Z krajčíra je podnikateľ, dnes by už šiť nevedel

Z nie najlepšieho žiaka sa stal pánsky krajčír, z krajčíra kožušník a z kožušníka majiteľ najväčšej slovenskej firmy na výrobu a predaj kožených výrobkov. To je krátky životopis Romana Cerulíka (40), majiteľa firmy K-Cero.

Kedysi zarábal 600 korún mesačne, dnes patrí k najbohatším mužom Nitry. Naposledy sedel za šijacím strojom pred trinástimi rokmi a tvrdí, že by už nič ušiť nevedel.

Za krajčíra šiel iba z núdze - s dvojkou zo správania a pestrým vysvedčením nemal veľa možností. "Povedal som si, že toto povolanie aj tak robiť nebudem. Keď ma chceli v podniku udržať, ponúkli mi prácu kožušníka. Vyrastal som na dvore, v ktorom mali kožušníci prevádzku, a od malička som k nim chodil. Táto práca ma zaujala, bola menej náročná a kreatívnejšia ako krajčírstvo," hovorí Cerulík.

No i tak chcel remeslo povesiť na klinec. V pomeroch štátneho podniku ho to nenapĺňalo. Zarábal tak málo, že mal problém zaplatiť si podnájom. Potešil sa, keď v rádiu počúval vtedajšieho komunistického funkcionára Miloša Jakeša, že uvoľňuje malé súkromné podnikanie.

Keď si však chcel otvoriť živnosť, stretával sa na úradoch s neochotou. Úradníkov presviedčal aj s výstrižkami z novín. Napokon sa mu to podarilo. V roku 1988, rok pred nežnou revolúciou, sa stal živnostníkom.

Vstupnú investíciu na stroj si požičal. Prvú dielňu si zriadil v pivnici svojho paneláka. Šil módne kožušinové goliere, ktoré predával na výstavách. Podnikanie sa mu zapáčilo, keď prvý raz zarobil 300 korún za hodinu. Po revolúcii sa jeho firma rozrastala a zaradila do programu kožené výrobky.

"Pamätám si na časy, keď som tvrdo pracoval 16 hodín denne. Ráno som si ospalý zobral skladací stolík so stoličkou a šiel som autobusom na jarmok do Trnavy predávať svoje výrobky. Dnes sa nad tým usmejem. Neveria mi to ani moje deti," konštatuje. Niekedy prišiel na desaťdňovú predajnú výstavu a druhý deň nemal čo predávať. Po kožených kabátoch bol vtedy dopyt, ľudia sa o ne bili.

Zdokonaľoval sa aj ako šéf firmy. Angličtinu sa až na pár lekcií pre samoukov naučil v teréne. Prvý raz rukami-nohami uzatvoril obchod v Indonézii, v ktorom výhodne kúpil hovädziu kožu. Dnes má firma 35 predajní na Slovensku i v Čechách a obchoduje aj s nehnuteľnosťami.

"Dosiahol som viac, ako som kedy dúfal. Už nie som ochotný robiť 16 hodín denne. Rád prežívam voľné chvíle so svojimi deťmi, priateľmi a užívam si život."

Napríklad ako vášnivý cestovateľ. Videl vyše 70 krajín a 700 ráz letel. No nemôže povedať, že videl všetko. Najbližšie má v pláne Karibik. "Na každej ceste si všímam aj podnikateľské prostredie. Vo vlastnej firme nemusím za každú cenu vymýšľať nové, ale doniesť domov dobré nápady," prezrádza svoj grif podnikateľ.

V sobotu oslávil štyridsiatku vo veľkom štýle. Na súkromnej oslave v pube mu spieval Honza Nedvěd, Halúzkovci a súbor Sitňan. A na ulici pred pubom hrala pre verejnosť kapela IMT Smile, na ktorú prišlo asi tritisíc ľudí.