Štát konečne našiel svoju prioritu v archeológii, aj keď zvláštnym spôsobom. Možno mám doma iný slovník cudzích slov ako pán Rusko, ale ja som pod pojmom archeológia nenašiel vysvetlenie, ktoré by súviselo so stavbou ciest.
V každom prípade bolo ministerstvo hospodárstva milé - dalo nám dôvod pospomínať si na staré filmy o Winnetuovi.
Výkup pôdy pre KIA sa deje spôsobom, akým osadníci získavali pôdu od Indiánov. Majitelia pozemkov síce vykopali "vojnovú sekeru" tak, ako sa v demokratickom štáte patrí, ale zabudli že "červené tváre" sa práva nedovolajú. Aj keď zákon im dáva za pravdu a dokonca by hravosťou našli oporu aj v ústave.
Na divokom severe platí zákon, ktorý nastoľujú pištoľníci z ministerstva. A keby niečo, tak sa prijme novela, ktorá je síce protiústavná, ale to je jedno. Lebo keď sa niekto ozve, Rusko tam pošle svojich chlapov, aby ho "nakŕmili olovom".
Šerif ombudsman, ktorý drží strážnu ruku nad zákonom, si pokojne oddychuje v hojdacom kresle na verande pred svojou kanceláriou. Do svojho pohľadu má totiž príliš hlboko stiahnutý klobúk.
Ostrí chlapi tak ďalej rabujú a plienia. A pachovia sú nútení ustúpiť pred hrubou silou a presunúť sa ďalej za bizónmi. Aj keď tvrdo bojovali, svojimi lukmi proti pušnému prachu nič nezmôžu. Možno nájdu miesto tam, kde ich bledá tvár nenájde.
Táto paralela pôsobí komicky, ale je zvláštne, keď v demokratickom štáte je zákon len zdrap papiera, ktorým sa mocní neriadia. Zatiaľ čo my, bežní smrteľníci, áno.
Anarchia, vážení, existuje. Otázkou je len to, koľko moci máte v rukách.
ligart.blog.sme.sk
