Autori sú analytici Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA).
Rokmi zvyšujúce sa počty občanov Európskej únie pracujúcich v inej než domovskej krajine časom rozvírili debatu o potrebe vytvorenia Európskeho orgánu práce. EÚ preto v roku 2019 rozhodla o zriadení novej agentúry, ktorá by sa mala venovať záležitostiam sociálnej politiky a zamestnanosti.
Európsky orgán práce (skrátene ELA z angl. European Labour Authority) sídli od roku 2021 v Bratislave a na celoeurópskej úrovni sa stará o to, aby sa správne uplatňovali cezhraničné pravidlá práce a sociálneho zabezpečenia.
Európske inštitúcie zároveň po prvých rokoch jej fungovania v praxi v súčasnosti diskutujú o posilnení kompetencii ELA tak, aby sa z nej stal užitočnejší nástroj aj pre obyvateľov a firmy na Slovensku. Agentúra by tak mohla byť nápomocná napríklad pri poradenstve o poisťovaní cezhraničných pracovníkov.
Túto tému v Európskom parlamente riešil v uplynulých mesiacoch aj Jozef Mihál ako tieňový spravodajca politickej frakcie Renew Europe. „Európska agentúra práce by mala v tomto firmám a občanom pomáhať viac ako je to v súčasnosti nastavené,“ hovorí.
Slovensko má agentúru EÚ, verejnosť o nej však ani nevie
EÚ zriadila túto agentúru, aby pomohla s koordináciou potrebných informácií o právach a povinnostiach pri práci v zahraničí medzi orgánmi členských krajín a obyvateľmi Únie. ELA sa ďalej zameriava aj na koordináciu spoločných pracovných inšpekcií, podporuje snahy krajín EÚ v boji proti nelegálnej práci, či uskutočňuje analýzy o cezhraničnej pracovnej mobilite.
O umiestnenie ELA sa uchádzali okrem Slovenska aj Bulharsko, Cyprus a Lotyšsko. O lokalite napokon rozhodli ministri sociálnych vecí členských štátov EÚ na zasadnutí v júni 2019. Rozhodujúcimi kritériami, vďaka ktorým zvíťazila Bratislava bola snaha o geografickú vyváženosť rozloženia agentúr v členských štátoch či dostupnosť služieb pre nových zamestnancov agentúry a ich rodiny. Slovensko dovtedy, ako jedna z mála krajín, žiadnu agentúru EÚ nehostilo.
Slováci a Slovenky však dodnes v podstate nemajú vedomosť o tom, že táto európska agentúra sídli v Bratislave. Potvrdzuje to aj Jozef Mihál, dlhoročný expert v oblasti sociálnych a daňových politík a aktuálny slovenský europoslanec. Podľa Mihála je potrebné činnosť ELA na Slovensku viac propagovať a zviditeľňovať tak jej prínos aj budúci potenciál pre Slovákov a slovenské firmy.
Europoslanci chcú pre agentúru väčšie kompetencie
Kompetencie EÚ v sociálnej politike a zamestnanosti sú celkovo skôr obmedzené, nakoľko hlavné slovo v nej dnes majú členské štáty. Únia však vo všeobecnosti podporuje čo najvyššiu zamestnanosť vo svojich členských štátov, mobilitu pracovníkov, či dbá o spravodlivé a férové životné a pracovné podmienky.
Pôsobnosť ELA sa priamo dotýka aj tisícok Slovákov a Sloveniek, ktorí cestujú za prácou do zahraničia. Podľa štatistík Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny z roku 2022 v zahraničí pracovalo až 116 tisíc Slovákov. Prieskum Eurostatu z roku 2019 upresňuje, že najviac Slovákov pracovalo v Rakúsku (41 tisíc), nasledovalo Česko (28 tisíc) a po ňom Nemecko (23 tisíc).
Poslanci Európskeho parlamentu nedávno hodnotili prvé tri roky činnosti ELA a zhodli sa na tom, že by bolo prínosné jej prideliť väčšie kompetencie. Takto by totiž mohla lepšie pomáhať občanom a firmám v členských štátoch Únie.
Europoslanec Mihál tiež vníma, že ELA má v súčasnosti relatívne slabé kompetencie a nedokáže preto efektívne spolupracovať s členskými štátmi v oblasti jej pôsobenia. Vyplýva to podľa neho najmä z toho, že je to mladá inštitúcia, ktorá musí „za pochodu“ nájsť správny model fungovania.
V návrhu uznesenia o revízii mandátu ELA europoslanci požadujú posilniť kompetencie agentúry tak, aby mohla napríklad začať vlastné vyšetrovanie v prípade zistenia porušení pracovného práva členských štátov. Ďalej chcú rozšíriť pôsobnosť tejto agentúry aj na pracovníkov z tretích krajín, keďže ich počet sa v posledných rokoch významnejšie zvyšuje. V celej Európskej únii dnes pracuje približne 10 miliónov ľudí, ktorí sa v nej nenarodili.
Holandsko napríklad vo svojej oficiálnej pozícii zdôrazňuje záujem o posilnenie mandátu ELA v súvislosti s pracovníkmi z tretích krajín, pri ktorých žiada o ich väčšiu ochranu.
Mihál dodáva, že ELA by mohla byť prínosom ak by získala právomoci viac pomáhať napríklad v poradenstve o sociálnom zabezpečení cezhraničných pracovníkov. Firmy na Slovensku údajne takéto poradenstvo vyhľadávajú, agentúra ho však zatiaľ nevie poskytnúť. Mihál v rámci svojho dnes už končiaceho pôsobenia v Európskom parlamente (8. júna 2024 nás totiž čakajú európske voľby, kde si aj Slováci vyberú svojich nových zástupcov v tejto inštitúcii) podporuje posilnenie kompetencií a dopĺňa, že by bol rád „aby sa táto agentúra ďalej rozvíjala o to skôr, že ju máme u nás v Bratislave.“
EÚ zažíva krízu na pracovnom trhu, ELA môže pomôcť
Pôsobenie ELA spadá pod Európsku komisiu (EK), ktorá sa v novembri 2023 rozhodla prehodnotiť jej doterajšie fungovanie a ďalšiu činnosť, s výhľadom možnej úpravy jej kompetencií a mandátu. Spustila verejnú konzultáciu, do ktorej sa mohli zapojiť občania, firmy či občianske združenia, ktoré prichádzajú s činnosťou danej agentúry v praxi do styku.
Okrem europoslancov sa k hodnoteniu a reforme vyjadrili aj ďalší aktéri ako Konfederácia európskych odborových zväzov združujúca odbory z celej Európy. Konfederácia rovnako požaduje posilnenie mandátu ELA, a to z toho dôvodu, aby mohla efektívne bojovať proti trestnej činnosti súvisiacej s pracovným právom. Ide napríklad o nelegálnu prácu či fungovanie schránkových firiem. Podľa Konfederácie by ELA mala v tejto oblasti viac spolupracovať s ďalšími agentúrami EÚ ako EUROPOL či EUROJUST.
Slovensko svoju pozíciu k navrhovanej reforme zatiaľ nezverejnilo. Komisia však o prípadnej zmene mandátu ELA rozhodne až v auguste tohto roka.
Ako je zjavné, z doterajších reakcií rôznych aktérov pôsobiacich v oblasti pracovného trhu je tak na mieste očakávať, že kompetencie ELA by mali byť posilnené. Agentúra by tam mala pred sebou rovno výzvu a príležitosť pomôcť napríklad aj s riešením aktuálnej krízy pracovného trhu v EÚ. Tú predstavujú narastajúce počty voľných pracovných miest, ktoré sa v poslednej dekáde v celej EÚ zvýšili až dvojnásobne. Členské krajiny nedokážu voľné miesta pokryť obyvateľmi ani pracovnými migrantami. Problémy v tejto oblasti zaznamenáva aj Slovensko.
Práve pracovníci prichádzajúci do EÚ z tretích krajín by mohli tieto miesta obsadiť, no súčasné pravidlá EÚ v oblasti pracovného trhu na ich riadne zapojenie zatiaľ nie sú efektívne nastavené. Medzi riešenia patrí aj zatraktívnenie práce v EÚ pre cudzincov, k čomu môže dopomôcť rozšírený mandát agentúry ELA. Zlepšené pracovné podmienky a zabezpečenie dôstojného prístupu by mali minimálne čiastočne vyriešiť problémy s vysokým počtom voľných pracovných miest.
Tento článok vyšiel v rámci projektu realizovaného s finančnou podporou Európskej únie v rámci grantového programu Európskeho parlamentu v oblasti komunikácie. Obsah odráža názory autora a je zaň výlučne zodpovedná Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku. Európsky parlament nenesie žiadnu zodpovednosť za použitie obsiahnutých informácií.
