BRUSEL, BRATISLAVA. Nemecký europoslanec Maximilian Krah je proti zovšeobecňovaniu. A to aj vtedy, keď sa týka nacistickej polovojenskej jednotky Schutzstaffel (SS), ktorá je spoluzodpovedná za holokaust.
„Nikdy nepoviem, že každý, kto nosil uniformu SS, bol automaticky zločincom,“ povedal líder kandidátky do europarlamentu za krajne pravicovú Alternatívu pre Nemecko (AfD) v polovici mája pre talianske noviny La Repubblica.
Krahov výrok nepobúril len verejnosť, ale aj ďalšiu krajne pravicovú stranu - francúzske Národné zhromaždenie. „AfD prekročila čiary, ktoré vnímam ako červené,“ reagoval na to líder strany Jordan Bardella, ktorý ju aj povedie do europarlamentu, počas predvolebnej televíznej debaty francúzskeho kanála LCI.
Na popud strany, ktorú stále vo veľkom ovplyvňuje jej bývalá predsedníčka Marine Le Penová, minulý štvrtok frakcia Identita a demokracia (ID) zo svojich radov vylúčila všetkých deviatich poslancov za AfD. Le Penová totiž povedala, že Národné zhromaždenie a AfD už nemôžu sedieť v rovnakej parlamentnej skupine.
Krajne pravicové strany v nadchádzajúcich eurovoľbách očakávajú rekordnú výhru - niektoré prieskumy hovoria o 165 poslancoch v 720-člennom parlamente.
Zhruba týždeň pred začiatkom hlasovania sú však strany stále rozštiepené. Podiel na tom, aký vplyv budú mať na vývoj Únie, môže mať talianska premiérka Giorgia Meloniová a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
V článku sa dočítate aj:
- či môžu nedávne škandály poškodiť šance AfD v europarlamente,
- prečo sa Le Penovej strana dištancuje od AfD,
- ktoré krajne pravicové strany sú v europarlamente a ako sa združujú,
- prečo sú pri ďalšom smerovaní dôležité talianska premiérka a predsedníčka európskej komisie.
Škandály škodia, no nie fatálne
Vo Francúzsku zrejme vyhrá Národné zhromaždenie eurovoľby s veľkým náskokom. Podľa prieskumu francúzskej agentúry Ifop môže získať až 31,5 percenta hlasov. Obroda, strana francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, za nimi zaostáva so 17 percentami.
Zatiaľ čo krajná pravica vo Francúzsku narastá, AfD doma mierne klesá. Môžu za to aj viaceré kauzy, ktoré sprevádzajú europoslanca Kraha. Vyšetrujú ho za to, že prijal platby od Ruska a Číny. Jeho asistenta zas v apríli zadržali pre podozrenie, že špehoval pre Čínu.
Asistenta zadržali za špionáž. Nemeckým radikálom škodia pred eurovoľbami väzby na Čínu aj Rusko Čítajte Začiatkom roka Nemcov vyhnalo do ulíc zistenie, že viacerí členovia strany sa vlani zúčastnili na stretnutí o masovom vyhosťovaní žiadateľov o azyl a nemeckých občanov zahraničného pôvodu.
V januári mala AfD podporu 22 percent, v súčasnosti klesla na 16 percent, vyplýva z prieskumu magazínu POLITICO. Podľa prieskumov sa však v eurovoľbách strana umiestni na druhom až treťom mieste. Obsadiť môže až 17 kresiel.
„Voliči AfD sú natoľko presvedčení o správnosti svojej voľby, že prepad nebude taký veľký. Kauzy strany asi nejako prekusnú. O dosť silnejšia je pre nich predstava, že sa vyjadria proti väčšine,“ komentuje pre SME preferencie AfD Lukáš Novotný, politológ a sociológ so zameraním na Nemecko z Univerzity Jana Evangelistu Purkyně v Ústí nad Labem.
Radikalizácia aj stratégia
AfD sa vyhadzovu zo svojej frakcie pokúsila zabrániť do poslednej chvíle. Strana totiž vedeniu parlamentnej skupiny adresovala list, v ktorom žiadala len o vylúčenie Kraha, pričom škandály dávala za vinu jeho osobnostným črtám.
„Považujeme to za posledný (aj keď zúfalý!) pokus zabrániť vylúčeniu celej delegácie AfD z parlamentnej skupiny ID,“ napísala nemecká europoslankyňa Christine Andersonová v liste, ktorý videli viaceré médiá vrátane Politica či agentúry Reuters. Frakcia žiadosti strany nevyhovela.
Europoslanec musel odstúpiť z predsedníctva strany. Naďalej kandiduje, no od strany má zakázané verejne viesť kampaň.
Na jednej strane krok frakcie potvrdzuje, že AfD sa skutočne za posledné roky zradikalizovala, približuje Nicolai von Ondarza, expert na politiku EÚ z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti.
Le Penovej strane prekáža nemecká AfD Čítajte „Zmenila sa z národno-konzervatívnej na krajne pravicovú extrémistickú stranu, pričom sa stala radikálnejšou ako väčšina jej krajne pravicových náprotivkov v Európe - napríklad v otázkach migrácie či členstva EÚ. Dokonca relativizuje nacistickú minulosť Nemecka,“ približuje pre SME.
Vylúčenie AfD je však aj súčasťou stratégie Le Penovej, ktorá sa dlhodobo snaží vo Francúzsku aj v Európe urobiť zo svojej strany prijateľnú možnosť pre mainstreamových voličov. „Umožňuje jej to obsadiť AfD do role najradikálnejšej strany, pričom tú svoju môže prezentovať ako ´normálnu pravicovú stranu´, ktorá chce vládnuť,“ dopĺňa analytik.
Talianska premiérka ako nádej
Frankcia ID si môže po júnových voľbách polepšiť z 59 poslancov na 83, vyplýva z aprílového prieskumu Europe Polls. Stať sa tak má vďaka hlasom pre Stranu slobody holandského politika Geerta Wildersa, pre stranu Vlaams Belang v Belgicku a Chegu v Portugalsku. Prieskumy však ešte vlani v decembri hovorili o 93 mandátoch.
Najväčšou stranou ID je v súčasnosti talianska Liga Mattea Salviniho, nasleduje francúzske Národné zhromaždenie. Okrem nich sú členmi aj česká SPD Tomia Okamuru, rakúska FPÖ a pravicovo-nacionalistické strany z Belgicka, Dánska a Estónska.
Krajná pravica však v europarlamente nie je jednotná. Ďalšie strany sa totiž združili v umiernenejšej frakcii Európski konzervatívci a reformisti (ECR). Ide najmä o španielsku stranu Vox a stranu Bratia Talianska tamojšej premiérky Giorgie Meloniovej, ktorá tiež kandiduje do europarlamentu. Najväčšie zastúpenie má poľské Právo a Spravodlivosť.
Trieštenie sa podľa odborníkov odohráva už dlhšie. Radikálne strany sa totiž zhodnú na obmedzovaní migrácie a uvoľňovaní klimatických nariadení, no ich názory sa rozchádzajú v pomoci Ukrajine a vo vzťahoch s Ruskom.
Všetko sú to nacionalistické strany, ktoré sa pri téme Európskej únie spoločne nezhodnú takmer na ničom - okrem toho, že sú zväčša proti nej, myslí si analytik Jacob Kirkegaard z think tanku German Marshall Fund. „Nemajú radi imigrantov, Úniu, ale na čom inom sa zhodnú? Takmer na ničom,“ povedal pre agentúru Bloomberg.
Je čas zjednotiť sa, burcuje Le Penová a nádej vidí v Taliansku Čítajte O ambícii spojiť pravicové strany hovorila predsedníčka talianskej vlády Meloniová v apríli pri oznámení svojej kandidatúry. Najnovšie ju na to verejne vyzvala Le Penová.
„Teraz je čas zjednotiť sa. Ak uspejeme, môžeme byť druhou najsilnejšou skupinou v Európskom parlamente. Myslím si, že takúto príležitosť by sme si nemali nechať ujsť,“ povedala o spájaní frakcií pre talianske noviny Corriere della Sera.
Vznik navrhovanej „superskupiny“ tvrdej pravice je vzhľadom na rivalitu medzi jednotlivými stranami nepravdepodobný, píše Jon Henley, európsky korešpondent britského denníka The Guardian.
„Ale to, či a ako sa zosúladia, by mohlo mať vplyv na fungovanie europarlamentu a v konečnom dôsledku aj na fungovanie EÚ,“ dodáva.
V rukách Von der Leyenovej
Podľa analytika Von Ondarzu však vplyv krajnej pravice na dianie v EÚ závisí od inej poprednej političky - predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.
Tá nedávno povedala, že je ochotná s premiérkou Meloniovou spolupracovať. Páči sa jej, že je podľa jej slov „jasne proeurópska, podporuje právny štát a je proti Vladimirovi Putinovi.“
Jej výrok však zalarmoval stredoľavicové strany. Von der Leyenovú varovali, že nepodporia jej kandidatúru na znovuzvolenie do čela komisie, ak sa spojí s talianskou premiérkou.
Militarizácia Únie aj útoky na von der Leyenovú. Čo ukázala debata lídrov európskych strán Čítajte „Krajne pravicové strany sú zatiaľ výrazne rozdelené. Vo voľbách do EÚ síce získajú mandáty, ale nie do takej miery, aby si sami vytvorili väčšinu. Kľúčovou otázkou pri tom, ako ovplyvnia politiku EÚ, teda nie je len to, koľko kresiel získajú, ale aj to, či bude stredopravicová Európska ľudová strana (EĽS) von der Leyenovej ochotná s nimi spolupracovať,” pripomína analytik Von Ondarza.
Von der Leyen si na spoluprácu stanovila tri podmienky - strany musia byť proeurópske, musia podporovať právny štát a musia byť proukrajinské. To by zahŕňalo Meloniovú, ktorá stojí na strane Ukrajiny, no vylúčilo by to stranu Fidesz maďarského premiéra Viktora Orbána a ešte viac nemeckú AfD, pokračuje.
„Najpravdepodobnejší scenár je teda taký, že (krajne pravicové) strany zostanú naďalej mimo diania, ale EĽS bude spolupracovať s umiernenejším krídlom krajnej pravice na jednotlivých spisoch, vrátane uvoľňovania klimatickej politiky a sprísňovania migrácie,“ uzatvára odborník na európsku politiku.
Výsledky Eurovolieb 2024
- Oficiálne výsledky eurovolieb 2024
- Kompletný zoznam zvolených europoslancov
- Pozrite si volebné mapy
- Ktorí kandidáti dostali najviac preferenčných hlasov?
- Eurovoľby 2024 minúta po minúte
- Osem záverov z eurovolieb: Proeurópski voliči vzdorujú
- Komentár: PS vyhralo voľby napriek Ficovmu prejav
- Eurovoľby zmenia aj slovenský parlament
