Kosovská vláda sa nachádza pod intenzívnym tlakom v rámci uplatňovania menšinových práv a demokracie pred rozhodnutím, či sa rozhovory o konečnom štatúte provincie začnú už tohto roku.
Kľúčová otázka spočíva v decentralizácii moci srbskej menšine, ktorá žije v provincii v enklávach pod dohľadom mierových jednotiek vedených Severoatlantickou alianciou.
Kosovský minister lokálnej samosprávy Lutfi Haziri uviedol, že vláda ponúkla srbským lídrom nový návrh decentralizačného plánu, ktorý počíta s väčšími samosprávnymi územiami. Srbi predchádzajúci návrh zamietli s odôvodnením, že ide o malé, izolované a ekonomicky nevýhodné oblasti.
"Dúfam, že túto poslednú úprimnú ponuku príjmu, obzvlášt srbská komunita," oznámil Haziri. Zajtra je posledný termín, ináč vláda prikročí k implementácii pilotných projektov," dodal.
Decentralizačný pilotný projekt počíta s vytvorením piatich samospráv. Ak prebehne úspešne, rozšíri sa o integráciu Srbov, ktorí doposiaľ proces blokovali vyhýbaním sa prištinským úradom a vzhliadaním k Belehradu.
Šesť rokov po leteckých náletoch NATO na srbské sily v Kosove a uvalení správy OSN na provinciu žiada 90 percent albánskej väčšiny formálnu nezávislosť.
Belehrad tvrdí, že jeho južná dvojmiliónová provincia je kolískou srbského národa a nikdy nemôže dospieť k nezávislosti. Pred vlnou odplatných útokov etnických Albáncov utieklo z provincie asi 180.000 Srbov. Zostalo ich len 100.000.
