Smeru musí byť nepríjemné, že už nie je súčasťou veľkej európskej frakcie a nemá sa za nich kto postaviť. To, že sa európske inštitúcie rozhodujú podľa toho, či slovenskí europoslanci „žalujú“ na Slovensko, je podľa nej nonsens.
KAROLÍNA KOŠČOVÁ žije v Bruseli už desať rokov a o niekoľko týždňov skončí v pozícii asistentky europoslanca Vladimíra Bilčíka (EPP), ktorý v eurovoľbách nekandiduje. Väčšina europoslancov sú podľa nej workoholici a bez angličtiny sa v europarlamente nezaobídete.
Aký je váš najobľúbenejší hoax alebo predsudok o Európskej únii?
Žiadny konkrétny nemám, keďže nemám záľubu v sledovaní dezinformačných kanálov. Viem, že niektorí ľudia cielene vyhľadávajú rôzne hoaxy, no ja sa snažím robiť si našu prácu. Vyvracanie mýtov je určite dôležité, ale ja to nevidím ako svoju hlavnú činnosť. Často sa však stretávam s rečami o diktáte Bruselu.
Medzi ľuďmi často rezonujú rôzne zákazy, často zveličené – či už sa hovorí o zákaze používania nejakých áut, o zakrivenosti banánov či dokonca hoax o zákaze chovu sliepok, ktorý koloval v dezinformačných médiách.
Karolína Koščová
- od roku 2019 je asistentkou europoslanca Vladimíra Bilčíka (EPP),
- do roku 2014 bola poradkyňou europoslankyne Jany Žitňanskej, predtým pôsobila ako jej poslanecká asistentka,
- v Bruseli žije od roku 2014.
Je pravda, že správy o rôznych zákazoch na ľudí veľmi pôsobia. Ak chce také veľké spoločenstvo, ako je Európska únia naozaj niečo zakázať, určite sa o tom rokovalo dlhé roky a na toľkých úrovniach, že to pre nikoho nemôže byť prekvapením. Všetci o tom museli už počuť. Ak niekto hovorí o prekvapivom zákaze z Bruselu, takmer zaručene je to hlúposť.
Veľmi často sa hovorí o kritike takzvanej „bruselskej bubliny“. Považujete sa za jej súčasť?
Každý sme v istej bubline, či už sú to poľovníci, farmári alebo ľudia, ktorí sa venujú spoločenským tancom. Je to prirodzené komunitné fungovanie. Keď sa stretávam s ľuďmi, ktorí fungujú v európskej politike, väčšina mojich sociálnych kontaktov skrz moju prácu je súčasťou bubliny. Problém nastáva, ak nie sme z tejto bubliny ochotní aspoň na chvíľu vystúpiť a zaujímať sa aj o názory iných ľudí. Netýka sa to len euroúradníkov.
Záujem Slovákov o európske dianie je relatívne malý, čo naznačuje aj doterajšia volebná účasť v eurovoľbách. Mnohí Slováci sa ani necítia byť súčasťou Únie. Netreba túto bublinu trochu prasknúť?
Všímam si to a podľa mňa sa to skladá z dvoch častí. Jednou je, že tento vzťah musíme budovať aj zhora. Potrebujeme politikov, ktorí o európskych témach rozprávajú nielen pred voľbami, ale ktorí sú súčasťou európskeho diania a prinášajú ho do našej spoločnej konverzácie. Týka sa to aj médií, napríklad verejnoprávnych, ktoré majú zatraktívniť tieto témy.
20 otázok a odpovedí k eurovoľbám: Kto kandiduje, ako voliť, ktorí Slováci nemôžu voliť? Čítajte Je to však aj o otvorenosti jednotlivcov. Mám pocit, že na to, že sme z malej krajiny, máme veľmi málo záujmu o to, čo sa deje okolo nás. Neznamená to, že musíme sledovať americké, francúzske či nemecké voľby, no my často nevieme, ani čo sa deje v našom najbližšom okolí - v Česku, Maďarsku či Poľsku.
Môžeme začať aj kultúrou. Mňa osobne zaujíma kultúra našich susedov, či už sú to knihy, filmy alebo ide o inú oblasť. Potrebujeme väčší rozhľad, keďže sme súčasťou väčšieho celku.
Zrejme to však nebude nedostatkom informácií, že Slovensko máva najnižšiu volebnú účasť zo všetkých členských štátov. Nie je problémom to, že mnohé európske veci sú príliš technokratické?
