SARAJEVO. Bosnianskosrbská vláda v utorok stiahla kontroverzný návrh zákona, ktorého cieľom bolo vytvoriť register neziskových skupín financovaných zo zahraničia a označiť ich za zahraničných agentov.
Európska únia návrh skritizovala ako nástroj na zastrašovanie mimovládnych organizácií (MVO). Jeho odporcovia tvrdia, že by ešte viac potlačil slobody oponentov vlády.
Zmeny v prospech práva EÚ
Návrh zákona bol pôvodne na programe rokovania bosnianskosrbského zhromaždenia, ale podpredseda vlády Miloš Bukejlovič zákonodarcom oznámil, že vláda ho stiahla z parlamentnej procedúry, uviedla tamojšia verejnoprávna stanica RTRS. Dôvody tohto kroku nespresnil.
Návrh zákona bol jedným zo série politických rozhodnutí bosnianskosrbského vodcu Milorada Dodika, ktorý sa dlhodobo zasadzuje za odtrhnutie Republiky srbskej (RS) od Bosny a Hercegoviny.
Dodik uviedol, že niektoré námietky voči predmetnému návrhu zákona sa týkali "európskych noriem".
"Keďže Republika srbská sa zaviazala ísť európskou cestou, dohodli sme sa, že návrh zákona stiahneme a dodatočne ho zosúladíme so zákonmi, ktoré majú niektoré európske krajiny. Zosúladíme ho s európskou právnou praxou," napísal Dodik na platforme X.
Dodik uviedol, že návrh zákona - ktorý poslanci v septembri minulého roka pôvodne podporili - bude v náležitom čase vrátený do parlamentnej rozpravy.
Pôvodný návrh obmedzoval slobody
Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) začiatkom mája vyzvala bosnianskosrbské orgány, aby nepokračovali v prijímaní tohto zákona.
"Podkopáva slobodu združovania, ktorá je kľúčová pre fungovanie rozmanitých a inkluzívnych organizácií občianskej spoločnosti, nezávislých médií a obhajcov ľudských práv," uvádza sa vo vyhlásení misie OBSE v Bosne a Hercegovine.
Podľa opozície by zákon ešte viac potlačil slobody tých, ktorí vyjadrujú názory v rozpore s vôľou úradov.
Návrh zákona prišiel po tom, ako bosnianskosrbskí poslanci vlani v júli schválili niekoľko kontroverzných zákonov - išlo najmä o odmietnutie rozhodnutí najvyššieho medzinárodného vyslanca v krajine, ako aj rozhodnutí ústavného súdu.
Od vojny v rokoch 1992-1995 sa Bosna a Hercegovina skladá z dvoch poloautonómnych entít - Srbmi riadenej Republiky srbskej a moslimsko-chorvátskej Federácie Bosny a Hercegoviny. Obidve sú spojené slabými centrálnymi inštitúciami, pričom každá entita má vlastnú vládu a parlament.
