Autorka je analytička Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).
Každý rok odídu zo Slovenska tisíce absolventov stredných škôl, ktorí vnímajú, že v západných krajinách nachádzajú často kvalitnejšie vysoké školy, lepšie uplatnenie po štúdiu či väčší záujem o ich problémy a potreby. To sa týka aj tých, ktorí štúdium absolvovali na Slovensku, no po ňom odišli. Až polovica vysokoškolákov a absolventov uvažuje o odchode zo Slovenska.
Okrem toho, že mladých trápia socioekonomické pomery na Slovensku, cítia frustráciu z toho, že ich politici nepočúvajú a neriešia ich problémy. Témami predvolebných kampaní sú častokrát cielení seniori, na mladých sa naopak zabúda, vysvetľuje predsedníčka Študentskej rady vysokých škôl Zuzana Hozlárová. Mladí Slováci plánujú svoj názor prísť vyjadriť v júnových eurovoľbách, do ktorých sa podľa prieskumu chystá až 58 % ľudí do 30 rokov.
Mladých trápia ceny potravín, dostupnosť bývania, aj bezpečnosť
O tom, čo trápi mladých ľudí na Slovensku a prečo odchádzajú máme dostatok informácií. Podľa prieskumu z minulého roka sú to najmä socioekonomické témy ako dostupnosť bývania, ceny potravín či podpora mladých rodín. Za problém tiež považujú to, že slovenská spoločnosť je nespravodlivá.
Hozlárová dodáva, že k témam, ktoré dnes mládež na Slovensku považuje za významné sa pridávajú aj otázky bezpečnosti, v offline aj online svete, a tiež sloboda slova a médií.
Problém je rozsiahly a vyžaduje si komplexné riešenie
V súčasnosti žije mimo Slovenska približne 10 % populácie, čo je viac ako dvojnásobok priemeru krajín OECD. Na univerzitách v zahraničí pritom pôsobí už približne 32-tisíc slovenských študentov, z toho asi 70 % v susednom Česku.
Odchodom jedného vysokoškolsky vzdelaného človeka pritom Slovensko prichádza o možnú pridanú hodnotu 2,8 milióna eur. Tieto peniaze chýbajú a budú chýbať aj v budúcnosti pri financovaní dôchodkového systému. V kombinácií s nižšou pôrodnosťou a rýchlejším starnutím populácie to predstavuje významný problém pre udržateľné verejné financie.
Riešení na udržanie si talentovaných mladých ľudí, či prilákanie talentov zo zahraničia, je niekoľko. Bez pochyby sem môžeme zaradiť skvalitnenie vysokého školstva, a to napríklad aj cez modernizáciu študijných programov, či väčší dôraz na internacionalizáciu a rozvoj analytických schopností. Investície si vyžadujú aj budovy niektorých univerzít a internátnych domov. Zvyšovanie kvality znamená aj poradenský servis pre študentov vrátane kariérneho, psychologického či právneho poradenstva.
Komunikácia štátu s mladými nefunguje dobre, na úrovni EÚ je rozvinutejšia
Podľa Zuzany Hozlárovej by sa najvýznamnejšie problémy či potreby mladých ľudí na Slovensku mali riešiť v spolupráci so štátom. Vhodný spôsob, ako s nimi komunikovať sa u nás stále iba hľadá.
Na európskej úrovni pritom existuje viacero fungujúcich iniciatív pre zapojenie mladých ľudí do aktívneho občianstva. EÚ v roku 2018 vytvorila napríklad Európsku stratégiu pre mládež, v rámci ktorej funguje množstvo nástrojov, cez ktoré môžu mladí ľudia aktívne prispievať do demokratického a spoločenského života. Takými sú napríklad Európsky koordinátor pre mládež či Európsky dialóg s mládežou.
Jedným z hlavných programov EÚ pre posilnenie postavenia mladých ľudí, ich rozvoja a medzikultúrnej výmeny je aj známy program Erasmus+. Vďaka nemu si môžu študenti vyskúšať časť vysokoškolského štúdia na zahraničnej univerzite, existujú ale tiež možnosti krátkodobých študijných pobytov, dobrovoľnícke aktivity či programy na zlepšovanie odborných zručností. Počet slovenských študentov, ktorí v roku 2022 vycestovali na zahraničný pobyt sa vyšplhal na viac ako 21-tísic. V celej Európe poskytol program možnosť vzdelávania až 1,2 milióna Európanom.
Zdrojom inšpirácie pre Slovensko môže byť aj Konferencia o budúcnosti Európy (KOBE), ktorá prebiehala od apríla 2021 do mája 2022. Išlo o sériu diskusií s občanmi Únie, ktorí dostali priestor hovoriť so zástupcami inštitúcií EÚ o oblastiach, ktorého považujú za dôležité, ako aj o svojej vízii a zmenám aké by v EÚ uvítali.
Občianskou delegátkou pri KOBE bola práve Zuzana Hozlárová, ktorá by rada podobné úsilie a formát uvítala aj na Slovensku. Spätne oceňuje, že týchto stretnutí s občanmi sa zúčastňovali najvyšší predstavitelia európskych inštitúcií, ktorí dbali na to, aby boli vypočutí všetci zúčastnení, vrátane zástupcov mládeže. „Neviem si predstaviť, že by si na Slovensku sadli prezident, premiér a predseda parlamentu a počúvali by, čo chcú mladí ľudia zmeniť,“ popisuje Hozlárová. KOBE sa zavŕšila predložením 49 návrhov a 326 opatrení s ktorými ďalej pracujú jednotlivé inštitúcie EÚ v rámci svojich kompetencií.
Aj na Slovensku však medzičasom vznikli iniciatívy na zapojenie mladých ľudí do verejného života a komunikovanie ich priorít, ktoré stoja za pozornosť. Jednou z nich je projekt Chcem tu zostať, ktorý vyzýval mladých ľudí k účasti na parlamentných voľbách v roku 2023 a ktorý so svojou činnosťou ako platforma ďalej pokračuje.
Príkladom aktivity na úrovni štátu bolo vydanie série návodov pre úspešnú krajinu počas úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Téme mladých ľudí sa venovala časť Magnet pre talent, v ktorej sú identifikované nástroje za účelom urobiť zo Slovenska krajinu, ktorá udrží aj priláka talentovaných ľudí. Medzi štyri oblasti patrí zmiernenie odlivu mozgov zo Slovenska po absolvovaní strednej školy, ďalej prilákanie tých, ktorí už odišli alebo aj zvýšenie príchodu vysokokvalifikovaných cudzincov na Slovensko.
Mladí sa chystajú vyjadriť svoj názor v eurovoľbách
V nadchádzajúcich voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa budú konať už 8. júna, sa podľa prieskumu chystá voliť až takmer 60 % mladých Slovákov a Sloveniek. Ich ochotu prísť k volebným urnám možno vnímať ako snahu o vyjadrenie názoru a vízie, ktorú sa politici na Slovensku dostatočne nesnažia si vypočuť. Mladí ľudia tak môžu prispieť k zvýšeniu volebnej účasti Slovákov v eurovoľbách, ktorá je inak dlhodobo na chvoste spomedzi všetkých krajín EÚ.
Podľa Hozlárovej je dobré, že sa mladí aktivizujú a že k ich záujmu o voľby prispievajú aj rôzne študentské alebo mimovládne organizácie, ktoré o EÚ a dôležitosti volieb informujú, ako aj organizujú rôzne podujatia a diskusie.
Témy spojené s EÚ sú podľa Hozlárovej pre mladých Slovákov atraktívne a samotné inštitúcie ju vedia voči nim celkom dobre komunikovať prostredníctvom sociálnych sietí.
Tento článok vyšiel v rámci projektu realizovaného s finančnou podporou Európskej únie v rámci grantového programu Európskeho parlamentu v oblasti komunikácie. Obsah odráža názory autora a je zaň výlučne zodpovedná Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
