Upozornenie: Článok obsahuje detailný opis fyzickej a psychickej ujmy na zdraví.
Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Nedeľňajší smrtiaci izraelský letecký útok na stanový tábor v Rafahu vyvolal v pondelok rozsiahle medzinárodné odsúdenie – poukázal na potrebu ďalšieho skúmania kontroverznej izraelskej ofenzívy proti Hamasu a zúfalú situáciu civilistov v Pásme Gazy.
Očití svedkovia opísali strašnú scénu, ktorá sa odohrala v nedeľu večer, keď oheň zachvátil provizórny tábor vo štvrti Tal al-Sultan a podľa ministerstva zdravotníctva Pásma Gazy zabil najmenej 45 ľudí. Rodičia zaživa zhoreli v útrobách svojich stanov, deti kričali o pomoc. Lekári zase spomínali, ako sa snažili ošetriť hrozné zranenia spôsobené šrapnelmi, pričom sa im míňali zdravotnícke potreby.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v pondelok v prejave v parlamente označil zásah v Rafahu za „tragickú nehodu“. Išlo o odklon od verejných vyhlásení izraelskej armády, ktorá predtým hovorila o cielenom útoku na komplex Hamasu s použitím „presnej munície“ a „presných spravodajských informácií“.
Izraelské obranné sily (IDF) uviedli, že pri útoku boli zabití dvaja militanti vrátane veliteľa operácií Hamasu na Západnom brehu Jordánu. „Pred útokom bolo prijatých mnoho opatrení na minimalizovanie škôd pre nezúčastnené osoby,“ uviedli v pondelok IDF a dodali, že incident sa vyšetruje.
Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity, aby mohol diskutovať o citlivej záležitosti, uviedol, že zábery z Rafahu sú „srdcervúce“. „Izrael má právo ísť po Hamase,“ povedal hovorca a upozornil na zabitie dvoch militantov, ale „Izrael musí prijať všetky možné preventívne opatrenia na ochranu civilistov“.
Spojené štáty sa zatiaľ verejne nevyjadrili k piatkovému rozhodnutiu Medzinárodného súdneho dvora, ktorý nariadil okamžité zastavenie izraelskej ofenzívy v Rafahu.
Tento mesiac bolo vysídlených takmer milión Palestínčanov, z toho veľká väčšina z Rafahu, ktorý bol posledným útočiskom pre desaťtisíce rodín. V nedeľu sa stal dejiskom jednej z najdesivejších scén vojny.
V článku sa dočítate:
- čo sa dialo v prvých okamihoch po útoku,
- kde sa nachádza miesto útoku,
- prečo sa obyvatelia sťažujú na komunikáciu s IDF.
Akoby sa roztopili
Tridsaťpäťročný Mohammad al-Haila si išiel kúpiť tovar od miestneho predavača, keď uvidel obrovský záblesk, po ktorom nasledovali ďalšie výbuchy.
„Mal som pocit, že mi od strachu zamrzlo celé telo,“ povedal telefonicky denníku Washington Post Haila, ktorý bol vysídlený z centrálnej časti.
Rozbehol sa smerom k oblasti, aby vyhľadal svojich príbuzných. „Videl som plamene, zuhoľnatené telá, ľudí, ktorí utekali zovšadiaľ a čoraz hlasnejšie volanie o pomoc,“ povedal. „Nemohli sme ich zachrániť, boli sme bezmocní.“
Haila pri útoku prišiel o sedem príbuzných. Najstarší mal 70 rokov. Štyria boli deti.
„Až do dnešného rána sme ich nemohli identifikovať kvôli zuhoľnateniu,“ povedal. „Tváre boli zničené a črty úplne zmizli.“
Tridsaťročný Ahmed al-Rahl ešte stále počuje výkriky.
Spolu so svojou rodinou sa chystal spať, keď počul niekoľko veľkých výbuchov, povedal Rahl, ktorý je vysídlený zo severu. Ich stan sa otriasol. Tábor ovládol masový zmätok.
Bezpečnostná rada OSN zvolala mimoriadne zasadnutie, Netanjahu označil nálet na Rafah za tragickú nehodu Čítajte „Nikto nevedel, čo má robiť,“ povedal. „Deti, ktoré boli v tých stanoch so svojimi rodinami, sa k nám vrhli a prosili nás, aby sme zachránili ich horiacich rodičov.“
Rahl mal hasiaci prístroj a ponáhľal sa na pomoc.
„Nevedel som, čo mám robiť,“ povedal. Okolo neho boli „rozštvrtené telá, zuhoľnatené telá, deti bez hláv, telá akoby sa roztopili,“ povedal.
Na uhasenie ohňa, ktorý pohltil látkové a plastové stany, nebola voda. Plynové variče vybuchovali, povedal Rahl.
„Na vlastné oči som videl, ako niekto horí a volá o pomoc, ale ja som mu nemohol zachrániť život,“ povedal.
Štyridsaťpäťročný Mohammad Abu Shahma sa ponáhľal skontrolovať svoju rozvetvenú rodinu, keď počul, že sa požiar šíri. Stan jeho brata sa nachádzal asi štvrť kilometra od najhoršieho masakru, a preto si Shahma pomyslel, že musí byť v bezpečí.
Svojho brata, otca desiatich detí a jeho trojročnú neter Palestínu však našiel mŕtvych. Všade bola krv, povedal Shahma. Šrapnel zasiahol jeho brata do hrudníka a krku, dieťa dostalo zásah do hlavy. Dcéra, deväťročná Jana, bola zranená.
Neúprosná noc
V nedeľu okolo 22.00 h začali do niekoľkých poľných kliník v oblasti prúdiť mŕtvi a zranení.
Do dočasného traumatologického centra organizácioe Lekári bez hraníc asi tri kilometre od miesta útoku priniesli 28 zranených, pri ktorých hneď konštatovali smrť. Na klinike ošetrili ďalších 180 pacientov s ťažkými popáleninami, šrapnelmi, chýbajúcimi časťami tela a inými traumatickými zraneniami, povedal Samuel Johann, koordinátor Lekárov bez hraníc pre núdzové situácie v Pásme Gazy,
O niečo ďalej na západ, na klinike Medzinárodného zdravotníckeho zboru, plastický chirurg Ahmed al-Mokhallalati opísal ľudí, ktorí zúfalo hľadali svojich blízkych.
Jedno dievčatko sa podľa neho pýtalo každého, či nevidel jej rodičov. Mokhallalati povedal, že sú medzi mŕtvymi.
Mnohí ľudia prišli s hroznými zraneniami a vyžadovali si amputácie. Podľa jeho slov po tábore lietali šrapnely a prerážali ľuďom stany. Počas vyčerpávajúcej noci spolu s kolegami vykonali najmenej 12 hodín trvajúce operácie, povedal Mokhallalati.
Došli im lekárske rukavice, plášte a ďalšie základné potreby na ošetrenie otvorených rán. „Došlo nám doslova všetko,“ povedal.
Pacienti, ktorí potrebovali ďalšiu starostlivosť, mali podľa neho len málo možností, kam ísť. Dve hlavné nemocnice v Rafahu boli evakuované. Menšia nemocnica s názvom Kuvajt v pondelok uviedla, že ju museli zatvoriť po opakovaných útokoch. Jednou z posledných možností bola nemocnica mučeníkov al-Aksá, ktorá sa však nachádza až v centre Pásma Gazy.
Mokhallalati spomínal, ako operoval šesťročné dievčatko s hlbokými šrapnelovými ranami, ktoré sa tiahli od stehna až po brucho. Podľa jeho slov zomrela v pondelok skoro ráno.
Výzva na okamžité zastavenie paľby
Provizórny tábor v Tal al-Sultane sa nachádzal mimo Izraelom určenej evakuačnej zóny v Rafahu a obyvatelia pred údermi nedostali príkaz na odchod.
Oblasť bola na okraji mapy humanitárnych zón, ktorú IDF poskytli na internete a v nedávnych oznámeniach, ale nebola v nej zahrnutá. Obyvatelia, ktorí nemajú prehľad a dostatok elektriny v mobilných telefónoch, sa však často spoliehajú na informácie z úst do úst a na letáky v arabčine, ktoré im IDF zhadzujú.
Často sa sťažujú, že príkazy na evakuáciu a sprievodné mapy sú zmätočne formulované a ťažko sa nimi riadiť. Mnohí sa domnievali, že sú na bezpečnom mieste.
IDF vo svojom vyhlásení uviedli, že „útok sa neuskutočnil v humanitárnej oblasti v Al Mawasi“, čím odkazovali na pobrežnú oblasť severozápadne od Rafahu, kde nariadili evakuáciu.
Noví vysídlenci, ktorí prišli do Al Mawasi pre The Post uviedli, že táto oblasť je pustá, preľudnená a chýbajú v nej základné služby. Niektoré rodiny, z ktorých mnohé boli počas vojny už viackrát vysídlené, sa rozhodli zostať v Rafahu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok vyhlásil, že je „pobúrený izraelskými údermi, ktoré zabili mnoho vysídlených osôb“, a vyzval na „okamžité zastavenie paľby“.
Izrael opätovne útočil na okolie Rafahu, do centra mesta prenikli tanky Čítajte Kanadská ministerka zahraničných vecí Mélanie Jolyová tiež žiadala zastavenie paľby a uviedla: „Takáto miera ľudského utrpenia sa musí skončiť.“ Hovorca ministerstva uviedol, že krajina sleduje správy, podľa ktorých sú medzi mŕtvymi v Rafahu dvaja kanadskí občania.
Nemecké ministerstvo zahraničných vecí, jeden z najpevnejších podporovateľov Izraela v Európe, v pondelok na sociálnej sieti X uviedlo, že zábery z útoku sú „neznesiteľné“ a „civilné obyvateľstvo v Pásme Gazy musí byť naliehavo lepšie chránené“.
Shahma strávil pondelok balením. Ako povedal, jeho rozvetvená rodina pozostávajúca z 50 ľudí sa rozhodla, že ženy a deti sa presťahujú do Al Mawasi a muži zostanú v neďalekom Chán Júnise.
„Nenašli sme si čas ani na smútok za tými, ktorých sme stratili,“ povedal. „Jediné, na čom nám teraz záleží, je zachrániť tých, ktorí zostali.“
Haila strávil deň hľadaním spálených tiel na klinike v Tal al-Sultane, aby našiel akékoľvek stopy po svojich nezvestných rodinných príslušníkoch.
„To, čo prežívame v tomto živote, sa nedá opísať,“ povedal. Je to ako byť „na zozname čakateľov“ na smrť.
