LONDÝN. Po sérii záhadných požiarov a útokov na infraštruktúru v Pobaltí, Nemecku a Veľkej Británii sú bezpečnostné služby v Európe v strehu pred potenciálnou novou zbraňou ruskej vojny - podpaľačstvom a sabotážami, napísal spravodajský server The Guardian.
Keď tento mesiac vypukol požiar v obchode Ikea v litovskom Vilniuse, málokto sa k nemu vyjadril, až kým poľský premiér Donald Tusk nenaznačil, že by mohol byť dielom zahraničného sabotéra.
Vyšetrovatelia už vyslovili domnienku o možnom zapojení Ruska do podpaľačského útoku vo východnom Londýne, požiaru, ktorý zničil najväčšie nákupné centrum v Poľsku, pokusu o sabotáž v nemeckom Bavorsku aj do antisemitských graffiti, ktoré sa objavili v Paríži.
Hoci neexistujú dôkazy, že by ktorékoľvek z týchto incidentov na kontinente boli koordinované, bezpečnostné služby sa domnievajú, že by mohli byť súčasťou systematickej snahy Moskvy destabilizovať Západ, ktorý podporuje Ukrajinu.
Najatí sabotéri
Poukazujú na to, že počas studenej vojny a po jej skončení boli akcie zahraničnej rozviedky v réžii špiónov a ich kontaktov. Ale v ére sociálnych médií je možné podpaľačov alebo vandalov si jednoducho najať.
Ak akciu vykonajú jednorazovo najatí sabotéri, ktorým za jej vykonanie zaplatia pár sto eur, alebo kryptomenou, tak v takomto prípade zostane len minimum stôp.
Európske tajné služby varujú pred ruskými útokmi. Moskva má chuť riskovať Čítajte Obavy z toho, že by tieto hybridné útoky mohli byť dielom Ruska, sú také veľké, že sa vec objavila medzi témami diskutovanými tento týždeň na summite ministrov zahraničných vecí a obrany v Bruseli, kde holandskí, estónski a litovskí bezpečnostní predstavitelia varovali pred zraniteľnosťou jednotlivých krajín.
Jeden z ministrov, ktorý si neželal byť menovaný, povedal, že sa hlboko obávajú "sabotáží organizovaných, financovaných a vykonávaných osobami splnomocnenými Ruskom".
Donald Tusk minulý týždeň oznámil, že poľské úrady zatkli deväť osôb v súvislosti so sabotážami, ktoré boli údajne spáchané na príkaz ruských služieb.
Uviedol, že tieto trestné činy údajne zahŕňali aj "podpaľačstvo a pokus o podpaľačstvo". Vyšetrovatelia tiež preverujú, či sa Rusko podieľalo na požiari v nákupnom centre vo Varšave, čo ruské veľvyslanectvo označilo za konšpiračnú teóriu.
Hovorca spoločnosti Ikea uviedol, že vyšetrovanie toho, čo spôsobilo požiar jej obchodu v Litve, stále pokračuje.
Tento požiar bol spolu s pokusom o podpaľačský útok na továreň na farby v Poľsku jedným z príkladov, ktoré Donald Tusk uviedol vo svojom varovaní pred možným zahraničným zasahovaním.
V apríli obvinili Brita z organizácie podpaľačského útoku na dve prevádzky spojené s ukrajinským podnikateľom v priemyselnej zóne v Leytone vo východnom Londýne po tom, čo bol údajne naverbovaný ruskou rozviedkou.
Rusko je čoraz agresívnejšie
V utorok estónsky minister obrany Hanno Pevkur, ktorý bol v Bruseli na summite EÚ o obrane, uviedol, že krajina sa už stala obeťou ruskej sabotáže.
"Podobné operácie vykonávali aj v Estónsku. Najali si desať ľudí, ktorí zaútočili na auto ministra vnútra a jedného novinára. Toto je normálne správanie Ruska. Je nám to ľúto, ale musíme pochopiť, že Rusko je čoraz agresívnejšie voči európskym krajinám a tiež krajinám NATO," povedal Pevkur, ktorý tým pripomenul prípady z tohtoročného februára, keď boli rozbité okná áut ministra vnútra Lauriho Läänemetsa a novinára.
Krátko potom bolo zatknutých šesť osôb, vrátane ruských štátnych príslušníkov a držiteľov dvojakého, rusko-estónskeho občianstva.
V Nemecku okrem vlny kybernetických útokov v roku 2023, ktoré uskutočnila hackerská skupina napojená na ruskú rozviedku, tiež existuje podozrenie na útoky riadené zahraničnými spravodajskými službami.
Minulý mesiac zatkli dvoch nemecko-ruských štátnych príslušníkov v súvislosti s podozrením, že plánovali sabotážne útoky, okrem iného na vojenskú základňu v Bavorsku.
Hlavný podozrivý bol obvinený z prípravy explózie, podpaľačstva a udržiavania kontaktov s ruskou rozviedkou.
Vyšetrovatelia vo Francúzsku tiež preverujú, či graffiti namaľované minulý týždeň na parížskom pamätníku obetiam holokaustu nebolo na objednávku ruských bezpečnostných služieb.
Podobný incident sa stal vlani, keď niekto na budovy v Paríži a okolí nastriekal Dávidovu hviezdu. Úrady neskôr uviedli, že sa domnievajú, že útok mohol byť "na objednávku" jedinca žijúceho v zahraničí.
Európski predstavitelia sa obávajú, že tieto útoky prispievajú k už tak rozsiahlej dezinformačnej kampani.
V stredu bolo po falošnom bombovom poplachu evakuovaných niekoľko škôl v okolí Atén. Polícia vystopovala ruský server a uviedla, že cieľom bolo "narušiť verejný poriadok".
Krajiny EÚ tieto udalosti sledujú. Litovské národné centrum krízového riadenia (NKVC) varovalo firmy vrátane nákupných centier a organizácií podporujúcich Ukrajinu, aby zvýšili pozornosť.
Vilmantas Vitkauskas, šéf NKVC, pred dvoma týždňami novinárom povedal: "Úroveň ohrozenia je pomerne vysoká. Vyzývame verejnosť, aby zostala ostražitá".
