Nemecku, a to 96. Najmenej na Cypre, v Luxembursku a na Malte, kde ich bude po šesť. Slovenskí voliči si do europarlamentu vyberú 15 zástupcov.
Voľby sa konajú v kritickom momente pre Európu, upozorňuje portál Euronews s tým, že v mnohých častiach kontinentu sú na vzostupe krajne pravicové sily a centristickým stranám stagnuje podpora.
Voliči budú zrejme myslieť hlavne na domáce problémy, napriek tomu, že Európska únia čoraz výraznejšie zohráva rolu v riešení spoločných otázok, ako sú bezpečnosť a obrana, klimatická zmena, životné náklady a migrácia, konštatujú Euronews a Politico. V niektorých krajinách ako Francúzsko, Nemecko a Španielsko budú voľby de facto slúžiť ako referendum o strane, ktorá je pri moci. V iných krajinách, napríklad v Bulharsku a na Malte, sa hlasovanie riadi skôr postojmi národných politikov, a nie únijnými osobnosťami. V niektorých členských štátoch sa budú eurovoľby konať súbežne s komunálnymi, regionálnymi či federálnymi voľbami.