Europarlament: Aká je história Európskeho parlamentu?

BRATISLAVA/ŠTRASBURG. Európsky parlament (EP), ako jedna z hlavných inštitúcií Európskej únie (EÚ), prešiel počas svojej existencie zásadným vývojom a výraznými zmenami, keď postupne nadobúdal značné právomoci.

Zatiaľ čo jeho predchodca - Zhromaždenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO) - malo len kontrolné právomoci, súčasný europarlament sa podieľa na vytváraní a prijímaní novej legislatívy.

Zároveň je EP jedinou priamo volenou inštitúciou EÚ.

Od vzniku ESUO v roku 1952 bolo bezprostredným predchodcom Európskeho parlamentu Zhromaždenie ESUO.

Tvorilo ho 78 zástupcov zo šiestich zakladajúcich krajín - z Belgicka, Francúzska, Holandska, Luxemburska, Nemecka a Talianska. Voľba zástupcov do Zhromaždenia ESUO nebola na rozdiel od súčasnosti priama, ale delegáti (zástupcovia krajín) boli do Zhromaždenia ESUO nominovaní z poslancov národných parlamentov. Všetci europoslanci mali dvojitý mandát. Po prvý raz sa zišli 10. septembra 1952 v Štrasburgu.

O necelých päť rokov neskôr, 25. marca 1957, podpísalo šesť štátov Rímske zmluvy, čím položili základy Európy tak, ako ju poznáme dnes.

Účinnosť nadobudli 1. januára 1958. Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko a Taliansko vytvorili v Ríme Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom).

V obidvoch nových spoločenstvách vykonávala rozhodnutia Rada na návrh Komisie. Rada mala rozhodnutia konzultovať s Európskym parlamentným zhromaždením, ktoré jej malo oznamovať svoje stanoviská. Počet poslancov zhromaždenia sa zvýšil na 142.

Prvé zasadnutie Európskeho parlamentného zhromaždenia sa uskutočnilo 19. marca 1958 v Štrasburgu. Rímskymi zmluvami sa zaviedlo súčasne osobitné ustanovenie, aby boli poslanci volení priamo. Toto ustanovenie sa prvýkrát naplnilo v roku 1979.

Počiatkom šesťdesiatych rokov sa začali prejavovať čoraz intenzívnejšie snahy niektorých členov s cieľom zmeniť názov Zhromaždenia tak, aby vhodnejšie odrážal jeho postavenie v rámci európskych inštitúcií. Najmä zástupcovia Nemecka a Holandska navrhovali názov Európsky parlament. K hlasovaniu o zmene názvu došlo 30. marca 1962.

Prvé priame voľby do EP sa uskutočnili v dňoch 7. - 10. júna 1979. Išlo súčasne o prvé spoločné európske voľby. Obyvatelia deviatich krajín, teda Francúzska, Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva, Holandska, Belgicka, Dánska, Írska a Luxemburska volili celkove 410 poslancov.

Priemerná volebná účasť dosiahla 62 percent. Prvé zasadanie parlamentu sa uskutočnilo v novej polkruhovej budove Európskeho paláca v Štrasburgu 17. júla 1979.

Odvtedy sa poslanci Európskeho parlamentu volia priamym všeobecným hlasovaním na obdobie piatich rokov. Slovenská republika sa po prvýkrát zúčastnila na voľbách do europarlamentu 13. júna 2004, keď si zvolila 14 europoslancov.

Už počas týchto volieb prišlo na Slovensku k volebným urnám spomedzi všetkých členských krajín Európskej únie najmenej voličov - volebná účasť dosiahla len 16,96 percenta. Toto nelichotivé prvenstvo zaznamenala SR aj v nasledujúcich voľbách do EP - v roku 2009 to bolo 19,64 percenta.

O päť rokov neskôr si Slovensko pripísalo na svoje konto európske historické minimum vo volebnej účasti, keď hlasovacie lístky vhodilo do volebných urien len 13,05 percenta Slovákov. A napriek tomu, že v roku 2019 prekonala SR prvýkrát hranicu 20 percent, opäť to bola v rámci EÚ s 22,74 percenta najnižšia účasť.

Po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie (31. januára 2020) sa počet poslancov v EP, zastupujúcich 27 členských krajín, znížil zo 751 na 705. Tento rok si budú voliči na Slovensku voliť 15 poslancov EP, teda o jedného viac ako vo voľbách v roku 2019.

Oficiálnym sídlom Európskeho parlamentu a dejiskom väčšiny jeho plenárnych schôdzí je Štrasburg. Na parlamentných výboroch sa poslanci schádzajú v Bruseli a sekretariát EP sídli v Luxemburgu.

Voľby pred vstupom SR do EÚ

7. - 10. júna 1979

Konali sa historicky prvé priame voľby do EP, ktoré boli zároveň prvými spoločnými európskymi voľbami. Viac ako 185 miliónov voličov v deviatich krajinách - vo Francúzsku, v Nemecku, Taliansku, Spojenom kráľovstve, Holandsku, Belgicku, Dánsku, Írsku a v Luxembursku - volilo celkove 410 poslancov. Priemerná volebná účasť dosiahla 62 percent.

14. - 17. júna 1984

Druhé priame voľby do EP sa uskutočnili v desiatich členských krajinách. Priemerná volebná účasť dosiahla 59 percent, zvolených bolo 434 poslancov EP.

15. - 18. júna 1989

V poradí tretie priame voľby do EP sa konali v 12 členských krajinách. Celkovo bolo zvolených 518 europoslancov, pričom priemerná volebná účasť dosiahla 58,4 percenta.

9. - 12. júna 1994

Občania 12 členských krajín Európskej únie si zvolili 567 zástupcov do Európskeho parlamentu. Prvý raz sa mohlo aktívne aj pasívne volebné právo uplatniť v krajinepobytu. Priemerná volebná účasť dosiahla 56,67 percenta.

10. - 13. júna 1999

Obyvatelia 15 členských krajín EÚ si zvolili 626 poslancov nového EP. Volebná účasť dosiahla 49,5 percenta.

Voľby po vstupe SR do EÚ

10. - 13. júna 2004

Voľby do EP sa konali v 25 členských krajinách EÚ a po prvý raz sa na nich zúčastnilo aj Slovensko, ktoré si zvolilo 14 europoslancov. Priemerná volebná účasť v rámci Únie dosiahla 45,57 percenta, najnižšia bola na Slovensku (16,96 %). V novom EP zasadalo celkovo 732 poslancov.

4. - 7. júna 2009

Vo voľbách do EP dosiahla priemerná účasť občanov v rámci celej EÚ 42,97 percenta. Slovensko zaznamenalo s 19,64 percentami opäť najnižšiu účasť spomedzi všetkých 27 členských štátov EÚ. V EP zasadlo 764 poslancov, z toho 13 zo Slovenska.

22. - 25. mája 2014

Občania 28 členských krajín EÚ si vo voľbách do EP zvolili 751 poslancov, 13 na Slovensku. Celková volebná účasť dosiahla v rámci EÚ 42,61 percenta. Slovensko sa umiestnilo na chvoste s rekordne nízkym počtom voličov 13,05 percenta, keď išlo dokonca o historicky najnižšiu účasť v dejinách volieb do EP.

23. - 26. mája 2019

Boli to v poradí deviate voľby do EP, pričom na Slovensku išlo o štvrté eurovoľby. Volilo sa 751 poslancov Európskeho parlamentu zastupujúcich 512 miliónov obyvateľov v 28 členských krajinách Európskej únie. Slovenskí europoslanci získali 14 mandátov. Volebná účasť v rámci krajín EÚ dosiahla 50,66 %, najmenej ľudí prišlo k volebným urnám opäť na Slovensku - 22,74 % voličov.

Po vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie 31. januára 2020 sa počet poslancov v EP znížil zo 751 na 705.