Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Čína vo štvrtok vyslala desiatky vojenských lietadiel „plne naložených ostrou muníciou“ a niekoľko torpédoborcov a fregát námorníctva po okolí celého Taiwanu a jeho odľahlých ostrovoch. Rozsiahle vojenské cvičenia spustila ako „trest za separatistické činy“ spojené s inauguráciou nového taiwanského prezidenta Lai Ching-teho.
Podľa čínskej štátnej televízie CCTV sily simulovali údery na „vysoko hodnotné nepriateľské ciele“ v rámci vojenských cvičení, ktoré prebiehajú aj v piatok.
Hliadky sa budú konať tiež v blízkosti štyroch malých ostrovov - Kinmen, Matsu, Wuqiu a Dongyin - kontrolovaných Taiwanom, ale blízko Číny, uviedla CCTV.
Komunistická strana Číny považuje ostrovnú demokraciu s 23 miliónmi obyvateľov za svoje územie a pravidelne sa vyhráža, že ak Tchaj-pej vyhlási formálnu nezávislosť, prevezme kontrolu silou.
V článku sa dočítate:
- čo tvrdia analytici,
- prečo Peking obviňuje taiwanského prezidenta,
- na čo Čína čaká,
- aké boli odvetné kroky Číny za Pelosiovej návštevu Taiwanu,
- čo by chcela Čína obsadiť v počiatočnej fáze.
Nebezpečenstvo nesprávneho odhadu
Podľa analytikov je najnovšia demonštrácia sily súčasťou dlhodobého úsilia Pekingu oslabiť odhodlanie Taiwanu. Zároveň sa snaží vybudovať vojenskú prevahu kombináciou reálneho bojového výcviku a propagandy, ktorej cieľom je vyslať varovanie Tchaj-peju.
Aj keď je to sčasti len naoko, zdá sa, že Čína cvičí „spoločné blokádne operácie“, aby sa naučila, ako odrezať taiwanské lode a lietadlá od vonkajšej podpory a „zabrániť mobilizácii hlavného námorníctva a letectva“, povedal Chieh Chung, spolupracovník taiwanského think tanku National Policy Foundation.
Tento prístup postupnej eskalácie zvýšil tlak na Tchaj-pej a zároveň vytvoril regionálnu bezpečnostnú dilemu pre Washington a jeho spojencov - keďže čínske lode a stíhačky sa odvážili priblížiť k Taiwanu a ďalej do Tichého oceánu, zvýšilo sa nebezpečenstvo nesprávneho odhadu alebo nehôd, ktoré môžu prerásť do konfliktu.
Ťažké boje
Cvičenia „Joint Sword“, ktoré sa začali vo štvrtok o 7.45 miestneho času, sa zamerajú na bojovú pripravenosť, kontrolu bojiska a presné údery s cieľom „vyslať prísne varovanie pred zasahovaním a provokáciami vonkajších síl“, uviedol hovorca čínskej Ľudovej oslobodzovacej armády pre štátnu tlačovú agentúru Xinhua.
Spolu s vojenskými krokmi Čína zverejnila aj propagandistickú kampaň k cvičeniam: videá s vojakmi pobehujúcimi okolo lodí, podfarbené vzrušujúcou hudbou; tvrdenia v štátnych médiách o schopnosti „zasiahnuť celý ostrov zo všetkých strán a bez slepých miest“; špeciálne navrhnuté plagáty oslavujúce rakety, lode a stíhačky, o ktorých sa hovorí, že prinášajú smrť aj za prielivom.
Taiwanské ministerstvo obrany odsúdilo cvičenia ako „ohrozenie regionálneho mieru a stability“ a prisľúbilo pripravenosť „s pevnou vôľou a zdržanlivosťou“.
Lai bol v pondelok inaugurovaný, čím sa začalo tretie funkčné obdobie Demokratickej pokrokovej strany (DPP). Laiov inauguračný prejav do veľkej miery pokračoval v prístupe jeho predchodkyne Tsai Ing-wen, ale Peking reagoval nahnevane, čo je odrazom dlhodobej nedôvery voči DPP a Laiovi, ktorého pravidelne obviňuje z provokácií a „separatizmu“.
Prestaňte nás ohrozovať, vyzval Čínu taiwanský prezident Čítajte Čínske štátne médiá využili drobné jazykové rozdiely - používanie slova „Čína“ na označenie vedenia v Pekingu a používanie slova „krajina“ na označenie Taiwanu - a obvinili Laia, že ukazuje svoju „pravú tvár“ a je radikálnejší ako Tsaiová.
Analytici v Tchaj-peji a vo Washingtone tvrdia, že Lai nenaznačil podstatné zmeny v politike. Dodávajú však, že Lai bude musieť zviesť ťažký boj, aby nevyvolal hnev čínskych predstaviteľov, ktorí budú neustále sledovať akékoľvek náznaky „separatistických“ sklonov.
Kľúčovým teraz bude to, ako sa cvičenia vyrovnajú tým predchádzajúcim - napríklad či Čína odpáli rakety, ako to urobila v auguste 2022, čo by „dramaticky zvýšilo napätie“, povedal Lin Ying-yu, expert na čínsku armádu z univerzity Tamkang na Taiwane.
Aj keď Peking nevypustí rakety, tak cvičenia sú príležitosťou na ďalšie rozšírenie hliadok v blízkosti odľahlých taiwanských ostrovov Kinmen a Matsu. Postupným zvyšovaním tlaku Čína „zhromažďuje skúsenosti a čaká na kritický okamih, keď bude môcť uskutočniť rozsiahle nasadenie sily“, povedal Lin.
Príručka vojenského zastrašovania
Obnovenie napätia v Taiwanskom prielive by mohlo podkopať pokusy o stabilizáciu americko-čínskych vzťahov v mesiacoch, ktoré uplynuli od novembrového stretnutia amerického prezidenta Joea Bidena s čínskym vodcom Si Ťin-pchingom v Kalifornii.
Znepokojenie Washingtonu nad čínskou podporou ruského obranného priemyslu už spôsobilo obavy, že sa pozastavia neisté kroky k zlepšeniu vzťahov. Peking váha robiť veľké ústupky v roku, ktorý je v USA volebným.
Už teraz sa zdá, že cvičenia patria k najväčším od čias, keď Čína zlepšila svoju príručku vojenského zastrašovania ako odvetu za návštevu vtedajšej predsedníčky parlamentu Nancy Pelosi na Taiwane v auguste 2022.
Rusko a USA majú roztržku pre vesmírne zbrojenie. Rusko vraj vyvíja útočné satelity Čítajte V reakcii na to, že Pelosiová sa stala najvyššie postaveným predstaviteľom, ktorý navštívil Tchaj-pej za posledné štvrťstoročie, Čína prerušila na 15 mesiacov komunikáciu medzi vysokými vojenskými predstaviteľmi a Spojenými štátmi.
Počas diplomatickej roztržky začala Čína pravidelnejšie a vo väčšom rozsahu nasadzovať vojenskú agresiu, aby vyjadrila nespokojnosť s americkým úsilím o posilnenie neoficiálnych vzťahov s Taiwanom a podporu obranných reforiem ostrova.
Po stretnutí Tsaiovej s vtedajším predsedom Snemovne reprezentantov Kevinom McCarthym v Kalifornii v apríli 2023 Čína počas troch dní cvičila „obkľúčenie“ Taiwanu v rámci cvičení tiež známych ako „Joint Sword“.
Scenár invázie
Postupná eskalácia, ktorá sa vyhýba otvorenej konfrontácii - známa ako vojna v „šedej zóne“ - je preferovanou taktikou Číny na vytvorenie vojenskej výhody a zároveň vyslanie hrozivého odkazu Tchaj-peju.
Vo štvrtok sa to ukázalo, keď lode čínskej pobrežnej stráže po prvýkrát vstúpili do zakázaných vôd v blízkosti Dongyinu, kritickej vojenskej základne Taiwanu vzdialenej len 33 kilometrov od čínskeho pobrežia. Tri plavidlá hliadkovali hodinu pred odchodom, uviedla taiwanská pobrežná stráž.
V prípade scenára invázie by Čína pravdepodobne chcela ostrov obsadiť v počiatočnej fáze, aby zabránila použitiu taiwanských rakiet, ktoré sú tam umiestnené, proti čínskym vojnovým lodiam a lietadlám, povedal Chieh.
